čestný príd.
1. majúci vysoké morálne hodnoty, statočný, charakterný, poctivý: č. chlap, č-á žena;
2. súhlasiaci s cťou, robiaci dakomu dobré meno, dobrú povesť, česť: č. boj, č-á práca
● č-é slovo sľub zaručený osobnou cťou; č-é umiestnenie na poprednom mieste, popredné;
3. slúžiaci na počesť, majúci uctiť niekoho, priznaný al. udelený za zásluhy: č. titul, č. doktorát, č-á funkcia, č-á stráž, č-á rota, č-é občianstvo, č-é členstvo; č. predseda, č. člen zvolený za zásluhy;
čestne prísl.: č. bojovať, č. zvíťaziť; č. sa živiť (Vans.);
čestnosť, -ti ž. zmysel pre česť, statočnosť