Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj obce priezviská

čierny černejší príd.

1. majúci farbu ako uhlie, sadze, op. biely: č-a farba, č-e oči, vlasy, č-e šaty; chodiť v č-om nosiť čierny odev na znak smútku; č-e uhlie kamenné; č. Peter kartová hra; publ.: č-e zlato uhlie; hovor. č. šerif príslušník mestskej al. súkromnej bezpečnostnej služby nosiaci čiernu uniformu; hovor. č-a skrinka obsahujúca údaje o lete lietadla, palubný zapisovač

2. majúci tmavé zafarbenie, op. svetlý, biely: č. chlieb, č-a múka; č-a káva bez mlieka, op. biela; č-e pivo, op. svetlé; č-e hrozno, č-e ríbezle; č. ako Cigán, ako černoch a) tmavej pleti b) opálený; robiť č-u robotu a) špinavú b) málo produktívnu; poľov. č-a zver diviaky

3. smutný, chmúrny, nešťastný: č-e dni, č. rok; mať č-e myšlienky pesimistické; č-a kronika rubrika o nehodách

4. zlý, nečestný, nemorálny: č. úmysel, čin, mať č-e svedomie; č-a duša zlý človek; č. humor nepríjemný

5. zakázaný, nedovolený, pokútny; tajný, nelegálny: č. obchod, č-e ceny, č-a jazda; č. pasažier; č. poslucháč neplatiaci; č-a listina i fraz. zoznam previnilcov, zakázaných vecí ap.; č-a ekonomika prinášajúca nelegálne zisky

6. černošský: č-e plemeno, č. otrok

7. v odb. názvoch: lek. č. kašeľ detská choroba; bot. baza č-a, borovica č-a; zool. drozd č.; kuch. č-e korenie; geogr. Č-e more; astron. č-a diera vesmírny objekt s nekonečným gravitačným poľom, odkiaľ nič nemôže uniknúť

expr. č. ako noc, ako žúžoľ veľmi; č-e Vianoce bez snehu; mať, držať č-u hodinku sedieť, besedovať potme; (mať niečo) č-e na bielom písomne potvrdené; trafiť do č-eho vystihnúť podstatu; kresliť niečo č-mi farbami, vidieť niečo v č-om svetle opisovať pesimisticky; expr.: znosiť niekoho pod č-u zem veľmi skritizovať; č-a → ovca (rodiny); držať č-ho Petra byť v položení ohrozenom prehrou;

na čierno → načierno;

do čierna → dočierna;

čierno prísl.: č. oblečený; vidieť niečo č.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
čierny černejší; čierno prísl.
Krajné Čierno ‑ého ‑eho s.; Krajnočierňan ‑a mn. ‑ia m.; Krajnočierňanka ‑y ‑niek ž.; krajnočierňanský
načierno, na čierno prísl.

čierno 2. st. černejšie prísl.


načierno, pís. i na čierno prísl.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

čiernobodkovaný, pís. i čierno bodkovaný -ná -né príd. ▶ majúci čierne bodky: č. psík; čiernobodkovaná sliepka; čiernobodkované kvety; čierno bodkované lupene huby


čiernofľakatý, pís. i čierno fľakatý -tá -té príd. ▶ majúci čierne škvrny: čiernofľakatá stena; Oproti mne pláva biely čiernofľakatý pes. [KŽ 1960]


čiernoodetý, pís. i čierno odetý -tá -té príd. ▶ oblečený do čiernych šiat: č. karabinier; čiernoodetí ochrankári, uvádzači; čiernoodeté ženy


čiernostrakatý, pís. i čierno strakatý -tá -té príd. ▶ majúci čierne miesta, škvrny, fľaky: čiernostrakaté sliepky, ovce; č. plemenník; č. hovädzí dobytok


čiernoškvrnitý, pís. i čierno škvrnitý -tá -té príd. ▶ majúci čierne škvrny: č. psík; huba s čiernoškvrnitými lupeňmi


