čiarka -ky -rok ž. 1. ▶ krátka čiara: tenká, hrubá, krivá, rovná č.; zvislá, vodorovná č.; modrá látka s bielymi čiarkami; dĺžku čiarok volíme primerane dĺžke a hrúbke čiary; kurzor má zvyčajne podobu zvislej alebo vodorovnej čiarky; robiť si čiarky pri evidencii; pery zovreté do tenkej čiarky; Agáty, holé ako čiarky, boli v ten deň modré. [L. Ballek]; Už sa chlapec z detstva poberá, už prerástol všetky čiarky na dverách. [B. Filan]; mat. desatinná čiarka oddeľujúca v desiatkovom zápise reálneho čísla číslicu udávajúcu počet jednotiek od číslice udávajúcej počet desatín
2. lingv. ▶ interpunkčné znamienko: chýbajúca, nadbytočná č.; zvážiť funkciu čiarky; dať, doplniť, vložiť za slovo čiarku; vygumovať, prečiarknuť, zrušiť čiarku; vyčleniť oslovenie čiarkami; odčleniť čiarkou vytýčený vetný člen; po čiarke nasleduje medzera; čiarku nahradíme bodkočiarkou
3. ▶ dlhý signál v Morseovej abecede
4. ▶ značka miery: čiarky na centimetri; objemová č. na odmerkách, na (pivových) pohároch; parížska č. dĺžková miera (2‚256 mm), ktorou sa na starších libelách označoval najmenší dielik libelovej stupnice - pars
5. hist. ▶ dĺžková miera predstavujúca 1/12 palca (cóla), t. j. 0‚217 cm (uhorský palec) al. 0‚219 5 cm (viedenský palec), označovaná troma čiarkami nad číslom
6. obyč. pl. čiarky hovor. ▶ záhyby na koži vznikajúce jej sťahovaním, vrásky: pleť plná čiarok; Otec majú vždy v očiach ohníky večného ľudského svetla a okolo očí čiarky dobra. [L. Ťažký]
◘ fraz. [neurobiť/nenapísať/nezmeniť] ani čiarku nič; od prvej čiarky po poslednú od začiatku do konca
▷ čiaročka -ky -čiek ž. zdrob.: tenučká, sotva viditeľná č.; namiesto nosa nakreslíme čiaročku