čiže
I. spoj. priraď. má vysvetľovací, spresňovací význ., alebo, to jest: druhý pád, č. genitív
II. čast. hovor. expr. uvádza zvolaciu vetu s citovým zafarbením: joj, č. je sparno! č. si len múdry!
čiže1 spoj. priraďovacia ▶ vyjadruje vzťah totožnosti medzi dvoma výrazmi, z ktorých druhý istým spôsobom vysvetľuje, spresňuje význam prvého výrazu; syn. alebo, to jest, teda, totiž: súpis prác, č. bibliografia; filmová spravodajská informácia, č. šot; systém je odkázaný na stabilitu, č. na stálosť; netransparentný, č. neprehľadný a nekontrolovateľný spôsob; prijateľná, č. relatívne nízka cena; dvere sa otvoria o ôsmej (č. zhruba o dvadsať minút); ide o exempláre, ktoré ešte neboli objavené, č. o rarity; To je vlastne všetko, čiže nič, prach alebo vôňa, zopár zabudnutých dní. [D. Dušek]
čiže2 čast. hovor. expr. v zvolacích vetách ▶ zdôrazňuje emocionálnu hodnotu výpovede; syn. či len: joj, č. je tu dusno, tma, zima; č. je to krásne!; Čiže si ty len veľký rozum! [D. Tatarka]; Ach, čiže je to dar. [H. Zelinová]; Ach, čiže sú to časy pre podliakov. [K. Strmeň]
I. spoj. priraď. spája dva výrazy pokladané za totožné (= inými slovami, alebo, to jest, vlastne): trojmo čiže v troch exemplároch; v Hornom Uhorsku, čiže na Slovensku (Škult.); Poslanec NZ, čiže Národného zhromaždenia. (Jes.)
II. čast. uvádza vety zvolacie s citovým zafarbením (= ale, veru, ozaj): Ó, Mate, čiže si ma potešil! (Kuk.) Ej, čiže hreje! (Urb.) Joj, čiže je sparno, do zadusenia! (Fr. Kráľ)