Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
červenať sa ‑á ‑ajú nedok.

červenať sa -ná sa -najú sa -naj sa! -nal sa -najúc sa -najúci sa -nanie (sa) nedok.

červenať sa -ná sa -najú sa -naj sa! -nal sa -najúc sa -najúci sa -nanie nedok. 1. (ø; od čoho; za koho, za čo; pred kým) ▶ mať na tvári rumenec od citového pohnutia; syn. pýriť sa, rumeniť sa, rumenieť sa: č. sa od hanby, od zlosti, od rozčúlenia; č. sa za svoje činy; č. sa pred mužmi; červenajúca sa dievčina; deti klopili zrak a červenali sa; Červenal sa pred predavačkami ako záhradná jahoda. [J. Johanides]; Zapýrim sa, pričom som zlostná sama na seba za to hlúpe červenanie. [Vč 1973]
2.javiť sa červeným; syn. červenieť sa: šípky sa červenajú; v diaľke sa červenali strechy domov; Kde-tu rieku pretínal riedky pás stromov, ochlpovali ju chumáče červenajúceho sa krovia. [D. Pastirčák]
fraz. červenal sa až po uši prudko, veľmi

červenať sa 1. mať na tvári rumenec od citového pohnutia • červenieť sa: cítila, že sa od hanby červená, červeniekniž.: pýriť sarumeniť sarumenieť sa: od zlosti sa celý pýril, rumenilexpr. pŕliť sapoet. rdieť saexpr. horieť (veľmi sa červenať): tvár jej horí ako fakľa

p. aj hanbiť sa

2. javiť sa červeným • červenieť sabyť červený: v diaľke sa červenejú strechy; v záhrade sa červenajú, červenejú jahodypoet. bronieť


hanbiť sa mať pocit hanby, zahanbenia: hanbí sa, lebo klamalostýchať sa (mať pocit ostychu, zahanbenia; trocha sa hanbiť): ostýcha sa prijať jedločervenať sapýriť sa: môžu sa červenať za ten činzastaráv. ženírovať sa: ženírovala sa o tom hovoriťzastaráv. stiesňať sa (Tajovský)byť v rozpakoch/v pomykoverozpakovať saokúňať sa: pred verejnosťou bola v rozpakoch; rozpakovala sa, okúňala sa vyznať z citovpohanbievať sa (trocha sa hanbiť) • niž. hovor.: ondieť (sa)ondiať (sa)tentovať sa: Zoberte si, neondejte sa!

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

červenať sa, -á, -ajú nedok.

1. (o človeku) mať rumeň na tvári, byť červený, pýriť sa od hanby, od hnevu a pod.: č. sa ako ruža, ako pivónia; č. sa od hnevu; č. sa do krvi (Kuk.); č. sa radosťou (Tim.); č. sa zahanbením (Fr. Kráľ); Červeňala sa šťastným rumencom. (Vaj.)

2. odrážať sa červenou farbou, vynikať, skvieť sa červeným zafarbením, červenieť sa: Na stromoch červenali sa zrelé čerešne. (Zúb.) V záhradách sa červenajú pionierske šatky. (Len.) Na svahu červenajú sa strechy kopaničky. (Zgur.);

dok. k 1 začervenať sa

červenať p. červenieť


červenať sa i červenieť sa nedok. (červeňať sa)
1. csl mať zrumenenú tvár od citového pohnutia, pýriť sa: Hana sa voždi červeňala, keď hu učiťeľ vivolau̯ (Ležiachov MAR); Ša se tak šervenéješ? (Slavošovce ROŽ); Zatál_e dobre, dokál sa ďevča červeňá (Lapáš NIT); červenať sa (Bobrovec LM); červeňeť sa (V. Bielice TOP); červeňec śe (Remeniny GIR)
2. csl prejavovať sa červenou farbou: Na jar nariastu̯a krásna ďaťelina, pámbohou chlebík sa len tak červeňeu̯ (Podkonice BB); Ak se šervenéju tia šerešne! (Rochovce ROŽ); To sa červená zboží nadaleko, ten slepí mak (Brestovany TRN)


červenieť i červenať nedok. csl stávať sa červeným: Taka žara ukrutna bola, eš ta voda o_teho červeňela (Námestovo); Ked začau̯ (chlieb) tag dobre červeňat, uš išu̯a naň nakúkat, či sa piekňe peče (Hlboké SEN); Režné klíki červenali, ket semeno zešlo (Brestovany TRN)


červenieť sa p. červenať sa

červenať ndk
1. dostávať červené zafarbenie: gablka granatowe čerwenagu (PR 18. st)
2. farbiť, sfarbovať na červeno: purpurissimum: bárwa, licidlo, s kterym seba ženi ljčá, mascá, čerwenagu (KS 1763); č. sa [-na-, -ňa-]
1. javiť sa, stávať sa červeným: fflaystrug mysto, ktere naywyce čerwenalo by se (HL 17. st);
x. pren (cirkev) gsuc oblečena w (červený) plasst, w nem se čerwenass (PoP 1723-24) skvieš sa
2. mať rumenec na tvári, pýriť sa: twar geg se čerwenala gako ruže (MS 1758); rubeo: čerweňám se (KS 1763); rubesco, rubeo: czerwenati se (AP 1769)

čerwenať čerwenať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu