Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj obce priezviská

čierny černejší príd.

1. majúci farbu ako uhlie, sadze, op. biely: č-a farba, č-e oči, vlasy, č-e šaty; chodiť v č-om nosiť čierny odev na znak smútku; č-e uhlie kamenné; č. Peter kartová hra; publ.: č-e zlato uhlie; hovor. č. šerif príslušník mestskej al. súkromnej bezpečnostnej služby nosiaci čiernu uniformu; hovor. č-a skrinka obsahujúca údaje o lete lietadla, palubný zapisovač

2. majúci tmavé zafarbenie, op. svetlý, biely: č. chlieb, č-a múka; č-a káva bez mlieka, op. biela; č-e pivo, op. svetlé; č-e hrozno, č-e ríbezle; č. ako Cigán, ako černoch a) tmavej pleti b) opálený; robiť č-u robotu a) špinavú b) málo produktívnu; poľov. č-a zver diviaky

3. smutný, chmúrny, nešťastný: č-e dni, č. rok; mať č-e myšlienky pesimistické; č-a kronika rubrika o nehodách

4. zlý, nečestný, nemorálny: č. úmysel, čin, mať č-e svedomie; č-a duša zlý človek; č. humor nepríjemný

5. zakázaný, nedovolený, pokútny; tajný, nelegálny: č. obchod, č-e ceny, č-a jazda; č. pasažier; č. poslucháč neplatiaci; č-a listina i fraz. zoznam previnilcov, zakázaných vecí ap.; č-a ekonomika prinášajúca nelegálne zisky

6. černošský: č-e plemeno, č. otrok

7. v odb. názvoch: lek. č. kašeľ detská choroba; bot. baza č-a, borovica č-a; zool. drozd č.; kuch. č-e korenie; geogr. Č-e more; astron. č-a diera vesmírny objekt s nekonečným gravitačným poľom, odkiaľ nič nemôže uniknúť

expr. č. ako noc, ako žúžoľ veľmi; č-e Vianoce bez snehu; mať, držať č-u hodinku sedieť, besedovať potme; (mať niečo) č-e na bielom písomne potvrdené; trafiť do č-eho vystihnúť podstatu; kresliť niečo č-mi farbami, vidieť niečo v č-om svetle opisovať pesimisticky; expr.: znosiť niekoho pod č-u zem veľmi skritizovať; č-a → ovca (rodiny); držať č-ho Petra byť v položení ohrozenom prehrou;

na čierno → načierno;

do čierna → dočierna;

čierno prísl.: č. oblečený; vidieť niečo č.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
čierny černejší; čierno prísl.
Krajné Čierno ‑ého ‑eho s.; Krajnočierňan ‑a mn. ‑ia m.; Krajnočierňanka ‑y ‑niek ž.; krajnočierňanský
načierno, na čierno prísl.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

čiernobodkovaný, pís. i čierno bodkovaný -ná -né príd. ▶ majúci čierne bodky: č. psík; čiernobodkovaná sliepka; čiernobodkované kvety; čierno bodkované lupene huby


čiernofľakatý, pís. i čierno fľakatý -tá -té príd. ▶ majúci čierne škvrny: čiernofľakatá stena; Oproti mne pláva biely čiernofľakatý pes. [KŽ 1960]


čiernoodetý, pís. i čierno odetý -tá -té príd. ▶ oblečený do čiernych šiat: č. karabinier; čiernoodetí ochrankári, uvádzači; čiernoodeté ženy


čiernostrakatý, pís. i čierno strakatý -tá -té príd. ▶ majúci čierne miesta, škvrny, fľaky: čiernostrakaté sliepky, ovce; č. plemenník; č. hovädzí dobytok


čiernoškvrnitý, pís. i čierno škvrnitý -tá -té príd. ▶ majúci čierne škvrny: č. psík; huba s čiernoškvrnitými lupeňmi


čierno, zastaráv. čierne 2. st. černejšie prísl. 1. ▶ čiernou farbou, vo farbe uhlia, sadze; op. bielo: č. vyznačené miesta; č. natreté dvere; č. pigmentovaný králik; Na sklenej vode čierno blysli člny. [J. Stacho]
2. ▶ z tej horšej stránky: vnímať udalosť č.; vyzerá to s nimi č. zle; Netreba veci posudzovať tak čierno. [Ľ. Zúbek]; Ocitáte sa v chmúrach a smútkoch a vlastne myslíte čierno. [VNK 2001]
fraz. maľovať niečo čierno predstavovať si niečo, opisovať niečo pesimisticky, negatívne; vidieť niečo čierno pesimisticky, negatívne
do čiernadočierna; na čiernonačierno


Krajné Čierno -ného -neho s. obec na východnom Slovensku vo Svidníckom okrese severovýchodne od Svidníka;

Krajnočierňan, Čierňan -na pl. N -nia m.;

Krajnočierňanka, Čierňanka -ky -niek ž.;

krajnočierňanský, čierňanský -ká -ké príd.


načierno, pís. i na čierno prísl. 1. ▶ na čiernu farbu sadzí, uhlia; čiernou farbou: n. zafarbené vlasy; n. natretý rám; prestriekať karosériu auta n.; Tváre mali pomaľované na čierno. [LT 1998]
2.bez zaplatenia povinných poplatkov, neplatiac: cestovať, jazdiť n. bez platného cestovného lístka; chovať psa n.; mať n. softvér na počítači; n. odoberať elektrinu
3.bez oficiálneho povolenia, bez oprávnenia, nezákonne, nelegálne: pracovať, žiť v zahraničí n.; zamestnávať pracovníka n. bez pracovnej zmluvy; stavať, prerábať dom n.; predávať n. vyrobený alkohol; vyvážať nebezpečný odpad n.; Že je to načierno! Neplatia dane. Nabúravajú systém! - vysvetľovali fínski kolegovia. [Z. Kepplová]; Čo keby sme i my začali načierno kšeftovať. [P. Pišťánek]
fraz. maľovať/maľovať [si] niečo načierno opisovať, predstavovať si niečo priveľmi nepriaznivo, pesimisticky

čierno, star. i čierne 1. majúc čiernu farbu, farbu ako sadza, na čiernu farbu, čiernou farbou (op. bielo) • načierno, pís. i na čierno (op. nabielo) • dočierna, pís. i do čierna (op. dobiela): čierno, dočierna sfarbené obočie; natrieť lavicu načiernotmavonatmavodotmava, pís. i na tmavo, do tmava: tmavo, natmavo natretá polička

porov. aj čierny 1

2. z tej horšej stránky (op. ružovo) • chmúrnochmúrnepochmúrnetemnotemne: všetko vidíš čierno, chmúrne, temnebeznádejnepesimisticky (op. optimisticky) • skepticky: vyzerá to s nami čierno, beznádejne; na všetko sa pozerá pesimisticky, skepticky

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

čierno p. čierny


čierny, 2. st. černejší príd.

1. majúci farbu sadzí, uhlia a pod. (op. biely): č. ako havran, ako kavka, ako noc, ako žúžoľ, ako uhoľ, ako kominár, ako čert, ako Cigán, č-a farba; č-e uhlie kamenné

obliekať sa do č-eho do čiernych šiat; človek v č-om v čiernych šatách; chodiť v č-om nosiť čierne šaty (na znak smútku); č-e Vianoce bez snehu; má to č-e na bielom má to písomne potvrdené, overené, doložené; žart. niečo č-ou kriedou do komína zapísať o niečom neočakávanom, ale málo významnom; č. Peter druh hry v karty; č. a biely pri hre v šachy; nepovedal ani biele, ani č-e celkom nič, nevyjadril sa;