čierno, zastaráv. čierne 2. st. černejšie prísl. 1. ▶ čiernou farbou, vo farbe uhlia, sadze; op. bielo: č. vyznačené miesta; č. natreté dvere; č. pigmentovaný králik; Na sklenej vode čierno blysli člny. [J. Stacho]
2. ▶ z tej horšej stránky: vnímať udalosť č.; vyzerá to s nimi č. zle; Netreba veci posudzovať tak čierno. [Ľ. Zúbek]; Ocitáte sa v chmúrach a smútkoch a vlastne myslíte čierno. [VNK 2001]
fraz. maľovať niečo čierno predstavovať si niečo, opisovať niečo pesimisticky, negatívne; vidieť niečo čierno pesimisticky, negatívne
do čiernadočierna; na čiernonačierno


Krajné Čierno -ného -neho s. obec na východnom Slovensku vo Svidníckom okrese severovýchodne od Svidníka;

Krajnočierňan, Čierňan -na pl. N -nia m.;

Krajnočierňanka, Čierňanka -ky -niek ž.;

krajnočierňanský, čierňanský -ká -ké príd.


načierno, pís. i na čierno prísl. 1. ▶ na čiernu farbu sadzí, uhlia; čiernou farbou: n. zafarbené vlasy; n. natretý rám; prestriekať karosériu auta n.; Tváre mali pomaľované na čierno. [LT 1998]
2.bez zaplatenia povinných poplatkov, neplatiac: cestovať, jazdiť n. bez platného cestovného lístka; chovať psa n.; mať n. softvér na počítači; n. odoberať elektrinu
3.bez oficiálneho povolenia, bez oprávnenia, nezákonne, nelegálne: pracovať, žiť v zahraničí n.; zamestnávať pracovníka n. bez pracovnej zmluvy; stavať, prerábať dom n.; predávať n. vyrobený alkohol; vyvážať nebezpečný odpad n.; Že je to načierno! Neplatia dane. Nabúravajú systém! - vysvetľovali fínski kolegovia. [Z. Kepplová]; Čo keby sme i my začali načierno kšeftovať. [P. Pišťánek]
fraz. maľovať/maľovať [si] niečo načierno opisovať, predstavovať si niečo priveľmi nepriaznivo, pesimisticky

čierno, star. i čierne 1. majúc čiernu farbu, farbu ako sadza, na čiernu farbu, čiernou farbou (op. bielo) • načierno, pís. i na čierno (op. nabielo) • dočierna, pís. i do čierna (op. dobiela): čierno, dočierna sfarbené obočie; natrieť lavicu načiernotmavonatmavodotmava, pís. i na tmavo, do tmava: tmavo, natmavo natretá polička

porov. aj čierny 1

2. z tej horšej stránky (op. ružovo) • chmúrnochmúrnepochmúrnetemnotemne: všetko vidíš čierno, chmúrne, temnebeznádejnepesimisticky (op. optimisticky) • skepticky: vyzerá to s nami čierno, beznádejne; na všetko sa pozerá pesimisticky, skepticky

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

čierno p. čierny


čierny, 2. st. černejší príd.

1. majúci farbu sadzí, uhlia a pod. (op. biely): č. ako havran, ako kavka, ako noc, ako žúžoľ, ako uhoľ, ako kominár, ako čert, ako Cigán, č-a farba; č-e uhlie kamenné

obliekať sa do č-eho do čiernych šiat; človek v č-om v čiernych šatách; chodiť v č-om nosiť čierne šaty (na znak smútku); č-e Vianoce bez snehu; má to č-e na bielom má to písomne potvrdené, overené, doložené; žart. niečo č-ou kriedou do komína zapísať o niečom neočakávanom, ale málo významnom; č. Peter druh hry v karty; č. a biely pri hre v šachy; nepovedal ani biele, ani č-e celkom nič, nevyjadril sa;

