čiapka -y -pok ž. mäkká pokrývka hlavy, čapica: kožušinová, pletená, vojenská č., nosiť č-u;
pren.: (penová) č. na pive pena; snehová č. zasnežený končiar, vrchovec ap.;
čiapočka -y -čiek ž. zdrob.: detská č.
čiapka -ky -pok ž. 1. ▶ pokrývka hlavy rozličných tvarov (zväčša plochá) a z rozmanitého materiálu: vlnená, kožušinová, plátenná, pletená č.; vojenská, námornícka, železničiarska č.; výpravcovská č. s červeným dienkom; golfová, bejzbalová, jazdecká č.; špicatá, mikulášska č.; plavecká, kúpacia č.; operačná, pracovná č.; firemné čiapky; č. ušianka; č. lodička; č. so štítkom, s brmbolcom; založiť si, natiahnuť si, nasadiť si, nosiť čiapku; chodiť v čiapke; zložiť si, stiahnuť si čiapku; čiapky fičúrsky posadené nabok [R. Jašík] 2. ▶ časť hlavy zvierat (obyč. perie, srsť) odlišujúca sa farebne: hus s čiernou čiapkou; samce žlny sivej majú do prednej polovice hlavy červenú čiapku; biela ovca s čiernou čiapkou 3. ▶ predmet (obyč. polguľovitý) slúžiaci na krytie, chránenie niečoho pred prachom, poškodením, koróziou a pod.; syn. kryt: regulačná, kovová č.; č. izolátora; komín s čiapkou s krytom proti dažďu; na stĺpoch nového plota sa vynímali čiapky s ozdobnými guľami; pren. slamené čiapky dreveníc 4. ▶ vrchná vrstva al. časť niečoho (obyč. farebne odlíšená): penová č. na pive; zákusok s kokosovou čiapkou; ľadová č. južného pólu; kopčisko so snehovou čiapkou; hladina ozdobená bielymi čiapkami vĺn [I. Izakovič]; mráz pokryl lesy bielou srieňovou čiapkou [V. Mináč]; meteor. dymová č. viditeľná vrstva znečisteného vzduchu nad veľkými mestami a priemyselnými oblasťami; oblačná č. symetrický oblak prikrývajúci osamotené horské vrcholy; astron. polárna č. svetlý povrchový útvar v okolí pólu planéty 5. ▶ vrchná časť huby; syn. klobúk: huby s výraznými červenými čiapkami; V Kirgízii našli prášnicu s priemerom čiapky vyše jeden a pol metra. [J. Majerník - P. Ševčovič] ◘ fraz. pobiť/utĺcť niekoho čiapkami ľahko, bez námahy ◘ parem. ak má vrch ráno čiapku, bude pršať ak je nad ním opar, hmla ▷ čiapočka -ky -čiek ž. zdrob. k 1 – 4: čipková, štrikovaná č.; biskupská, pápežská č.; trpaslíci v modrých čiapočkách; samčeka ďatľa trojprstého možno spoľahlivo rozlíšiť podľa žltej čiapočky; fľaša so staniolovou čiapočkou; č. žaluďa čiaška; káva so šľahačkovou čiapočkou; snehové čiapočky na vrchoch □ Červená čiapočka dievčatko z rovnomennej rozprávky
čiapka rozlične tvarovaná pokrývka hlavy v mäkšom vyhotovení • čapica: športová, kožušinová čiapka, čapica • baretka • baret • zastar.: rádiovka • rádionka (plochá čiapka bez striešky) • brigadírka (plochá vojenská čiapka) • lodička (čiapka podobná loďke) • baranica (vyššia čiapka obyč. z baranej kožušiny) • ušianka (čiapka s kožušinovými záložkami na uši) • papacha (vysoká baranica ruského typu) • furážka (druh ruskej vojenskej čiapky) • fez (orientálna čiapka tvaru zrezaného kužeľa) • hovor. šiltovka (čiapka so šiltom) • expr. šišak • zastar. čákov (pokrývka hlavy, najmä vojenská) • žart. čapurda (Rázus)
čiapka, -y, -pok ž.
1. druh pokrývky na hlavu, čapica: železničiarska, vojenská, kuchárska č.; č. na uši; sňať č-u; nosiť č-u, dať si č-u na hlavu, nasadiť si č-u
● hovor. chodiť v č-e s čiapkou na hlave; mať (draka) pod č-ou byť (veľmi) opitý; zabiť (dakoho, dačo) č-ou; čiapkami vás pohlušíme (Heč.) ľahko, bez námahy;
2. tech. predmet slúžiaci na krytie vrchnej časti niečoho: regulačná, kovová č.;
čiapočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
(jedna) čiapka; (bez) čiapky; (k) čiapke; (vidím) čiapku; (hej) čiapka!; (o) čiapke; (s) čiapkou;
(tri) čiapky; (bez) čiapok; (k) čiapkam; (vidím) čiapky; (hej) čiapky!; (o) čiapkach; (s) čiapkami;