česť cti ž.
1. vysoko hodnotený kladný spoloč.-morálny stav: občianska, osobná, stavovská, vojenská č.; urážka na cti; utŕhať na cti; prisahať na svoju č.; to nám (ne)robí č. (ne)svedčí o nás dobre
2. prejav, výraz úcty, pocta: vzdať niekomu č.; pokladať si niečo za č.; je to vec mojej cti; č. jeho pamiatke! vzdanie úcty zomretému
● nemá v tele ani kúska cti je nečestný; všetka č. výraz kladného hodnotenia; s kým mám č. koho mám pred sebou; komu č., tomu č., pastierovi trúba každého treba uctiť tak, ako si zaslúži
česť cti D a L cti I cťou ž. 1. ▶ vysoko hodnotený spoločensko-morálny stav, dobré meno: osobná, občianska, národná, stavovská, profesionálna, vojenská č.; zachránená, pohanená č.; ochrana cti; urážka, ublíženie na cti; zmysel pre č.; uberať, pridávať na cti; brániť, chrániť niečiu č.; siahnuť na č. niekomu; pošpiniť, poškvrniť č.; robiť niekomu, niečomu č.; bojovať a padať so cťou [J. Kot]; To sú novinári? To sú utŕhači na cti! [A. Bednár]; Ide o česť rodiny, otec! [K. Lazarová] □ s kým mám tú česť? zdvorilostná formula pri zoznamovaní 2. ▶ prejav, výraz ocenenia, vážnosti; syn. úcta, pocta, vyznamenanie: vzdať, preukázať niekomu č.; pokladať si niečo za č. □ česť [práci]! pozdrav (za socializmu); česť jeho pamiatke! vzdanie úcty zomretému; tabuľa, galéria cti priestor s fotografiami významných osobností pracoviska; mať [tú] česť (s neurčitkom) byť poctený 3. hovor. ▶ mravná čistota dievčaťa, ženy, panenstvo, poctivosť, nepoškvrnenosť: panenská č.; prísť, pripraviť o č. ◘ fraz. všetka/veľká česť výraz kladného hodnotenia; česť výnimkám vynímajúc kladné prípady; je to otázka cti vec, záležitosť čestnosti (v protiklade k materiálnym výhodám); je mi/bude mi/bolo mi cťou som, budem, bol som poctený; nemá [v tele ani trocha/kúska] cti je nečestný; ochraňovať česť hájiť dobré meno; preukázať niekomu poslednú česť zúčastniť sa na pohrebe niekoho; sľubovať/prisahať na svoju česť [a svedomie] s plnou zodpovednosťou; slúžiť na česť/ku cti byť na chválu, na poctu ◘ parem. komu česť, tomu česť (, pastierovi trúba) každého treba uctiť tak, ako si zaslúži
ctiť 1. pociťovať al. prejavovať úctu, vážnosť k niekomu, niečomu • ctiť si • mať v úcte • mať vo vážnosti • vážiť si: ctí (si), váži si starších ľudí; ctí (si), má v úcte, vo vážnosti názory iných • uctievať (preukazovať úctu ako k božstvu, k svätým a pod.): uctievajú ho ako Pána Boha • vzdávať úctu: vzdávali úctu padlým za slobodu • cirk. deifikovať • zbožňovať (pociťovať prepiatu úctu) • ceniť si (prisudzovať niekomu, niečomu veľkú vážnosť): cení si priateľov • nár. bečeľovať (Kukučín) • uznávať
2. vyvolávať úctu • robiť česť: ten čin vás nectí, nerobí vám česť
česť 1. p. úcta 2. p. vyznamenanie 1 3. p. panenstvo
panenstvo stav ženy bez pohlavnej skúsenosti • panenskosť: stratiť panenstvo, panenskosť • poctivosť • počestnosť • nevinnosť • čistota • hovor. veniec: prísť o veniec • hovor. česť: pripraviť devu o česť
úcta uznanie kvality, dôležitosti, dôstojnosti, serióznosti niekoho: úcta k starším ľuďom • vážnosť: získať na vážnosti • autorita (uznávaná vážnosť): autorita rodičov, učiteľov • rešpekt (úcta spojená so strachom): svojím správaním vzbudzuje rešpekt • pieta (zbožná úcta): spomínať na niekoho s pietou • česť • pocta (prejav, výraz úcty): vzdať niekomu česť, prijať niekoho so všetkými poctami • hold (veľký prejav úcty): prijímať hold • kniž. al. expr. honor: báť sa o svoj honor • zastar. uváženie (Vajanský)
vyznamenanie 1. prejav úcty, vážnosti, uznania • vyznačenie: vašu návštevu pokladám za veľké vyznamenanie, vyznačenie • pocta: preukázať niekomu poctu • česť: pokladať si niečo za česť
2. uznanie zásluh, činov; niečo ako vonkajší prejav tohto uznania: udeliť niekomu vyznamenanie, nosiť vyznamenanie • rad (vyššie vyznamenanie): odovzdať niekomu rad M. R. Štefánika • medaila (minci podobný symbol ako vyznamenanie): zlatá medaila • hovor. expr. metál: dostať metál • zastaráv. vyznačenie (Jégé)
česť, cti ž.
1. vysoko hodnotený spoločensko-morálny stav, ktorý vyžaduje a požíva všeobecnú vážnosť: stranícka, národná, osobná, vojenská, boľševická č.; zachovať si svoju č.; zaručiť sa svojou cťou; chudoba cti netratí (prísl.); č. za č. a bryndzu za groše (prísl.)
● na moju č. pri uisťovaní o pravdivosti, vierohodnosti; nemá (ani trochu) cti (v tele) o veľmi nečestnom človekovi;
2. úcta, vážnosť, dobré meno, dobrá povesť: tabuľa cti a hanby; brániť si č.; robiť č. niekomu; slúžiť na č. (ku cti) niekomu; poškodiť č. niekoho; pohaniť, potupiť, pošpiniť č. niekoho; vzdať niekomu č.; vzdávať č.; ublížiť, utŕhať niekomu na cti; urážka na cti; pokladať si (niečo) za č.
● hovor. vstúpiť, vstupovať niekomu do cti dohovárať; Česť práci! pozdrav; č. výnimkám vynímajúc určité kladné prípady; preukázať niekomu poslednú č. vyprevadiť ho k hrobu; mám česť (s neurč.) zdvorilostná fráza (napr. v rečníckych prejavoch); s kým mám č.? s kým hovorím? (v zdvorilej reči); č. jeho pamiatke prejav úcty pri spomienke na zosnulého; komu česť, tomu česť a pastierovi trúba (prísl.) každému, čo mu patrí;
3. hovor. panenstvo, poctivosť: panenská č., prísť o č., pripraviť pannu, devu o č.
(jedna) česť; (bez) cti; (k) cti; (vidím) česť; (hej) česť!; (o) cti; (s) cťou;
(štyri) cti; (bez) ctí; (k) ctiam; (vidím) cti; (ó) cti!; (o) ctiach; (s) cťami;