Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

červenať sa -ná sa -najú sa -naj sa! -nal sa -najúc sa -najúci sa -nanie (sa) nedok.

červenať sa -ná sa -najú sa -naj sa! -nal sa -najúc sa -najúci sa -nanie nedok. 1. (ø; od čoho; za koho, za čo; pred kým) ▶ mať na tvári rumenec od citového pohnutia; syn. pýriť sa, rumeniť sa, rumenieť sa: č. sa od hanby, od zlosti, od rozčúlenia; č. sa za svoje činy; č. sa pred mužmi; červenajúca sa dievčina; deti klopili zrak a červenali sa; Červenal sa pred predavačkami ako záhradná jahoda. [J. Johanides]; Zapýrim sa, pričom som zlostná sama na seba za to hlúpe červenanie. [Vč 1973]
2. ▶ javiť sa červeným; syn. červenieť sa: šípky sa červenajú; v diaľke sa červenali strechy domov; Kde-tu rieku pretínal riedky pás stromov, ochlpovali ju chumáče červenajúceho sa krovia. [D. Pastirčák]
◘ fraz. červenal sa až po uši prudko, veľmi

červenať sa, -á, -ajú nedok.

1. (o človeku) mať rumeň na tvári, byť červený, pýriť sa od hanby, od hnevu a pod.: č. sa ako ruža, ako pivónia; č. sa od hnevu; č. sa do krvi (Kuk.); č. sa radosťou (Tim.); č. sa zahanbením (Fr. Kráľ); Červeňala sa šťastným rumencom. (Vaj.)

2. odrážať sa červenou farbou, vynikať, skvieť sa červeným zafarbením, červenieť sa: Na stromoch červenali sa zrelé čerešne. (Zúb.) V záhradách sa červenajú pionierske šatky. (Len.) Na svahu červenajú sa strechy kopaničky. (Zgur.);

dok. k 1 začervenať sa

červenať p. červenieť

červenať sa i červenieť sa nedok. (červeňať sa)
1. csl mať zrumenenú tvár od citového pohnutia, pýriť sa: Hana sa voždi červeňala, keď hu učiťeľ vivolau̯ (Ležiachov MAR); Ša se tak šervenéješ? (Slavošovce ROŽ); Zatál_e dobre, dokál sa ďevča červeňá (Lapáš NIT); červenať sa (Bobrovec LM); červeňeť sa (V. Bielice TOP); červeňec śe (Remeniny GIR)
2. csl prejavovať sa červenou farbou: Na jar nariastu̯a krásna ďaťelina, pámbohou chlebík sa len tak červeňeu̯ (Podkonice BB); Ak se šervenéju tia šerešne! (Rochovce ROŽ); To sa červená zboží nadaleko, ten slepí mak (Brestovany TRN)

červenieť i červenať nedok. csl stávať sa červeným: Taka žara ukrutna bola, eš ta voda o_teho červeňela (Námestovo); Ked začau̯ (chlieb) tag dobre červeňat, uš išu̯a naň nakúkat, či sa piekňe peče (Hlboké SEN); Režné klíki červenali, ket semeno zešlo (Brestovany TRN)

červenieť sa p. červenať sa

červenať ndk
1. dostávať červené zafarbenie: gablka granatowe čerwenagu (PR 18. st)
2. farbiť, sfarbovať na červeno: purpurissimum: bárwa, licidlo, s kterym seba ženi ljčá, mascá, čerwenagu (KS 1763); č. sa [-na-, -ňa-]
1. javiť sa, stávať sa červeným: fflaystrug mysto, ktere naywyce čerwenalo by se (HL 17. st);
x. pren (cirkev) gsuc oblečena w (červený) plasst, w nem se čerwenass (PoP 1723-24) skvieš sa
2. mať rumenec na tvári, pýriť sa: twar geg se čerwenala gako ruže (MS 1758); rubeo: čerweňám se (KS 1763); rubesco, rubeo: czerwenati se (AP 1769)