čiarka -y -rok ž.
1. krátka čiara: robiť si č-y (pri evidencii)
2. interpunkčné znamienko: desatinná č., č. v súvetí
● nenapísať ani č-u nič;
čiaročka -y -čiek ž. zdrob.
čiarka -ky -rok ž. 1. ▶ krátka čiara: tenká, hrubá, krivá, rovná č.; zvislá, vodorovná č.; modrá látka s bielymi čiarkami; dĺžku čiarok volíme primerane dĺžke a hrúbke čiary; kurzor má zvyčajne podobu zvislej alebo vodorovnej čiarky; robiť si čiarky pri evidencii; pery zovreté do tenkej čiarky; Agáty, holé ako čiarky, boli v ten deň modré. [L. Ballek]; Už sa chlapec z detstva poberá, už prerástol všetky čiarky na dverách. [B. Filan]; mat. desatinná čiarka oddeľujúca v desiatkovom zápise reálneho čísla číslicu udávajúcu počet jednotiek od číslice udávajúcej počet desatín 2. lingv. ▶ interpunkčné znamienko: chýbajúca, nadbytočná č.; zvážiť funkciu čiarky; dať, doplniť, vložiť za slovo čiarku; vygumovať, prečiarknuť, zrušiť čiarku; vyčleniť oslovenie čiarkami; odčleniť čiarkou vytýčený vetný člen; po čiarke nasleduje medzera; čiarku nahradíme bodkočiarkou 3. ▶ dlhý signál v Morseovej abecede 4. ▶ značka miery: čiarky na centimetri; objemová č. na odmerkách, na (pivových) pohároch; parížska č. dĺžková miera (2‚256 mm), ktorou sa na starších libelách označoval najmenší dielik libelovej stupnice - pars 5. hist. ▶ dĺžková miera predstavujúca 1/12 palca (cóla), t. j. 0‚217 cm (uhorský palec) al. 0‚219 5 cm (viedenský palec), označovaná troma čiarkami nad číslom 6. obyč. pl. čiarky hovor. ▶ záhyby na koži vznikajúce jej sťahovaním, vrásky: pleť plná čiarok; Otec majú vždy v očiach ohníky večného ľudského svetla a okolo očí čiarky dobra. [L. Ťažký] ◘ fraz. [neurobiť/nenapísať/nezmeniť] ani čiarku nič; od prvej čiarky po poslednú od začiatku do konca ▷ čiaročka -ky -čiek ž. zdrob.: tenučká, sotva viditeľná č.; namiesto nosa nakreslíme čiaročku
čiara 1. súvislý rad bodov: prerušovaná čiara, postranná čiara na ihrisku • línia: rovná línia • črta (výrazná čiara): nakresliť niečo niekoľkými črtami • linajka • linka (rovná, obyč. vodorovná čiara): linajky, linky v zošite • čiarka (krátka čiara): robiť si čiarky • škrt (čiara urobená škrtnutím): škrty v rukopise • obrys • kontúra (čiara ohraničujúca plochu al. teleso javiace sa ako plocha): obrysy, kontúry pohoria na obzore • šrafy • šrafovanie (čiary pokrývajúce al. vyznačujúce istú plochu): husté šrafovanie na mape • priamka (priama súvislá čiara) • kolmica (priamka kolmá na priamku al. rovinu): spustiť kolmicu • expr. čmára (neúhľadná čiara): čmáry na stene • hovor. zastar. štrich (Kukučín)
2. myslený rad bodov: vzdušná čiara • línia: demarkačná línia
3. p. hranica 1
čiarka 1. p. čiara 1 2. p. dĺžeň
dĺžeň diakritické znamienko na označenie dĺžky • neodb. čiarka
čiarka, -y, -rok ž.
1. krátka čiara: urobiť č-u
● nenapísať, nezmeniť, neurobiť ani č-u celkom nič;
2. gram. interpunkčné znamienko oddeľujúce niektoré časti vetného celku al. súvetia;
neodb. i dĺžeň; mat. desatinná č. znamienko oddeľujúce v desatinnom čísle celé čísla od desatinných miest;
čiarkový príd.;
čiaročka, -y, -čiek ž. zdrob.
(jedna) čiarka; (bez) čiarky; (k) čiarke; (vidím) čiarku; (hej) čiarka!; (o) čiarke; (s) čiarkou;
(dve) čiarky; (bez) čiarok; (k) čiarkam; (vidím) čiarky; (hej) čiarky!; (o) čiarkach; (s) čiarkami;