červeno p. červený
červený, 2. st. červenší príd.
1. majúci farbu ako krv, oheň, vlčí mak, pivónia a pod.; červenohnedý, ryšavý (obyč. o vlasoch, o srsti a pod.): č. ako ruža, ako rak, ako krv, ako kalina, ako malina, ako oheň, ako cvikla, ako moriak; č-é farbivo, č-á farba, č-á zástava, č-á šatka, č-á ruža; č-á tvár, č-é líca, č-é pery, č-é uši, č-é oči; č-á brada ryšavá; č-é vlasy ryšavé; č-á sedma, osma v kartách; č-á ceruzka píšúca červeno; č-é víno (op. biele); č-é svetlo a) červenej farby; b) signál na križovatke, pri ktorom neslobodno prechádzať
● č. kohút na streche o požiari; myšlienka sa tiahne dielom ako č-á niť súvisle, nepretržite;
2. hovor. socialistický, komunistický: č-é vojsko; č-é noviny, č-é odbory, Č-á armáda teraz Sovietska armáda;
spodst. socialista, komunista;
3. Č. kríž medzinárodná organizácia prvej pomoci, najmä vo vojne;
4. v odborných termínoch a v zemepisných názvoch bližšie určuje druh: č-á ďatelina, č-á kapusta; č-á repa cvikla; hovor. č. smrek smrekovec; č. mramor; chem. č. fosfor; č-á soľ; geol. č-á zem; zool. č. mravec; č-á ploštica, č-á myš, č-á líška; lek. č-é krvinky (op. biele); Č-é more;
na červeno (napr. kvitnúť), do červena (napr. rozpálený);
červeno i červene prísl.: červeno skvitnúť (Janč.); červene hráškovaná šatka (Fr. Kráľ);
červenosť, -ti ž. červené sfarbenie, červeň