čiara -y čiar ž.
1. súvislý rad bodov: rovná, krivá, prerušovaná č.; zlomková č. v zlomku; poznámky pod č-ou; postranná č. (na ihrisku)
2. myslený rad bodov, línia: demarkačná, vzdušná č.; hraničná č. hranica; deliaca č. rozhranie
□ robiť č-y čiarať
● urobiť, spraviť niekomu č-u cez rozpočet prekaziť mu zámery; na celej č-e (prehrať, zlyhať, sklamať ap.) úplne;
čiarový príd.: č. rozhodca (v hokeji); č. kód číselný systém na identifikáciu druhov tovaru, jeho výrobu ap.
čiara 1. súvislý rad bodov: prerušovaná čiara, postranná čiara na ihrisku • línia: rovná línia • črta (výrazná čiara): nakresliť niečo niekoľkými črtami • linajka • linka (rovná, obyč. vodorovná čiara): linajky, linky v zošite • čiarka (krátka čiara): robiť si čiarky • škrt (čiara urobená škrtnutím): škrty v rukopise • obrys • kontúra (čiara ohraničujúca plochu al. teleso javiace sa ako plocha): obrysy, kontúry pohoria na obzore • šrafy • šrafovanie (čiary pokrývajúce al. vyznačujúce istú plochu): husté šrafovanie na mape • priamka (priama súvislá čiara) • kolmica (priamka kolmá na priamku al. rovinu): spustiť kolmicu • expr. čmára (neúhľadná čiara): čmáry na stene • hovor. zastar. štrich (Kukučín)
2. myslený rad bodov: vzdušná čiara • línia: demarkačná línia
3. p. hranica 1
hranica 1. myslený rad bodov rozdeľujúci isté administratívne celky, územia: prekročiť hranice • rozhranie • rozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dvoma štátmi • kniž. pomedzie: dedina na slovensko-moravskom pomedzí • línia: demarkačná línia • arch. čierťaž • voj. slang. čiara: slúžiť na čiare
2. miesto, obdobie medzi dvoma javmi, úsekmi: veková hranica • rozhranie • rozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dňom a nocou • medzník • kniž. míľnik: medzník vo vývine spoločnosti • kniž. pomedzie: byť na pomedzí života a smrti • predel • priedel: predel storočia, spoločenský priedel • psych. prah: prah vedomia
3. krajné vymedzenie niečoho: prekračovať hranice slušnosti • medza: všetko má svoje medze
4. p. stôs
obrys 1. výrazné ohraničenie dvoch predmetov javiacich sa ako plochy • kontúra • línia: obrys, kontúra, línia vrchov na obzore • čiara: v diaľke sa črtá čiara pohoria • silueta • profil (podoba vnímaná v základných črtách): z diaľky vidieť siluetu, profil budovy
2. p. náčrt 1
čiara, -y, čiar ž.
1. nepretržitý, súvislý rad bodov;
geom. jednorozmerný útvar, ktorý vzniká pohybom bodu al. priesekom dvoch rovín, majúci len jeden rozmer, dĺžku: rovná, lomená, vlnitá, krivá, súbežná č.; geol. č. lomu; el. tech. silová č. siločiara; hud. taktová č.; mat. zlomková č. oddeľujúca čitateľa od menovateľa; pod č-ou miesto v knihe, kde bývajú poznámky, al. v novinách, kde býva fejtón
● urobiť dakomu č-u cez rozpočet prekaziť plány; na celej č-e úplne, celkom;
2. myslená spojnica dvoch bodov, línia: vzdušná č.; voj. bojová, útočná č.; let. kurzová č. spojnica miesta štartu a pristátia;
3. hranica: regulačná, demarkačná, stavebná, colná, chotárna č.; meteor. termálna č.; šport. bránková č.; geogr. č. večného snehu vo veľhorách; zastar. potravná č. na ktorej sa vyberala potravná daň;
čiarový príd.: č-á keramika
(jedna) čiara; (bez) čiary; (k) čiare; (vidím) čiaru; (hej) čiara!; (o) čiare; (s) čiarou;
(štyri) čiary; (bez) čiar; (k) čiaram; (vidím) čiary; (hej) čiary!; (o) čiarach; (s) čiarami;