2. majúci tmavé zafarbenie, tmavý, temný, bez svetla (op. svetlý): č-e oči; č-a zem druh úrodnej pôdy; č. chlieb z tmavej múky; č-e pivo; č-a káva bez mlieka; č-a noc celkom tmavá; č-a hodinka bez svetla, príjemne strávená v rodinnom kruhu; č-e korenie; č. kašeľ druh detského kašľa; č-a žltačka druh žltačky

č-a zem ho kryje, pokrýva je pochovaný; leží v č-ej zemi v hrobe;

3. nepriaznivý, beznádejný, smutný, chmúrny, pesimistický: č-a situácia, č-e dni, roky, č-e myšlienky

rozoznať biele od č-eho pravdu od nepravdy, klad a zápor, dobré a zlé; dívať sa na svet č-ymi okuliarmi pesimisticky; maľovať niečo č-ymi farbami líčiť príliš nepriaznivo, pesimisticky;

4. zlý, nedobrý, nebezpečný; hanebný: č-a zrada; č-a duša (o zlom človeku);

5. zakázaný, nedovolený, neoprávnený; pokútny, tajný: č. cestujúci, č. obchod, č. trh, č-a mzda; č-a vysielačka

č-a kniha určená na záznamy o niečom nedovolenom, nezákonnom a pod.;

6. černošský: č. otrok, č. študent, č-e plemeno;

spodst. čierny, -eho m.

1. hovor. černoch;

2. ľud. o čertovi;

do čierna, na čierno: sfarbený do č-a majúci čierny odtieň; s odtieňom do č-a; zafarbiť na č-o

kúpiť, predať niečo na čierno bez povolenia, nedovoleným, zakázaným spôsobom; cestovať na čierno bez cestovného lístka;

čierno/-e prísl.: č. oblečený, odetý; vidieť niečo č. pesimisticky;

čiernosť, -ti ž. zried. čierne zafarbenie


načierno (pís. i na čierno) prísl. nezákonne, nedovoleným spôsobom: predať, kúpiť niečo n.; cestovať n. bez cestovného lístka

čierno p. čierny


čierny príd. (černí, čarni, šiarní)
1. csl majúci farbu ako smola, sadze ap.: Buravuo je takuo bielo s čiernim (Vrbie RUŽ); Šiärnva súkno sa farbilo farbó z jälšové kvarki (Ratková REV); Na hlave mal (ženích) čiérní širák (Bzince p. Jav. NMV); A na ti_cholośňoh bula taka obranka čarna i červena (Krivany SAB); čisto čérné kone (Hrnčiarovce n. Par. TRN), čarne vlasi (Buglovce LVO)
L. čierné uhlie (Košec. Rovné ILA) - kamenné; Čarna ňedzeľa (Zlaté BAR) - nedeľa dva týždne pred Veľkou nocou
F. čierne ako žúžoľ (Čelovce MK), černí jako kominár (Val. Belá PDZ), čierni ako hlaveň (Ležiachov MAR), čarni jag havran (Markušovce SNV), čarni jag uhoľ, čarni jag noc, jag halka (Brezina TRB), čarni jag čert (Dl. Lúka BAR), čarni jak šurc (Záhradné PRE), čarni ja_kot (Studenec LVO) - celkom čierny; ani bílé, ani čírné (Lukáčovce HLO) - nejasné, nevýrazné; abo čarni, abo bili (Sobrance) - treba sa rozhodnúť pre jednu z dvoch možností; mať śierné na bielom (Rim. Píla RS) - mať napísané; aj čiérná krava biélé mliéko dává (Bošáca TRČ) - vonkajšok nemá vplyv na podstatu; čerd jako ďábel, oba sú čiérní (Bošáca TRČ) - je to rovnaké; v noci je každa krava čarna (Dl. Lúka BAR) - za istých okolností sa rozličné veci javia ako rovnaké; kotuol hrncu záviďí, že su oba čierni (Lutila KRE) - o neopodstatnenej závisti
2. csl majúci tmavé sfarbenie, tmavší odtieň, černastý, stmavnutý: A driou to volávaľi chľebouka tú múku, čo je čerňejšia (Devičie KRU); Mňe sa odjagživa lúbili čierne ženi (Návojovce TOP); Mala som tížďeň čiernu ruku, opucheň bolo vidno (Zuberec TRS); Kej tag na červienku prasa skapalo, to bolo celé čierné (Podmanín PB); Podzme domu, ľeca čarne hmari (Letanovce SNV)
L. čiérná zem (Hor. Lovčice TRN) - druh úrodnej pôdy; čierna múka (Ležiachov MAR) - ražová; čierne mak (Čelovce MK) - tmavosivý; čierna reťkouka (Čelovce MK) - odroda reďkovky s tmavou kožou; čírná káva (Trakovice HLO) - bez mlieka; černá jahoda (Šurany NZ) - moruša s tmavými plodmi; čierne čerešňe (Čelovce MK), šiarnia lúpanice (Revúca), čierne hruški (Prievidza), čiérné ribizle (Mor. Lieskové NMV), černí ribíz (Brodské SKA), černé recko (Stupava BRA) - tmavé odrody čerešní, slivák, hrušiek, ríbezlí; čierne hrozno (Hor. Strehová MK), čérné hrozne (Blatné MOD), dalmacín černí (Gajary MAL), gahier čierni, jakupskuo čierno, oporto čierno (Pukanec LVI), čírná kudrlka (Pata ŠAĽ), čierná otilka (V. Maňa VRB), portugal čírní (Tesáre TOP), čiérní samorodák (Hor. Lovčice TRN), černí silván (Kuchyňa MAL) - vin. tmavé odrody hrozna; čiérné víno (Dražovce NIT) - tmavočervené; čierne pivo (Návojovce TOP) - tmavé; čérná omáčka (Štefanov SEN), čarni bošpor (Rozhanovce KOŠ) - druh prívarku; čiérná pečeňa (Bošáca TRČ), čérná pečénka (Semerovo HUR) - pečeň (človeka aj zvieraťa); čérné hurki (Šurany NZ), čírné črevká (Červeník HLO) - jaternice s prímesou krvi, krvavničky; čierna izba (Kšinná BÁN), čarna chiža (Žatkovce SAB) - obytná miestnosť s otvoreným ohniskom; čiérná duša (Dol. Súča TRČ) - tmavé jadro v strede kmeňa; čírná mast (Červeník HLO) - liečivá masť na vredy, ichtyol
F. śierní ako cigán (Rim. Píla RS), čarni jag niger (Spiš. Podhradie LVO) - s tmavou pokožkou a čiernymi vlasmi; čarni blonďak (Sabinov) - žart. Cigán; šol do čarnej Ameriki (Bánovce n. Ond. MCH) - umrel; najrašé bi som sa bula skrila pot šiarnú zem (Honce ROŽ), skoro sa prepadla pot čiernu zem (Slovany MAR) - veľmi sa hanbila; na čírnéj zemi sa chléb rodzí (Brestovany TRN) - žart. dievča tmavšej pleti nie je menejcenné
3. neoprávnený; falošný: Gu koncu vojni sa už veľmi čierni opchod rozmohou̯ (Kláštor p. Zniev. MAR); Aj rás prišli tí čiérní partizáni g nážmu stríkovi (Rudník MYJ)
F. čiérná duša (Bučany HLO) - nečestný človek
4. v dvojslovných názvoch
a. rastlín a plodov: čierna bejľa (Brusník MK), čierna biľ (Závadka n. Hron. BRE) - bot. palina obyčajná (Artemisia vulgaris); čérne koren (Turíčky LUČ) - bot. kostihoj lekársky (Symphytum officinale); čiérná maľina (Papradno PB) - bot. ostružina černicová (Rubus fruticosus); čírní gbez (Červeník HLO) - bot. baza čierna (Sambucus nigra); čierno koreňia (Prievidza) - korenina bot. piepor čierny (Piper nigrum)
b. húb: čérní kamenák (Limbach MOD) - bot. hríb dubový (Boletus aestivalis); čierni ďedo (Návojovce TOP) - nejedlá huba, bot. dedovec tmavý (Senior niger)
c. vtákov: čierna síkorka (Pliešovce ZVO) - zool. sýkorka uhliarka (Parus ater); šiarná sojka (Revúca) - zool. orešnica (Nucifraga); śierní strakoš (Klenovec RS) - strakoš kolesár (Lanius minor); śierní ribár (Hačava RS) - zool. vodnár (Cinelus); čierne drost (Cerovo KRU), čarni rigov (Vinné MCH) - zool. drozd čierny (Turdus merula); śierni detel (Hostišovce RS), šierná žóna (Lukovištia RS) - zool. tesár (Drycopus); čierna kauka (Ban. Hodruša BŠ), šiarná vrana (Revúca) - zool. havran čierny (Corvus frugilegus); šiarní pták (Turčok REV) - zool. krkavec čierny (Corvus corax)
d. chorôb: černí kašel (Stupava BRA) - druh detského kašľa; čérné osípki (Častá MOD), čarne poki (Smižany SNV) - ovčie kiahne; čérná zu̯áteňica (Štefanov SEN) - žlatačka z upchatia žlčových ciest, odb. obštrukčný ikterus; čierno prísl. k 1, 2: Na súde us sedeli tí čiérno oblečení (Skalská N. Ves TRČ)
F. bolo ich tam aš čiérno (Bošáca TRČ) - veľmi mnoho

černo- p. čierno-


čierno- p. černo-

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
329 Čierne CA/ZI trenč.
1773 Cserne, Černe, 1786 Cscherne, 1808 Cserne, Cžerné, 18631913 Cserne, 1920 Černé, 19271946 Čierné, 19461948 Čierno, 1948– Čierne
332 Čierne Pole MI/KI užhorod.
18631913 Feketemező, 1920 Čierno Pole, Čiernopole, 1927– Čierne Pole
Čierno p. Krajné Čierno
1085 Krajné Čierno SK/PV šariš.
1773 Krajna-Csarno, Krajna-Csarnó, Krajna-Czarnó, 1786 Cscharno, Krajna-Cscharno, 1808 Krajna-Csarnó, Cžarno, 18631882 Krajnacsarnó, 18881902 Krajnócsarnó, 19071913 Végcsarnó, 1920 Krajné Čierne, [Krajné] Čarno, 19271948 Krajné Čarno, 1948– Krajné Čierno

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
V obci KRAJNÉ ČIERNO (okr. SVIDNÍK) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: DUCÁROVÁ 17×; DUCÁR 17×; SKASKOVÁ 5×; HREBEŇÁKOVÁ 5×; CUNDEROVÁ 4×; KRIVKA 4×; DUCAROVÁ 4×; SKASKO 4×; BEREŽNÝ 3×; HREBEŇÁK 3×; ZRIBKOVÁ 3×; HREBEŇAK 3×; ZRIBKO 3×; KRIVKOVÁ 3×; VAŇKO 3×; BEREŽNÁ 2×; PAVKEJE 2×; ŽIŽÁK-FEDORKO 2×; ĽACHOVÁ 2×; CUNDER 2×; VAŇKOVÁ 2×; GUNDZA 2×; KRIFKOVÁ 1×; REVÁKOVÁ 1×; HREBEŇAKOVÁ 1×; ĽACH 1×; KRIFKA 1×; REVÁK 1×; HARAJDOVÁ 1×; ŽIŽAKOVÁ

Zvukové nahrávky niektorých slov

o práci na čierno sur le travail non-déclaré

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu