česť cti D a L cti I cťou ž. 1. ▶ vysoko hodnotený spoločensko-morálny stav, dobré meno: osobná, občianska, národná, stavovská, profesionálna, vojenská č.; zachránená, pohanená č.; ochrana cti; urážka, ublíženie na cti; zmysel pre č.; uberať, pridávať na cti; brániť, chrániť niečiu č.; siahnuť na č. niekomu; pošpiniť, poškvrniť č.; robiť niekomu, niečomu č.; bojovať a padať so cťou [J. Kot]; To sú novinári? To sú utŕhači na cti! [A. Bednár]; Ide o česť rodiny, otec! [K. Lazarová] □ s kým mám tú česť? zdvorilostná formula pri zoznamovaní
2. ▶ prejav, výraz ocenenia, vážnosti; syn. úcta, pocta, vyznamenanie: vzdať, preukázať niekomu č.; pokladať si niečo za č. □ česť [práci]! pozdrav (za socializmu); česť jeho pamiatke! vzdanie úcty zomretému; tabuľa, galéria cti priestor s fotografiami významných osobností pracoviska; mať [tú] česť (s neurčitkom) byť poctený
3. hovor. ▶ mravná čistota dievčaťa, ženy, panenstvo, poctivosť, nepoškvrnenosť: panenská č.; prísť, pripraviť o č.
◘ fraz. všetka/veľká česť výraz kladného hodnotenia; česť výnimkám vynímajúc kladné prípady; je to otázka cti vec, záležitosť čestnosti (v protiklade k materiálnym výhodám); je mi/bude mi/bolo mi cťou som, budem, bol som poctený; nemá [v tele ani trocha/kúska] cti je nečestný; ochraňovať česť hájiť dobré meno; preukázať niekomu poslednú česť zúčastniť sa na pohrebe niekoho; sľubovať/prisahať na svoju česť [a svedomie] s plnou zodpovednosťou; slúžiť na česť/ku cti byť na chválu, na poctu ◘ parem. komu česť, tomu česť (, pastierovi trúba) každého treba uctiť tak, ako si zaslúži