2. majúci tmavé zafarbenie, tmavý, temný, bez svetla (op. svetlý): č-e oči; č-a zem druh úrodnej pôdy; č. chlieb z tmavej múky; č-e pivo; č-a káva bez mlieka; č-a noc celkom tmavá; č-a hodinka bez svetla, príjemne strávená v rodinnom kruhu; č-e korenie; č. kašeľ druh detského kašľa; č-a žltačka druh žltačky

č-a zem ho kryje, pokrýva je pochovaný; leží v č-ej zemi v hrobe;

3. nepriaznivý, beznádejný, smutný, chmúrny, pesimistický: č-a situácia, č-e dni, roky, č-e myšlienky

rozoznať biele od č-eho pravdu od nepravdy, klad a zápor, dobré a zlé; dívať sa na svet č-ymi okuliarmi pesimisticky; maľovať niečo č-ymi farbami líčiť príliš nepriaznivo, pesimisticky;

4. zlý, nedobrý, nebezpečný; hanebný: č-a zrada; č-a duša (o zlom človeku);

5. zakázaný, nedovolený, neoprávnený; pokútny, tajný: č. cestujúci, č. obchod, č. trh, č-a mzda; č-a vysielačka

č-a kniha určená na záznamy o niečom nedovolenom, nezákonnom a pod.;

6. černošský: č. otrok, č. študent, č-e plemeno;

spodst. čierny, -eho m.

1. hovor. černoch;

2. ľud. o čertovi;

do čierna, na čierno: sfarbený do č-a majúci čierny odtieň; s odtieňom do č-a; zafarbiť na č-o

kúpiť, predať niečo na čierno bez povolenia, nedovoleným, zakázaným spôsobom; cestovať na čierno bez cestovného lístka;

čierno/-e prísl.: č. oblečený, odetý; vidieť niečo č. pesimisticky;

čiernosť, -ti ž. zried. čierne zafarbenie


načierno (pís. i na čierno) prísl. nezákonne, nedovoleným spôsobom: predať, kúpiť niečo n.; cestovať n. bez cestovného lístka

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
329 Čierne CA/ZI trenč.
1773 Cserne, Černe, 1786 Cscherne, 1808 Cserne, Cžerné, 18631913 Cserne, 1920 Černé, 19271946 Čierné, 19461948 Čierno, 1948– Čierne
332 Čierne Pole MI/KI užhorod.
18631913 Feketemező, 1920 Čierno Pole, Čiernopole, 1927– Čierne Pole
Čierno p. Krajné Čierno
1085 Krajné Čierno SK/PV šariš.
1773 Krajna-Csarno, Krajna-Csarnó, Krajna-Czarnó, 1786 Cscharno, Krajna-Cscharno, 1808 Krajna-Csarnó, Cžarno, 18631882 Krajnacsarnó, 18881902 Krajnócsarnó, 19071913 Végcsarnó, 1920 Krajné Čierne, [Krajné] Čarno, 19271948 Krajné Čarno, 1948– Krajné Čierno

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
V obci KRAJNÉ ČIERNO (okr. SVIDNÍK) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: DUCÁROVÁ 17×; DUCÁR 17×; SKASKOVÁ 5×; HREBEŇÁKOVÁ 5×; CUNDEROVÁ 4×; KRIVKA 4×; DUCAROVÁ 4×; SKASKO 4×; BEREŽNÝ 3×; HREBEŇÁK 3×; ZRIBKOVÁ 3×; HREBEŇAK 3×; ZRIBKO 3×; KRIVKOVÁ 3×; VAŇKO 3×; BEREŽNÁ 2×; PAVKEJE 2×; ŽIŽÁK-FEDORKO 2×; ĽACHOVÁ 2×; CUNDER 2×; VAŇKOVÁ 2×; GUNDZA 2×; KRIFKOVÁ 1×; REVÁKOVÁ 1×; HREBEŇAKOVÁ 1×; ĽACH 1×; KRIFKA 1×; REVÁK 1×; HARAJDOVÁ 1×; ŽIŽAKOVÁ

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor