Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

česať -še -šú nedok.

1. hrebeňom, kefou uhládzať vlasy, srsť; zbavovať nečistoty: rada sa č-e; č. dcéru; nečesané vlasy; č. kone, psa

2. česaním tvarovať: č. sa dohora, č. si pútec

3. česačkou čistiť, uhládzať ľan, vlnu ap.: č. konope, č-nie kúdele;

pren. expr. vietor č-e šušky z borovíc strháva, kmáše

4. správ. zberať, oberať: č. chmeľ, správ. zberať chmeľ;

opak. česávať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
česať ‑še ‑šú nedok.; česať dieťa, česať konope

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


česať 1. p. kmásať 2 2. p. biť 2


kmásať expr. 1. prudko niečím pohybovať • lomcovať: víchrica kmáše, lomcuje stromamimykaťšklbaťtrhaťexpr. drmať: myká, šklbe, drme ho za kabát, za rukávexpr. kvákať (ťahať za vlasy): kváče dievčaťu vlasy

2. prudkým pohybom odstraňovať niečo odniekiaľ • šklbať (obyč. v chumáčoch): kmásať, šklbať ovocie zo stromu; šklbať trávustŕhaťstrhávaťtrhaťdriapať: stŕha, strháva, trhá, driape šaty z ranenéhoexpr.: česaťočesávať (o vetre): vietor češe, očesáva ihličie, šušky z borovícexpr. šústať (trhať, kosiť vo veľkom množstve): šústa trávu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

česať, -še, -šú nedok.

1. (koho, čo) hrebeňom urovnávať, uhládzať vlasy dakomu: č. dievča, č. dcéru; Vstala a začala česať svoje belavé vlasy. (Vaj.)

2. expr. (čo) kmásať, trhať, strhávať: Orechy, ktoré chladný vietor češe. (Štítn.) Vietor tam češe ihličie. (Ondr.)

3. (čo) česákom čistiť, odstraňovať nečistotu zo srsti zvierat: č. kona, voly, kravy;

4. (čo) česadlom čistiť, uhládzať, rovnať priadzu, ľan, vlnu a pod.: č. ľan, konope, č. súkno; text. česaná vlna, priadza;

5. expr. (koho) biť, udierať, šľahať;

pren. ostro kritizovať;

opak. česávať, -a, -ajú;

dok. k 1 učesať;

k 2, 3 očesať;

k 4, 5 vyčesať;

k 2, 5 i sčesať

|| česať sa

1. hrebeňom si rovnať, uhládzať vlasy: Kto sa nechce česať, vši ho zjedia. (Ráz.)

2. upravovať si vlasy určitým spôsobom, robiť si účes: č. sa dohora, dozadu, nabok, na ježka; hladko sa č.; Tak sa dnes už nečešú. (Al.); česal sa po starosvetsky (Tim.);

opak. česávať sa;

dok. učesať sa

Morfologický analyzátor

česať nedokonavé sloveso
(ja) češem VKesa+; (ty) češeš VKesb+; (on, ona, ono) češe VKesc+; (my) češeme VKepa+; (vy) češete VKepb+; (oni, ony) češú VKepc+;

(ja som, ty si, on) česal VLesam+; (ona) česala VLesaf+; (ono) česalo VLesan+; (oni, ony) česali VLepah+;
(ty) češ! VMesb+; (my) češme! VMepa+; (vy) češte! VMepb+;
(nejako) češúc VHe+;
česať_1 česať česať_2 česať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor