česanie -ia -ní s. 1. textil. ▶ hlavný proces pri výrobe česaných priadzí, pri ktorom sa z prameňov vyčešú nečistoty, uzly a krátke vlákna: prvé, druhé č.
2. textil. ▶ úprava najmä vlnených a bavlnených látok, aby získali chlpatý povrch
3. garb. ▶ vyčesávanie mŕtvych, schlpených al. vypadávajúcich vlasov z kožušín
▷ ↗ i česať
česať češe češú češ! česal češúc/česajúc češúci/česajúci česaný česanie nedok. 1. (koho; komu čo) ▶ hrebeňom, kefou uhládzať niekomu vlasy, chlpy, parochňu a pod.: č. dievča, matku; dievčatko češe vlasy bábike; ranné česanie; pri česaní dcéru kvákala
2. (čo (komu)) ▶ upravovať, tvarovať vlasy do účesu: č. vlasy dohora, do chvosta; č. si pútec, drdol; vlasy česané nazad, nahor, nabok; súťaž v česaní; platiť za česanie a strihanie; Svetoznámy kaderník česal najpomazanejšie hlavy amerického filmového priemyslu. [Pc 1998]
3. (čo; čomu čo) ▶ česákom, kefou čistiť srsť zvierat: č. psa; č. koňovi hrivu; dlhosrsté mačky potrebujú častejšie česanie; Rád som Hamana česal a potom obzeral, ako sa mu leskne zlatohnedá srsť na bokoch. [M. Dzvoník]
4. (čo; čo na čom) ▶ vyrovnávať, uhládzať textilné vlákna: č. strapce na koberci, na prikrývke; č. chlpy na čiapke; č. prstami veľký brmbolec
5. textil. (čo) ▶ čistiť, uhládzať, vyrovnávať bavlnu, ľan, vlnu a pod. v procese výroby priadze: č. konope; Domina sušila ľan na kosienke, trepala, česala, priadla. [L. Ťažký]
6. textil. (čo) ▶ upravovať najmä vlnené a bavlnené látky, aby získali chlpatý povrch: stroj češe bavlnenú látku
7. expr. (čo) ▶ (obyč. o vetre) narážať do niečoho, prenikať niečím, trhať, prefukovať; syn. kmásať: Vietor češe suchej trávy ostrú šticu. [M. Rúfus]; Vlny obmývajú opustený ostrov a vietor češe konáre paliem. [V. Bednár]; Kone si chvost nechali česať vetrom. [H. Ponická]
8. expr. zastar. (koho, čo) ▶ údermi spôsobovať telesnú bolesť, biť, udierať, šľahať: česal dieťa pre každú maličkosť
9. expr. zastar. (koho) ▶ útočiť, dorážať na niekoho rečou: recenzent ho česal bez milosti ostro kritizoval; česali ju pre maličkosti ohovárali; Bol krížom navštevovaný i krížovou paľbou česaný. [Inet 2003]
10. správ. ▶ zberať, oberať: č. chmeľ, správ. zberať chmeľ
▷ opak. česávať -va -vajú -val; dok. k 1 – 6 ↗ učesať, k 3, 5, 6 ↗ očesať, k 8, 9 ↗ sčesať
česať sa češe sa češú sa češ sa! česal sa češúc sa/česajúc sa češúci sa/česajúci sa česanie sa nedok. 1. ▶ hrebeňom, kefou si uhládzať vlasy: stará mama si rozplietla vrkoč a dlho sa česala
2. ▶ česaním si upravovať, tvarovať vlasy; nosiť účes: č. sa dohora; Otec sa češe nabok, starosvetsky. [L. Ťažký]; U nás sa dievčatá tak nečešú. [K. Jarunková]
◘ parem. kto sa nechce česať, vši ho zjedia
▷ opak. česávať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. ↗ učesať sa
načesať -češe -češú načeš! -česal -češúc -česaný -česanie dok. 1. hovor. (čo komu) ▶ upraviť vlasy do požadovaného tvaru; vytvoriť (slávnostný) účes, vyčesať: nagélovať, vyfúkať a n. vlasy; n. (si) vlasy do drdola, na jednu stranu; n. zákazníčke štýlovú ofinku; n. si kohúta urobiť účes do tvaru kohútieho hrebeňa; do miestnosti vstúpila vyobliekaná a načesaná kolegyňa; Po usušení načešeme jednotlivé pramienky na drobné kučery. [Smena 1968]
2. textil. (čo) ▶ upraviť česákom priadzu tak, aby bola mäkká, poddajná a bez nečistôt, a tak ju pripraviť na ďalšie spracovanie
3. textil. (čo (čím)) ▶ upraviť povrch vlnených a bavlnených látok tak, aby získali chlpatý vzhľad: n. bavlnenú látku kefami; vnútorná strana materiálu je načesaná
4. správ. ▶ ↗ naoberať, nazbierať
▷ nedok. k 2, 3 ↗ česať
očesať očeše očešú očeš! očesal očešúc očesaný očesanie dok. 1. (čo) ▶ česákom, kefou očistiť srsť zvierat: o. koňa; česákom očesala kobyle srsť
2. (čo) ▶ náradím (napr. hrabľami, vidlami) upraviť, uhladiť na povrchu: o. stoh; A už je voz plný, lúka čistá. Poľník ešte zahrabe, očeše voz zo všetkých strán a podá mi žrď. [P. Jaroš]
3. (čo) ▶ vyrovnať, uhladiť textilné vlákna: o. strapce na peleríne; očesala prstami huňatú prikrývku
4. textil. (čo) ▶ očistiť, uhladiť, vyrovnať v procese výroby priadze: o. ľan, bavlnu
5. expr. (čo (z čoho)) ▶ (obyč. o vetre) silou, nárazmi a pod. poškodiť, zničiť al. odstrániť z niečoho, olámať; syn. okmásať, obkmásať: suché vetvy očesané vetrom; severák očesal konáriky z vŕby; Stromy sú obťažkané čerešňami, pokiaľ ich neočesali májové pľušte a júnové búrky ako toho roku. [Sme 2010]
6. hovor. expr. (čo) ▶ iba sa dotknúť niekoho, niečoho; (bočným) nárazom, šuchnutím poškodiť hladký povrch, obšuchnúť, odrieť, oškrieť: lopta mu očesala hlavu; po šmyku nám zvodidlá očesali karosériu; Lavína poškodila aj komín a chatu čiastočne očesala. [VNK 2003]
7. hovor. expr. (čo) ▶ trhaním (dočista) obrať, otrhať, obtrhať (cudzie): chodia do lesa o. čučoriedky; chlapci susedovi očesali všetky slivky; Predpokladal, že dva konáre jablone, ktoré prevísali cez jeho plot do našej záhrady, celkom určite očešeme bez jeho vedomia a možno i s použitím semtexu. [HN 2003]; pren. A teraz si predstav, pokračoval Berki, že by ti tu niekto v noci z piatka na sobotu očesal všetky zaparkované autá – antény, stierače, ozdobné puklice. [P. Pišťanek] násilne odstránil, ukradol
8. region. (koho, čo) ▶ hrebeňom, kefou uhladiť niekomu vlasy al. chlpy, učesať: dievčatá si očesali vlasy; očeše syna pred odchodom do školy; holička mu nakoniec očesala bokombrady; Na dvore Fándlyho fary zapustila korene studňa, trávnik navôkol je ako očesaný hrebeňom. [V. Šikulová]; V kúpeľni sa s hrôzou zahľadel na kreatúru v zrkadle, oholil ju, umyl jej zuby, očesal ju, a až keď bol s poľudšteným obrazom ako-tak spokojný, rozvalil sa v obývačke. [D. Dán]
▷ nedok. k 1 – 3, 5, 7 ↗ očesávať, k 1 – 4 i česať