český príd. k Čech, Česko, Čechy: č. národ, jazyk, č. štát;
česky prísl.: rozprávať (po) č.;
českosť -i ž. český ráz
český -ká -ké príd.
český -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s Českou republikou, s Čechmi; pochádzajúci z Česka: č. národ; českí skladatelia, režiséri; česká hudba; česká polka; české zámky; č. krištáľ; tradície českého pivovarníctva; česká kuchyňa; česká koruna, skr. Kč; Unavený si sadol a rozprával jej o husitoch, o českých kazateľoch. [M. Húževka]; polit. admin. Česká republika, skr. ČR; bývalá Česká a Slovenská Federatívna Republika, skr. ČSFR; geogr. Č. raj; Č. les; Česká vysočina; České stredohorie; miner. č. granát polodrahokam tmavočervenej farby, pyrop; cirk. českí bratia členovia najväčšej protestantskej cirkvi v Čechách 2. ▶ týkajúci sa češtiny: č. jazyk; česká gramatika; č. preklad; česká literatúra
Čech, -a, mn. č. -si m. príslušník českého národa;
Češka, -y, -šiek ž.;
Čechy, Čiech, v Čechách, Čechami ž. pomn. krajina obývaná Čechmi;
český príd. týkajúci sa územia Čiech; pochádzajúci z Čiech; vlastný Čechom a pod.: č. národ, č. jazyk, č. ľud, č-á reč, č-á literatúra; min. č. granát druh polodrahokamu;
česky prísl.: hovoriť (po) česky
český p. Čech
český príd týkajúci sa územia Čiech; vlastný Čechom: czesky kral (BUDÍN 1499 SČL); gleyth geden latinsky a druhy czesky ((ORAVA) 1539) písaný po česky; v uherskej a českej krajine (BACÚCH 1743 LP); českého národa (KT 1753) L. prstienek zlaty, czesky diamant čerweny w sobe magicy (TRENČÍN 1646) polodrahokam český rubín, granát; č. široký, zlatý groš minca s obsahom 3,59 g rýdzeho striebra: zlatych grossow czeskych (STARÝ HRAD 1508 SČL); geden czesky gross (TRNAVA 16. st); třidcet tisýc kop ssirokých českých grossu (SH 1786); x. bot ruta s koprem cžeskim (MT 17. st) s kôprom voňavým Anethum graveolens; balsan česky (HL 17. st) mäta pieporná Mentha piperita; oliwa bohemica: oliwa česka (NH 18. st) hlošina úzkolistá Elaeagnus angustifolia; -y prísl k 1: ezula, czesky kolowratec (HL 17. st)