čestný príd.
1. statočný, poctivý, počestný; svedčiaci o cti: č. človek, mať č. úmysel; č-á práca, č. boj; č-é vyhlásenie
2. určený na poctu, udelený ako pocta (za zásluhy ap.): č. titul; č-é uznanie; č-á funkcia neplatená; č. člen, č. doktorát; č-á stráž, č-á rota
● č-é slovo! výraz uistenia;
čestne prísl. k 1: č. žiť, č. obstáť;
čestnosť -i ž.
čestne 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ statočným spôsobom, zachovávajúc si charakter; syn. statočne: konať č. a svedomito; č. si priznať svoj omyl; č. vyhlasujem, že som túto prácu vypracoval samostatne; zápas dohrali č. rešpektujúc pravidlá hry; č. nadobudnuté peniaze; nezachoval si sa najčestnejšie; Chcem žiť čestne, - povedala Marína. - Čestne alebo nijako. [V. Mináč] 2. ▶ relatívne dobre, slušne: č. sa umiestniť v súťaži; č. obstáť v rámci svojich možností najlepšie ◘ fraz. čestne vyhlásiť na svoju česť
1. majúci vysoké morálne hodnoty, statočný, charakterný, poctivý: č. chlap, č-á žena;
2. súhlasiaci s cťou, robiaci dakomu dobré meno, dobrú povesť, česť: č. boj, č-á práca
● č-é slovo sľub zaručený osobnou cťou; č-é umiestnenie na poprednom mieste, popredné;
3. slúžiaci na počesť, majúci uctiť niekoho, priznaný al. udelený za zásluhy: č. titul, č. doktorát, č-á funkcia, č-á stráž, č-á rota, č-é občianstvo, č-é členstvo; č. predseda, č. člen zvolený za zásluhy;
čestne prísl.: č. bojovať, č. zvíťaziť; č. sa živiť (Vans.);
čestnosť, -ti ž. zmysel pre česť, statočnosť