Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj obce priezviská un

červený príd.

1. majúci farbu ako krv: č-é líca, pery, má č-é oči od plaču; č-é vlasy ryšavé; č-é víno, op. biele; č. od hanby, od jedu; v odb. názvoch bližšie určuje druh: č-á kapusta, č. mak; č-á repa cvikla; č. smrek smrekovec; chem. č-á soľ; lek. č-é krvinky, op. biele; č-é barety špeciálny oddiel ozbrojenej moci štátu vycvičený na osobitné zásahy (napr. proti teroristom); publ. č-é čísla vyjadrujúce stratu

2. symbolizujúci touto farbou revolučnosť v marxistickom chápaní: č-é odbory; hist. Č-á armáda (v býv. Sovietskom zväze)

3. Č. kríž, Č. polmesiac medzinár. organizácia prvej pomoci

č. ako ruža, ako pivónia, ako paprika, ako rak; expr. č. kohút (kikiríka) na streche (je) požiar; niečo sa tiahne, vinie ako č-á → niť niečím;

do červena → dočervena;

na červeno → načerveno;

červeno prísl.: č. kvitnúť, č. natretý;

červenosť -i ž. červené sfarbenie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
Červený Hrádok ‑ého ‑dku L ‑om ‑u m.; Červenohrádočan ‑a mn. ‑ia m.; Červenohrádočanka ‑y ‑niek ž.; červenohrádocký
Červený Kameň ‑ého ‑a L ‑om ‑i m.; Červenokamenčan ‑a mn. ‑ia m.; Červenokamenčanka ‑y ‑niek ž.; červenokamenský
Červený Kláštor ‑ého ‑a L ‑om ‑e m.; Červenokláštorčan ‑a mn. ‑ia m.; Červenokláštorčanka ‑y ‑niek ž.; červenokláštorský
červený; Slovenský Červený kríž, Červená armáda; Červený Kameň (hrad); červeno prísl.; červenosť ‑i ž.

červený -ného pl. N -ní G -ných m.

červený -ná -né 2. st. -nší príd.

Červený Hrádok -ného -dku L -nom -dku m.

obec na západnom Slovensku v Zlatomoravskom okrese južne od Zlatých Moraviec;

Červenohrádočan, Hrádočan -na pl. N -nia m.;

Červenohrádočanka, Hrádočanka -ky -niek ž.;

červenohrádocký, hrádocký -ká -ké príd.


Červený Kameň -ného -ňa L -nom -ni m.

1. obec na strednom Slovensku v Ilavskom okrese severozápadne od Ilavy

2. časť obce Častá;

Červenokamenčan, Kamenčan -na pl. N -nia m.;

Červenokamenčanka, Kamenčanka -ky -niek ž.;

červenokamenský, kamenský -ká -ké príd.


Červený Kláštor-kúpele Červeného Kláštora-kúpeľov L Červenom Kláštore-kúpeľoch m.

časť obce Červený Kláštor;

Červenokláštorčan, Kláštorčan -na pl. N -nia m.;

Červenokláštorčanka, Kláštorčanka -ky -niek ž.;

červenokláštorský, kláštorský -ká -ké príd.


Červený Kláštor -ného -ra L -nom -re m.

obec na východnom Slovensku v Kežmarskom okrese severne od Kežmarku;

Červenokláštorčan, Kláštorčan -na pl. N -nia m.;

Červenokláštorčanka, Kláštorčanka -ky -niek ž.;

červenokláštorský, kláštorský -ká -ké príd.


červený1 -ná -né 2. st. -nší príd. 1. ▶ majúci farbu krvi, vlčieho maku: červená ruža; červené muškáty; červená repa; červené ríbezle; červené víno; č. západ slnka; červené auto; červená pastelka; mať červenú tvár, č. nos, červené uši od zimy, zlosti, hanby, rozrušenia a pod.; oči červené od plaču; červené vlasy ryšavé; č. koberec prestieraný spravidla pri vítaní významných oficiálnych návštev; blikajúce červené svetlo; ísť po červenej značke; Červená je farba lásky, obľúbená farba svätého Jána, farba Svätého Ducha, očistných plameňov, srdca. [A. Hykisch]; chem. č. fosfor; červená soľ; hut. č. kov zliatina medi, cínu, zinku, príp. aj olova používaná napr. na výrobu armatúr; lek. červené krvinky op. biele; astron. červená hviezda hviezda s červenkastým sfarbením spôsobeným spektrálnym zložením jej svetla; č. trpaslík hviezda, ktorá je oveľa slabšia ako Slnko, ale oveľa väčšia než hociktorá planéta; ekon. červené čísla záporné; šport. červená karta udeľovaná rozhodcom hráčovi za hrubé nešportové správanie, čím ho vylúči z hry; lit. červená knižnica nenáročná, sentimentálna až braková oddychová literatúra; ryb. červené brčko umelá muška; bot. moruša červená Morus rubra drevina; muchotrávka červená Amanita muscaria huba; zool. vážka červená Sympetrum sanguineum hmyz; hrnčiarik č. Furnarius rufus vták; geogr. Červené more vnútorné more Indického oceánu medzi severnou Afrikou a Arabským polostrovom; Červená rieka rieka v Číne a vo Vietname □ Červená čiapočka dievčatko z rovnomennej rozprávky; Červená kniha obsahujúca opis a vyobrazenie vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov určitého územia; (prv) Červená hviezda názov telovýchovných jednôt; Červený kríž dobrovoľná medzinárodná zdravotnícka organizácia, skr. ČK; Červený polmesiac medzinárodná humanitárna organizácia v islamských krajinách; Červený Kameň renesančno-barokový hrad pri obci Častá, národná kultúrna pamiatka; červený diplom diplom absolventa vysokej školy s vynikajúcim prospechom; červená sedma, osma pomenovanie kariet; červená vlna opakovaná signalizácia červeného svetla pred príchodom na svetelne riadené križovatky, op. zelená; červené barety špeciálny oddiel ozbrojenej moci štátu vycvičený na osobitné zásahy (napr. proti teroristom); červená mágia vedomé a cielené využívanie magických postupov na zabezpečenie lásky niekoho iného, mágia lásky
2. ▶ symbolizujúci socializmus, komunizmus; syn. socialistický, komunistický: červená zástava, šatka; č. komisár; červená totalita; červená nomenklatúra; č. teror označenie ľavicového extrémizmu po dosiahnutí politickej moci; Už sa nedáme obuť do čiernych čižiem ani do nových červených rubašiek. [LT 1991]; Nechcem zakladať červené, žlté, ružové, fialové ani nijaké iné odbory, ako sa to prezentovalo v tlači. [Pd 1995]; hist. červená garda bojové oddiely robotníkov v občianskej vojne v Rusku v r. 1917 – 1920 □ Červená armáda ozbrojené sily v bývalom Sovietskom zväze (do r. 1946); Červené brigády ľavicové teroristické organizácie v 70. rokoch 20. stor. v krajinách západnej Európy; Červení Khméri ultraľavicové vojensko-politické hnutie v Kambodži; červená knižka legitimácia člena komunistickej strany; (prv) červený kútik kultúrno-výchovné zariadenie Revolučného odborového hnutia v bývalej Československej socialistickej republike
fraz. červený ako paprika/rak/moriak/cvikla/repa/paradajka veľmi; červený ako ruža/jahoda/malina a) pekne b) veľmi; byť celý červený veľmi zahanbený, nahnevaný, rozrušený; (prv) červený kohút požiar, symbol ohňa; červený kohút zakikiríkal horelo; červený majster kat; kývať/mávať pred niekým červeným súknom dráždiť niekoho; niečo sa ťahá/tiahne/vinie ako červená niť je hlavnou, vedúcou myšlienkou niečoho

červený2 -ného pl. N -ní m. hovor. 1. ▶ (o príslušníkoch a sympatizantoch výrazne ľavicových hnutí) člen komunistickej strany, stúpenec socializmu, komunizmu, socialista, komunista: prebehnúť k červeným; ťahať s červenými; Prečo by ináč nechodil do kostola? Je červený. Musí byť komunista. [D. Tatarka]; Čo na svete sa premení / keď z červených sú zelení? [V. Kondrót]; Červení chcú v parlamente presadiť referendum. [P7 2003]
2. ▶ príslušník červenej gardy v čase občianskej vojny v Rusku v r. 1917 – 1920: stáli proti sebe, bieli a červení; pridal sa k červeným

-ený/256058±41 2.27: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 12938±12 skúsený/2834 nadšený/1627 červený/1238 šialený/588 zelený/523 osamotený/497 studený/431 vznešený/407 urastený/372 prvorodený/321 neskúsený/281 novozvolený/265 prirodzený/236 (111/3318)

-ený/256058±41 2.26: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 19349±30 červený/3266 prirodzený/2665 zelený/2420 studený/1990 drevený/1802±30 kožený/589 šialený/479 sklený/456 vytúžený/455 vznešený/326 nadšený/298 medený/279 nadprirodzený/275 (127/4049)

-ný/1305277±925 2.22: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 653703→653818
+508
−504
vlast/12251 pl/8692 sil/7507 podob/7378 voľ/6431 hlav/6219 medzinárod/5826 spoloč/5761 pracov/5515 základ/5264 národ/5174 pek/5145 osob/5112 samot/4777 skutoč/4549 život/4535 vnútor/4446 súčas/4417 posled/4157 pôvod/4129 jas/3913 roč/3888 vhod/3822 význam/3759 potreb/3757 dneš/3755 výraz/3632 pres/3614 ústav/3509 finanč/3468 zdravot/3421 červe/3266 mož/3237 rodin/3040 príjem/2952 trest/2913 duchov/2895 cestov/2872 dol/2837±325 nádher/2747 več/2719 prirodze/2665 priemer/2660 úspeš/2614 koneč/2540→2541
+0
−1
staveb/2490 výbor/2484 zele/2420 bež/2387 samostat/2338 dostatoč/2330 kvalit/2304 verej/2270 okres/2237 osobit/2233 tradič/2168 všeobec/2164 víťaz/2131 vianoč/2127 hudob/2105 súkrom/2104 nebezpeč/2102 jem/2059 nepríjem/2055 obchod/2046 moder/2046 let/2037 pev/2026 nároč/1997 stude/1990 noč/1988 úžas/1903 zásad/1895 percent/1887 obyčaj/1878 pokoj/1840 schop/1837 znač/1829 dreve/1802±30 odbor/1782 odliš/1737 výnimoč/1730 každoden/1705 chlad/1699 opač/1692 informač/1685 úpl/1683 prítom/1664 šťast/1648 mesač/1610 voleb/1598 čud/1596 hor/1468→1584
+110
−107
prísluš/1576 povin/1573 slávnost/1553 zim/1528 straš/1518 študij/1509 jedineč/1494 zahranič/1469 den/1458±41 jednot/1435 nevyhnut/1428 vzájom/1424 závereč/1421 úvod/1406 krv/1398 smut/1377 slneč/1355 komplex/1340 jednoznač/1319 pravidel/1310 doprav/1303 mobil/1299 kamen/1290 hroz/1290 sluš/1277 vod/1259 podstat/1257 striebor/1221 (3312/322028)

červenať sa 1. mať na tvári rumenec od citového pohnutia • červenieť sa: cítila, že sa od hanby červená, červeniekniž.: pýriť sarumeniť sarumenieť sa: od zlosti sa celý pýril, rumenilexpr. pŕliť sapoet. rdieť saexpr. horieť (veľmi sa červenať): tvár jej horí ako fakľa

p. aj hanbiť sa

2. javiť sa červeným • červenieť sabyť červený: v diaľke sa červenejú strechy; v záhrade sa červenajú, červenejú jahodypoet. bronieť


červený ktorý má farbu krvi: červené ruže, červené perykrvavočervenýkrvavýjasnočervený (s jasným odtieňom): krvavočervené, krvavé večerné zore; jasnočervená sukňabledočervenýsvetločervenýslabočervený (s bledým odtieňom): bledočervený, svetločervený, slabočervený rúžohnivočervenýohnivý (ako plameň): ohnivočervené, ohnivé vlasyžltočervený (červený do žlta): žltočervené jablkázlatočervený (červený do zlata): zlatočervená žiarapomarančovočervenýoranžovočervený (s oranžovým odtieňom): pomarančovočervené, oranžovočervené pouličné svetlátehlovočervenýtehlový (červený ako tehla): tehlovočervené, tehlové sfarbenieparadajkovýrajčinovýrajčiakový (červený ako paradajky) • mrkvovýmrkvovočervený (červený ako mrkva) • rumelkovočervenýrumelkový (červený ako rumelka): rukavice rumelkovočervenej, rumelkovej farbykoralovočervenýkoralový (červený ako koral): koralovočervené, koralové sklokarmínovočervenýkarmínový (červený ako karmín) • malinovočervenýmalinový (červený ako malina): malinovočervené, malinové peryjahodový (červený ako jahoda) • čerešňovočervenýčerešňový (červený ako čerešne) • višňový (červený ako višne) • hrdzavočervenýhnedočervenýgaštanovočervenýhrdzavýryšavý (červený do hneda): hrubé hrdzavočervené, hnedočervené, gaštanovočervené, hrdzavé, ryšavé vrkočemäsovočervenýmäsový (červený ako čerstvé mäso) • medený (červený ako meď): medené vlasysýtočervenýživočervenýtuhočervenýtmavočervenýkniž. temnočervený (s výrazným tmavým odtieňom) • cviklovočervenýcviklový (s tmavým fialovým odtieňom): cviklovočervená, cviklová šatkagranátový (červený ako polodrahokam granát) • rubínový (červený ako drahokam rubín) • pivonkový (červený ako pivonka) • šarlátovýpurpurovýpurpurovočervenýkniž. nachový (červený ako purpur): plášť šarlátovej, purpurovej, nachovej farbyvínovočervenývínovýhovor. bordovýneskl. bordó (červený až do čierna) • červenastýčervenkastýčervenavýčervenkavý (trocha červený) • načervenastýnačervenkastýnačervenavýnačervenkavý: červenasté, červenkavé, načervenkavé lístiekniž. al. poet.: zabronenýzapálený: zabronené lupienky kvetov (Figuli), zapálené puky (Švantner)kniž.: brunátnyrumennýexpr.: červenučkýčervenuškýčervenunký (úplne al. príjemne, pekne červený)

p. aj sčervenený


hrdzavý 1. pokrytý hrdzou • zahrdzavenýzhrdzavený: hrdzavé, zahrdzavené rúryodb. korózny: korózny kov

2. ktorý má farbu hrdze (obyč. o vlasoch, srsti a pod.) • ryšavýkniž. rysavý: hrdzavá, ryšavá, rysavá hlava, kravamedený (s nádychom do červena): medené vlasygaštanovočervenýčervenýohnivý: červená, ohnivá štica


sčervenený ktorý sčervenel (v tvári) v dôsledku citového vzrušenia, rozpakov a pod. • červenýočervenený: červené, sčervenené, očervenené líca od zimyzapýrenýkniž.: zrumenenýrozrumenenýzarumenenýzarumený: zapýrená, zrumenená, rozrumenená tvár dievčinypren. zapálený: zapálená sklonila hlavu


smrekovec ihličnatý strom s opadavými ihlicami (najmä ako odborné pomenovanie) • červený smrek

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

červený, 2. st. červenší príd.

1. majúci farbu ako krv, oheň, vlčí mak, pivónia a pod.; červenohnedý, ryšavý (obyč. o vlasoch, o srsti a pod.): č. ako ruža, ako rak, ako krv, ako kalina, ako malina, ako oheň, ako cvikla, ako moriak; č-é farbivo, č-á farba, č-á zástava, č-á šatka, č-á ruža; č-á tvár, č-é líca, č-é pery, č-é uši, č-é oči; č-á brada ryšavá; č-é vlasy ryšavé; č-á sedma, osma v kartách; č-á ceruzka píšúca červeno; č-é víno (op. biele); č-é svetlo a) červenej farby; b) signál na križovatke, pri ktorom neslobodno prechádzať

č. kohút na streche o požiari; myšlienka sa tiahne dielom ako č-á niť súvisle, nepretržite;

2. hovor. socialistický, komunistický: č-é vojsko; č-é noviny, č-é odbory, Č-á armáda teraz Sovietska armáda;

spodst. socialista, komunista;

3. Č. kríž medzinárodná organizácia prvej pomoci, najmä vo vojne;

4. v odborných termínoch a v zemepisných názvoch bližšie určuje druh: č-á ďatelina, č-á kapusta; č-á repa cvikla; hovor. č. smrek smrekovec; č. mramor; chem. č. fosfor; č-á soľ; geol. č-á zem; zool. č. mravec; č-á ploštica, č-á myš, č-á líška; lek. č-é krvinky (op. biele); Č-é more;

na červeno (napr. kvitnúť), do červena (napr. rozpálený);

červeno i červene prísl.: červeno skvitnúť (Janč.); červene hráškovaná šatka (Fr. Kráľ);

červenosť, -ti ž. červené sfarbenie, červeň

červený príd.
1. csl majúci farbu ako krv, oheň, zrelé maliny ap.: Stan bou̯ s červeniho pamoku tkaní (Detva ZVO); Tá voda je celkom červená, krvavá (Dobrá Voda PIE); Fizola jezd bela, červena, žolta (Sokoľ KOŠ); červené víno (Návojovce TOP); jabluko červene (Vydrník SNV)
L. červena hľina (Dl. Lúka BAR), červení písek (Pata ŠAĽ) - s červekastým sfarbením; červené nebo (Dúbravka BRA) - s výrazne sfarbenými zorami; červeni vlasi (Michaľany TRB) - ryšavé; červená soľ (Čelovce MK) - soľ pre dobytok; červená polévka (Nitr. Hrádok NZ) - zapražená zemiaková; červené krumple (Trakovice HLO), komperi červene okruhle a červene dluhe (Sokoľ KOŠ) - odrody zemiakov s červenkastou kožou; červená kapusta (Valentová MAR) - tmavobordová; červená ďaťelina (Čelovce MK) - s tmavočervenými kvetmi; červené hrozni (Vajnory BRA) - tmavoružové; červené sorti (Dol. Orešany TRN) - odrody viniča s hroznom tmavoružovej farby; cecok červeňí (V. Straciny MK), kozí cecok červení (Pukanec LVI), červená časla (Velčice ZM), delavára červená (V. Straciny MK), delavár červení (Vajnory BRA), červení muškátel (Štefanová MOD), červená chrupka, červení silván, červení veltín (Hor. Orešany TRN) - vin. odrody hrozna tmavoružovej farby; červená osnačka (Lišov KRU) - tmavší kultivar ostnatej pšenice; červení kríš (Hlinné VRN) - zastar. sanitné auto
F. červeňí ako karmažín (Tisovec RS), červení jako morák, jako vyvarení rak, jako rozhňevaní kohút (Bošáca TRČ), červení ani pula̋k (Rochovce ROŽ), červení jak Turek (Brestovany TRN), červeni jak tus (Dl. Lúka BAR) - o rozhnevanom, vzrušenom človeku; červeni jak plameň (Brezina TRB); červení ako paprika (Rakovo MAR) - o zahanbenom, červenajúcom sa človeku; červená aňi ruža (Nedožery PDZ), červena jag jablučko (Markušovce SNV), červena ja_kaľina (Žakarovce GEL) - o zdravo vyzerajúcej žene; rozmnožiľi sa aňi červené miši (Mošovce MAR) - veľmi sa rozmnožili; je jih jak červeních miší (Dúbravka BRA) - veľmi veľa; posadzil mu červeného kohúta na dom (Bošáca TRČ) - podpálil mu ho; ma červeneho kraľa (Sabinov) - má menštruáciu
2. v dvoslovných názvoch
a. rastlín: červeňí dub (Pukanec LVI) - bot. dub červený (Qercus rubra); červení bór (Ludanice TOP), červeňí smrek (Slov. Ľupča BB), červení smrk (Turá Lúka MYJ), červeni smrek (Torysa SAB) - bot. smrekovec opadavý (Larix decidua); červená vŕba (V. Straciny MK) - bot. vŕba červená (Salix helix); červená repa (Ľuborča TRČ) - cvikla, červená gina (Záblatie TRČ) - bot. dyňa červená (Citrullus lanatus); červenej mak (Turíčky LUČ) - bot. mak vlčí (Papaver rhocas); červení tŕn (Sotina SEN) - bot. ihlica tŕnistá (Ononis spinosa)
b. húb: červeni kozar (Dl. Lúka BAR) - bot. masliak obyčajný (Suillus luteus); červeňí pán (Králiky BB) - bot. kozák osikový (Leccinum aurantiacum); červené nohavice - bot. hríb zrnitohlúbikový (Boletus erythropus)
c. hmyzu: červena mračka (Dl. Lúka BAR) - zool. mravec červený (Formica sanguinea); červená blcha (Trakovice HLO) - druh vodného hmyzu, zool. dafnia (Daphnia); červení kňas (Bošáca TRČ) - zool. bzdocha červenohnedá (Pentatona rufipes)
d. vtákov: červená hrutka (Bziny DK, Necpaly MAR), červeni chvojscik (Remeniny GIR) - zool. žltochvost (Phoenicurus); śervení strakoš (Vyš. Pokoradz RS) - zool. hýľ (Pyrrhula); šervení dätel (Brusník REV) - zool. ďateľ veľký (Dendrocopus maior)
e. štvornožcov: šervená miš (Rybník REV) - zool. potkan (Rattus)
f. iných vecí a javov: červená hniloba (Brestovec MYJ) - choroba stromov spôsobená hubou; červená spala (Hor. Orešany TRN) - choroba viniča; červeňí oľej (Dobrá Niva ZVO) - kartúnová látka červenej farby

červený [č(e)r-] príd majúci farbu ako krv, oheň: czerwenu sukňu (B. ŠTIAVNICA 1555); cžerweneho wyna (BYTČA 1614); ialouicze čerwenae (H. SÚČA 1688) hnedočervené; ruže čerwene (MS 1758)
L. bot nutes ponticae: Haselnuss: čerwene ořechy (VTL 1679) lieskovce; kapusta čerwena (BÁNOVCE n. B. 1683) kapusta obyčajná hlávková Brassica oleracea v. capitata; swalnyk čerweny, hledag hady korenj sub littera intitulata H (HL 17. st) hadovník väčší Bistorta major; beta: čerwena repa, cwikla (NP 17. st) repa obyčajná cviklová Beta vulgaris conditiva; wezmi čerwenych hrebyčkuw (RTA 17. st) pestovaný druh rastlín z rodu klinček Dianthus; larix: čerweni smrk (NP 17. st) smrekovec opadavý Larix decidus; čerweny zlaty ssefran rastlina z rodu šafran Crocus; herba betonicae: bukwica čerwena betonika lekárska Betonica officinalis (TT 1745); wezmi zelerowe wnati, čerwene krasky (HT 1760) sedmokrásky obyčajnej Bellis perennis; cserweny swonček (LF 1791) ľubovník bodkovaný Hypericum perforatum; capsicum annuum: Spanische pfefer: čerwene korenj, turecky pepr (KrN 1795) paprika ročná Capsicum annuum; dobramisel (:čerwena lebeda:) (Zel 18. st) pamajorán obyčajný Origanum vulgare; trichomans vulgo polytrichum: netyk, čerweni lomikamen (NH 18. st) slezinník červený Asplenium trichomanes;
x. zool v wode a na zemy prebiwagicj gsau: krokagicj žaba, zelena (:čerwena:) žaba (KoA 17. st) druh jedovatej žaby z rodu stromárok Dendrobates; čerwene mrawce (PR 18. st) mravec červený Formica sanguinea;
x. med tok čzerweny (HL 17. st) krvácanie; o nemocach jater aneb čerweneg pečene (RTA 17. st) pečeni; behawku a čerwenu nemocz (má) (RN 17.-18. st) červienku; erysipelas: rúža choroba, nátcha čerwena (KS 1763) nákazlivá kožná choroba, ruža; nestowiczami czerwenimi (LR3 18. st) ovčími kiahňami;
x. farm rubens acetum: cerveny ocet (LD 18. st) malinový ocot Acetum rubus;
x. geol cžesky diamant čerweny (TRENČÍN 1646) polodrahokam český granát, pyrop; č-ý florén, č. zlatý zlatý (op biely strieborný): Jan Jiskra zaplati dlh zlatimy czrwenymy (ZVOLEN 1445 E); florény 2 czerwene (S. ĽUPČA 1562); č. peniaz, turák medený: bjle turaky zustanu w sweg platnosti, to gest za trj penjze. Stare krajcare a čerwene turaky po dwa penjze pugdu (LEVOČA 1708); Guro Tuček predal geden užitek na urek w ssesty zlatich bielich penazy a try zlate čerwenich (peňazí) (TURANY 1715); w tych rokoch kdj czerwene penyaze w krajnie yssly (ČACHTICE 1730); na č-o prísl výraz: až se mast na čerweno zaffarby (RT 17. st); muky na čerweno pražene (MT 17. st)
P. tpn poss. Cerwen Kamen ( 1407); ruber mons vulgo Czerwena hora (v Krupine 1471); -osť ž červené sfarbenie; sčervenenie: lekarstwy na očy čerwenost z oczy wižene (LR1 17. st); čerwenost twary; komu se noha zapaluge z čerwenosty (HL 17. st); mastnegši dil (potravy) od yater čerwenosti nabiwa a bude krew (KoA 17. st); železo rozpal a wyhreg do čerwenosti (RG 18. st)
L. č. jitrná, večerná zore: čerwenost gitrnj pri wychodu slunce (SP 1696); sluncze podwecžer pieknu wecžernj cžerwenosti zapada (Kal 18. st)

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
316 Červený Hrádok ZM/NI nitr. 19751990 zlúč. s o. Malé Vozokany a Veľké Vozokany do o. Nové Vozokany.
1773 Veresvar, Weresswar, 1786 Wereschwár, 1808 Vörösvár, Veresvár, Weresswár, 18631902 Vörösvár, 19071913 Barsvörösvár, 19201948 Verešvár, 19481974, 1990– Červený Hrádok
Nové Vozokany: 19751990 Nové Vozokany
317 Červený Kameň IL/TC trenč.
1773 Vőrőskő, Čerwenj Kamen, 1786 Vöröschkő, Čerwený Kamen, 1808 Vöröskő, Vereskő, Rothenstein, Cžerwený Káměn [!], 1863 Vöröskő és Oroszlánkő, 18731882, 18921913 Vöröskő, 1888 Zápehovavöröskő, 1920 Červený Kameň, Červenkameň, 1927– Červený Kameň
318 Červený Kláštor KK/PV spiš.
1863 Alsólechnic, 18731902 Sublechnic, 19071913 Alsólehnic, 19201948 Nižné Šváby, 1948– Červený Kláštor
Hrádok p. Červený Hrádok, Liptovský Hrádok, Starý Hrádok, Tekovský Hr ádok
Kameň p. Červený Kameň, Modrý Kameň
Kláštor p. Červený Kláštor

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ČERVENÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 634×, celkový počet lokalít: 166, najčastejšie výskyty v lokalitách:
ŽILINA, okr. ŽILINA – 35×;
TOPOĽČANY, okr. TOPOĽČANY – 23×;
HORNÁ BREZNICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 22×;
ZÁVODIE (obec ŽILINA), okr. ŽILINA – 14×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 14×;
VRÁBLE, okr. NITRA – 13×;
HOSTIE, okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 12×;
TRENČIANSKE TEPLICE, okr. TRENČÍN – 12×;
TOPOĽČIANKY, okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 11×;
ZLATÉ MORAVCE, okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 11×;
...
Priezvisko ČERVENÝ-ŠAMAJ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
ŽILINA, okr. ŽILINA – 1×;

V obci ČERVENÝ HRÁDOK (okr. NITRA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: ŠABÍKOVÁ 99×; ŠABÍK 97×; KRÁĽOVÁ 21×; KRÁĽ 16×; KÉRY 6×; VNUK 6×; FŰLE 5×; KRAMÁROVÁ 5×; KAPLÁN 5×; VNUKOVÁ 4×; KÉRYOVÁ 4×; ČULÍKOVÁ 4×; BRONIČ 4×; PAPUČA 4×; BAČÍKOVÁ 4×; ČULÍK 4×; KLUČIAR 4×; TOMOVIČ 4×; VOJTUŠOVÁ 4×; LAURINEC 4×; HUDEC 4×; KLUČIAROVÁ 4×; BRODŇAN 4×; KUŤKOVÁ 3×; BELÁNYI 3×; BRONIČOVÁ 3×; NEDOROST 3×; MARTONOVÁ 3×; GIBOVÁ 3×; ŠUTKA 3×; KUŤKA 3×; TÁBORSKÁ 3×; PROCHOVNÍKOVÁ 3×; CIGÁŇOVÁ 3×; PINTER 3×; DUNČIČOVÁ 3×; KRAMÁR 3×; LAURINCOVÁ 3×; KMEŤOVÁ 3×; LEVICKÝ 2×; MENTELOVÁ 2×; VALAŠÍKOVÁ 2×; KMEŤ 2×; PAPUČOVÁ 2×; BRISUDOVÁ 2×; BRODŇANOVÁ 2×; PORUBEC 2×; BELÁNYIOVÁ 2×; HALÚZOVÁ 2×; HALÚZ 2×; FŰLEOVÁ 2×; VARGOVÁ 2×; GÁLOVÁ 2×; GÁL 2×; BOLDIŠ 2×; BEDNÁR 2×; ĎURČEKOVÁ 2×; TRENČANSKÁ 2×; KAPLÁNOVÁ 2×; TRENČANSKÝ 2×; KRÁLOVÁ 2×; GAJDOŠOVÁ 2×; ÁGH 2×; VIGLAŠSKÝ 2×; VOJTUŠ 2×; MARTON 2×; BRISUDA 2×; NAGY 2×; BAČÍK 2×; KERYOVÁ 2×; KOPECKÁ 1×; VARGA 1×; SOLČIANSKÝ 1×; FRAJKOVÁ 1×; MENTEL 1×; NAGYOVÁ 1×; ÁGHOVÁ 1×; KOPECKÝ 1×; HMÍRA 1×; HLAVÁČIKOVÁ 1×; TRUBÍNIOVÁ 1×; MELIŠKOVÁ 1×; LEHOTSKÁ 1×; MEŇHERTOVÁ 1×; HLAVAČIK 1×; SÝKORA 1×; DRAHUTA 1×; GREGOROVÁ 1×; ČULIK 1×; MASARIK 1×; TURČEKOVÁ 1×; VALÁŠIK 1×; DUNČIČ 1×; KLIMAN 1×; GIBA 1×; HLAVAČIKOVÁ 1×; MASÁROVÁ 1×; MEŇHERT 1×; PINTEROVÁ 1×; GAJDOŠÍKOVÁ 1×; TOMOVIČOVÁ 1×; GAJDOŠÍK 1×; HLINICKÁ 1×; KRŠÁK 1×; VALAŠÍK 1×; HUDECOVÁ 1×; PETRÁKOVÁ 1×; PETRÁK 1×; MASARIKOVÁ 1×; CIVÁŇ 1×; SLÁDEKOVÁ 1×; HLAVAČÍK 1×; MEŇHART 1×; TÁBORSKÝ 1×; MASÁR 1×; ŠABIKOVÁ 1×; BÍŇOVSKÝ 1×; BIŇOVSKÝ 1×; BOLDIŠOVÁ 1×; BIŇOVSKÁ 1×; KOLLEROVÁ 1×; TURČEK 1×; SOLČANSKÝ 1×; SOLČANSKÁ 1×; VIGLAŠSKÁ 1×; SLÁDEK 1×; DRAHUTOVÁ 1×; PORUBCOVÁ 1×, ...
V obci ČERVENÝ KAMEŇ (okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: DOHNANSKÁ 43×; DOHNANSKÝ 42×; PREKOP 30×; JAKÚBKOVÁ 28×; MAJERECH 27×; GAŠPAROVÁ 26×; GAŠPAR 26×; JAKÚBEK 25×; PREKOPOVÁ 24×; MAJERECHOVÁ 20×; MONČEK 17×; JANÍČEK 17×; STRAPKO 17×; DOHŇANSKÝ 16×; DOHŇANSKÁ 16×; MIŠÚNOVÁ 15×; MONČEKOVÁ 14×; STRAPKOVÁ 14×; JANÍČKOVÁ 13×; MICHALÍKOVÁ 13×; MIŠÚN 13×; MARTIŠ 13×; MICHALÍK 12×; MARTIŠOVÁ 11×; PAGÁČOVÁ 11×; PAGÁČ 10×; MIKULA 10×; PIJÁK 10×; MIKULOVÁ 9×; HLÁSNY 9×; GÁBOROVÁ 8×; PIJÁKOVÁ 8×; GÁBOR 8×; HOLBOVÁ 6×; OSRMANOVÁ 6×; POLIAK 5×; BARCÍKOVÁ 5×; DLOBÍKOVÁ 5×; HOLBA 5×; OSRMAN 5×; CHOVANEC 5×; POLIAKOVÁ 4×; DAŇOVÁ 4×; HLÁSNA 4×; HVÍLOVÁ 4×; RIDOŠKOVÁ 4×; ŠENKEŘÍK 4×; SONDOR 4×; HAJDUCH 4×; PAHOLKOVÁ 4×; KOLMANOVÁ 4×; RIDOŠKO 4×; BARTOŠOVÁ 4×; PAHOLEK 4×; BIELIKOVÁ 3×; SONDOROVÁ 3×; MATEJIČKA 3×; MICHALIK 3×; KUMAN 3×; ŽALUDKOVÁ 3×; BEZDEDOVÁ 3×; BARTOŠ 3×; ŠENKEŘÍKOVÁ 3×; TURČEKOVÁ 3×; KOLMAN 3×; FABČIN 3×; MATEJIČKOVÁ 3×; DLOBÍK 3×; KIVAROTT 3×; BIELIK 3×; JANCOVKOVÁ 3×; DRŽÍK 3×; FÚSKOVÁ 3×; BUDJAČ 3×; VARGA 2×; BAKOŠ 2×; MATEJÍČKA 2×; ŠKVARO 2×; KÁČER 2×; VACULÍKOVÁ 2×; HAJDÚCHOVÁ 2×; GERGOŠOVÁ 2×; MICHÁLIKOVÁ 2×; KURICOVÁ 2×; HAJDUCHOVÁ 2×; KIVAROTTOVÁ 2×; ŽALUDEK 2×; KUMANOVÁ 2×; KOLDA 2×; HAJDÚCH 2×; ČERVENÁ 2×; POSPÍŠIL 2×; TURČEK 2×; MIČUDOVÁ 2×; GOGOLÁK 2×; MAČINA 2×; MIŠUN 2×; GAJDOŠOVÁ 2×; MAHDÍK 2×; ŠUPOL 2×; BARKA 2×; GERŽOVÁ 2×; NOVOSÁDOVÁ 2×; DAŇO 2×; BEZDEDA 2×; MIČUDA 2×; FOJTÍK 2×; BARCÍK 2×; CHOVANCOVÁ 2×; KRISTÍNOVÁ 2×; RYDLOVÁ 2×; EGLYOVÁ 2×; POLÁČKOVÁ 2×; MICHALIKOVÁ 2×; SAVKOVÁ 1×; JÁNOŠKOVÁ 1×; MIKLASOVÁ 1×; MACHO 1×; HVILOVÁ 1×; KRISTÍN 1×; ŠKVÁROVÁ 1×; NOVOSAD 1×; FOJTÍKOVÁ 1×; HRUDKAY 1×; FABČINOVÁ 1×; ŠUPOLOVÁ 1×; NAŇÁK 1×; NOVOSÁD 1×, ...
V obci ČERVENÝ KLÁŠTOR (okr. POPRAD) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: DŽURNÁ 12×; DŽURNÝ 11×; REGECOVÁ 10×; REGEC 10×; LAINCZ 7×; ORAVEC 7×; GALLYOVÁ 5×; KREMPASKÁ 5×; ORAVCOVÁ 5×; LAINCZOVÁ 5×; PENXOVÁ 4×; HOLBUSOVÁ 4×; ŠVEDOVÁ 4×; HUTNÍKOVÁ 4×; ZNANEC 4×; KOSTÚROVÁ 3×; ŠVEDA 3×; DRAČKOVÁ 3×; HRUŠKA 3×; TUŽELÁK 3×; ROZMUŠOVÁ 3×; GLEVAŇÁK 3×; KRATKA 3×; GALICOVÁ 3×; KREMPASKÝ 3×; ZNANCOVÁ 3×; ČUPKA 3×; ROZMUŠ 3×; KUC 3×; KOLODZEJ 3×; VÝROSTEKOVÁ 3×; WEBER 3×; TORBÍKOVÁ 3×; ZÁLEŠ 2×; DANKO 2×; KOLODZEJOVÁ 2×; ŠPES 2×; KOSMÁKOVÁ 2×; MRÁZ 2×; GALICA 2×; KOSTÚR 2×; CHOCHOĽÁKOVÁ 2×; DRAČKA 2×; LASKOVSKÁ 2×; HERTELYOVÁ 2×; ZALEŠOVÁ 2×; SOSKA 2×; HUBCEJ 2×; BIROŠÍKOVÁ 2×; KOSMÁK 2×; KRIŽAN 2×; SKOKANOVÁ 2×; GALLY 2×; DANKOVÁ 2×; HUBCEJOVÁ 2×; FRONCOVÁ 2×; TUŽELÁKOVÁ 2×; KUŠNIRÁKOVÁ 2×; HUTNÍK 2×; NEDOROŠČIKOVÁ 2×; KRIŽANOVÁ 2×; GRIVALSKÁ 2×; KUŠNIRÁK 2×; ŠPESOVÁ 2×; PENXA 1×; HALČIN 1×; HOLBUS 1×; WEBEROVÁ 1×; FRONC 1×; CHOCHOĽÁK 1×; GLEVAŇÁKOVÁ 1×; VÁMOŠOVÁ 1×; KMECOVÁ 1×; SOSKOVÁ 1×; BOCHNÁROVÁ 1×; ŠTEFANAK 1×; ČUPKOVÁ 1×; KUCOVÁ 1×; VÁMOŠ 1×; MRÁZOVÁ 1×; LASKOVSKÝ 1×; GLEVAŇAKOVÁ 1×; ŠTEFAŇÁK 1×; MORAWCZYNSKÁ 1×; SCHIMPL 1×; MORAWCZÝNSKI 1×; NEDOROŠČÍK 1×; KMEC 1×; BIROŠÍK 1×; ADAMJÁKOVÁ 1×; KORNOŠOVÁ 1×; TOMIČKOVÁ 1×; LIZAK 1×; POLÁČEK 1×; HRUŠKOVÁ 1×; WÉBEROVÁ 1×; BARTKOVSKÁ 1×; POLÁČKOVÁ 1×; SKOKAN 1×; VARADZIN 1×; SCHIMPLOVÁ 1×; NEDOROŠČIK 1×; VÝROSTEK 1×; LIZAKOVÁ 1×; VYROSTEK 1×; LIZÁK 1×; POLAČEK 1×; GRIVALSKÝ 1×; TORBÍK 1×; KRATKOVÁ 1×; KOVALSKÝ 1×; KOVALSKÁ

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum CESTA NA ČERVENÝ MOST v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
KARLOVA VES (BRATISLAVA); STARÉ MESTO (BRATISLAVA)
Urbanonymum ČERVENÝ DVOR v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SVÄTÝ MARTIN
Urbanonymum ČERVENÝ RAK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
JUH (KOŠICE)
Urbanonymum VNÚTORNÝ ČERVENÝ BREH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SEVER (KOŠICE)
Urbanonymum VONKAJŠÍ ČERVENÝ BREH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SEVER (KOŠICE)

Zvukové nahrávky niektorých slov

červený: →speex →vorbis
a dva červené a potom et deux rouges, et
dve veľké červené písmená deux grandes lettres rouges
sluhu v červenej veste domestique à gilet rouge
sneh, červenom ako krv la neige, rouge comme le sang
týchto veľkých červených sudcov ces grands juges rouges de
v červenom a more en rouge et la mer
zelený a dva červené vert et deux rouges
žlté, biele, červené škvrny des taches jaunes, blanches, rouges
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu