čiapka -y -pok ž. mäkká pokrývka hlavy, čapica: kožušinová, pletená, vojenská č., nosiť č-u;
pren.: (penová) č. na pive pena; snehová č. zasnežený končiar, vrchovec ap.;
čiapočka -y -čiek ž. zdrob.: detská č.
čiapka -ky -pok ž.
čiapka -ky -pok ž. 1. ▶ pokrývka hlavy rozličných tvarov (zväčša plochá) a z rozmanitého materiálu: vlnená, kožušinová, plátenná, pletená č.; vojenská, námornícka, železničiarska č.; výpravcovská č. s červeným dienkom; golfová, bejzbalová, jazdecká č.; špicatá, mikulášska č.; plavecká, kúpacia č.; operačná, pracovná č.; firemné čiapky; č. ušianka; č. lodička; č. so štítkom, s brmbolcom; založiť si, natiahnuť si, nasadiť si, nosiť čiapku; chodiť v čiapke; zložiť si, stiahnuť si čiapku; čiapky fičúrsky posadené nabok [R. Jašík] 2. ▶ časť hlavy zvierat (obyč. perie, srsť) odlišujúca sa farebne: hus s čiernou čiapkou; samce žlny sivej majú do prednej polovice hlavy červenú čiapku; biela ovca s čiernou čiapkou 3. ▶ predmet (obyč. polguľovitý) slúžiaci na krytie, chránenie niečoho pred prachom, poškodením, koróziou a pod.; syn. kryt: regulačná, kovová č.; č. izolátora; komín s čiapkou s krytom proti dažďu; na stĺpoch nového plota sa vynímali čiapky s ozdobnými guľami; pren. slamené čiapky dreveníc 4. ▶ vrchná vrstva al. časť niečoho (obyč. farebne odlíšená): penová č. na pive; zákusok s kokosovou čiapkou; ľadová č. južného pólu; kopčisko so snehovou čiapkou; hladina ozdobená bielymi čiapkami vĺn [I. Izakovič]; mráz pokryl lesy bielou srieňovou čiapkou [V. Mináč]; meteor. dymová č. viditeľná vrstva znečisteného vzduchu nad veľkými mestami a priemyselnými oblasťami; oblačná č. symetrický oblak prikrývajúci osamotené horské vrcholy; astron. polárna č. svetlý povrchový útvar v okolí pólu planéty 5. ▶ vrchná časť huby; syn. klobúk: huby s výraznými červenými čiapkami; V Kirgízii našli prášnicu s priemerom čiapky vyše jeden a pol metra. [J. Majerník - P. Ševčovič] ◘ fraz. pobiť/utĺcť niekoho čiapkami ľahko, bez námahy ◘ parem. ak má vrch ráno čiapku, bude pršať ak je nad ním opar, hmla ▷ čiapočka -ky -čiek ž. zdrob. k 1 – 4: čipková, štrikovaná č.; biskupská, pápežská č.; trpaslíci v modrých čiapočkách; samčeka ďatľa trojprstého možno spoľahlivo rozlíšiť podľa žltej čiapočky; fľaša so staniolovou čiapočkou; č. žaluďa čiaška; káva so šľahačkovou čiapočkou; snehové čiapočky na vrchoch □ Červená čiapočka dievčatko z rovnomennej rozprávky
čiapka rozlične tvarovaná pokrývka hlavy v mäkšom vyhotovení • čapica: športová, kožušinová čiapka, čapica • baretka • baret • zastar.: rádiovka • rádionka (plochá čiapka bez striešky) • brigadírka (plochá vojenská čiapka) • lodička (čiapka podobná loďke) • baranica (vyššia čiapka obyč. z baranej kožušiny) • ušianka (čiapka s kožušinovými záložkami na uši) • papacha (vysoká baranica ruského typu) • furážka (druh ruskej vojenskej čiapky) • fez (orientálna čiapka tvaru zrezaného kužeľa) • hovor. šiltovka (čiapka so šiltom) • expr. šišak • zastar. čákov (pokrývka hlavy, najmä vojenská) • žart. čapurda (Rázus)
čiapka, -y, -pok ž.
1. druh pokrývky na hlavu, čapica: železničiarska, vojenská, kuchárska č.; č. na uši; sňať č-u; nosiť č-u, dať si č-u na hlavu, nasadiť si č-u
● hovor. chodiť v č-e s čiapkou na hlave; mať (draka) pod č-ou byť (veľmi) opitý; zabiť (dakoho, dačo) č-ou; čiapkami vás pohlušíme (Heč.) ľahko, bez námahy;
2. tech. predmet slúžiaci na krytie vrchnej časti niečoho: regulačná, kovová č.;
čiapočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
čiapka ž. (čopka) 1. csl, zsl miest. zried. druh prikrývky na hlavu: Daj si čápku ež na uši! (Dol. Lehota DK); Ďeťon son kúpila na zimu čiapki (Návojovce TOP); Takí vetrisko viau̯, že mi aj śiapku strhou̯ (Klenovec RS); To som mala na hlave jak takú čápku (Lapáš NIT); Na čápce mal pavúka (Bošáca TRČ); V źime nośime čapku z barana (Spiš. Štvrtok LVO); Ma dobru čapku, i na ucha (Torysa SAB) F. má pot śiapkou (Rim. Píla RS) - je opitý; ši máž vrapce pot ša̋pkó? (Brusník REV) - prečo si ju nesnímeš? (napr. pri pozdrave); na svatoho Matuša už muśiž źac čapku na ucha (Humenné) - koncom septembra už býva chladno 2. čiast. strsl a zsl, spiš, šar, čiast. zempl vrchný snop na útvare zo snopov na poli: Keď robíme ňemce, snopi staviame klasamí hore ku sebe a toto zakrijeme snopom čápkou (Dol. Lehota DK); Čiapki na kozľíku sa dávajú za vetrom (Sučany MAR); Snob na virchu mandľa, to čapka volaľi (Dl. Lúka BAR); čiapka (Lietava ŽIL); čapka (Hnilec SNV, Niž. Hrabovec VRN) 3. oddeliteľný pologuľovitý nadstavec slúžiaci ako kryt: A vrch (slameného úľa) sa volau̯ čiapka alebo klobúk (Prochot NB) 4. miest. strsl a jzsl, čiast. szsl a vsl vrchná časť huby, klobúčik: Hubi parazólki majú velkú čápku (Brestovany TRN); Dupe trči ľen čopka a noška je v žemi (Turzovka ČAD); čiapka (Rybáry ZVO, Dol. Hričov BYT); čapka (Hrabkov PRE, Davidov VRN, Porúbka HUM) 5. hloh odrezok vrchu repy s listami, skrojok: Ked budete pucuvat futrovicu, neotsekujte velké čápki (Červeník HLO) 6. čiast. jzsl čierne perie na hlave husi: Stará huz má čápku, aj dve huski su po néj čápkuvané (Brestovany TRN); Len jenna huz má čápku (Bojničky HLO) 7. čiast. tek a jzsl iba mn. č. v dvojslovnom názve kríkovitej rastliny a jej plodu: Knazové čápki su červené, také hranaté, roste to na kríčkoh jako svíp (Brestovany TRN), kňazova čiapka (Pukanec LVI), kňezí čápka (Lamač BRA) - bot. bršlen európsky (Euonymus europaeus) 8. sturč vrchná, zahrotená časť chomúta: čiapka (Záturčie MAR, Priekopa MAR) 9. kováč. polookrúhly výčnelok v strede vonkajšieho oblúka podkovy, znemožňujúci vysunutie kopyta: čiapka (Rajec ŽIL); čapka (Hôrka POP, Budkovce MCH); čopka (Turzovka ČAD) 10. mur. ochranná vrstva betónu na vrchu komína al. stĺpa: čiapka (Lipt. Mikuláš)
čopka p. čiapka
čiapka [č(i)a-, čá-, čé- š(i)a-] ž 1. druh pokrývky na hlavu: kunia czapka (ŽILINA 1588); cziapka popeliczia (TRENČÍN 1645); dwe ssiapki (ŽILINA 1681); galea: nádoba gako čépka alias hluboká misa, čara (KS 1763) malá, plytká; nocžne čapkj (s. l. 1773) čepce na noc 2. vrchná časť niečoho čo sa podobá čiapke: lupina aneb čépka žalúdowá čiaška, v kt. je uložený zaluď: situla: čepka aneb částka hlawy vrchná časť lebky; tutulus: čépka, hreben kohúcy (KS 1763); der Helm: sapka (ML 1779) prilba; -očka [-eč-], -ička dem k 1: pomaž teme na noc, a okad nočny čiapečku (RTA 17. st); mitrula: malá čépka, čepička; pileolus: klobúček, čepečka (KS 1763)