červ, červík -a mn. N a A -y m.
1. živočích s pretiahnutým telom bez nôh žijúci vo vlhkej pôde, vo vode: chytať ryby na č-y;
pren. expr. ľudský č. úbohý človek; expr. zašliapnuť, rozmliaždiť ako č-a bezohľadne zničiť
2. larva hmyzu: č. v jablku; do mäsa sa chytili č-y
● expr.: mať sa ako č. v syre dobre; → nasadiť niekomu č-a do hlavy; v hlave mu vŕta č. pochybnosti trápi ho pochybnosť; hrub. už ho č-y žerú je mŕtvy; otráviť, zapiť č-a vypiť si;
červičí príd.;
červíček -čka mn. N a A -y m. zdrob.
červ -va pl. N a A -vy m. 1. ▶ drobný beznohý živočích podlhovastého tvaru s mäkkým ploským al. valcovitým, obyč. článkovaným telom; syn. červík: sladkovodný, morský č.; cudzopasný č.; črevné červy; zdochlina rozožratá červami; divé kačice sa živia slimákmi, červami a vodnými rastlinami; Popravil červa a hodil ho konečne do vody. [J. Kroner] 2. ▶ larva hmyzu; syn. červík: č. v ovocí; klbká hnojových červov; nájsť v múke červy 3. pl. N -vi expr. ▶ úbohý, slabý človek, podliak (často v nadávkach); syn. červík, červiak: pozemský, biedny, ľudský č.; Všetku pozornosť som obrátil na zločineckú osobnosť Marušku, na toho stupídneho červa. [P. Jaroš] 4. anat. profes. ▶ červovitý prívesok slepého čreva, často nesprávne pokladaný za slepé črevo 5. inform. profes. ▶ program zneužívajúci chyby v nástrojoch a službách operačného systému a v jeho sieťových aplikáciách; syn. červík: nový počítačový, sieťový č.; e-mailový č. program šíriaci sa ako príloha elektronickej pošty; internetový č. program identifikujúci počítače prostredníctvom internetu; č. spôsobujúci spomalenie počítača 6. tech. profes. ▶ malá skrutka bez hlavičky; bočná zaisťovacia skrutka; syn. červík: zaskrutkovať červa ◘ fraz. plaziť sa ako červ a) veľmi sa trápiť, namáhať b) potupne sa podkladať; rozmliaždim/rozpučím ťa ako červa vyhrážanie sa násilím; hrub. už ho červy žerú je mŕtvy; zvíjať sa/skrúcať sa ako červ a) kŕčovito, v bolestiach b) byť celkom bezmocný
červ drobný živočích s článkovitým mäkkým telom • červík: chytať ryby na červy, červíky • hromad.: červač • črvač • črvoč: červačou, črvačou rozožratá hrada • expr. červiak
červ, -a, mn. č. -y m.
1. malý, drobný živočích, obyč. s článkovitým, mäkkým telom; larva hmyzu: zool. dažďový č., múčny č., obilný č., morský č.; rozmliaždiť ako č-a bezohľadne, bez milosti, kruto; zhynúť ako č. úboho, biedne; zvíjať sa ako č. a) kŕčovite, v bolestiach; b) byť úplne bezmocný; pren. plazím sa ako č. (Hviezd.) veľmi sa trápim, namáham, lopotím; pren. červ nedôvery začínal hrýzť v duši jeho (Kal.) o znepokojujúcej nedôvere;
pren. o slabom, biednom, bezmocnom tvorovi, o človekovi: ľudský č. (Ondr.)
● expr. už ho č-y žerú je mŕtvy; v hlave, v srdci mu vŕta č. niečo ho trápi, morí, znepokojuje; nasadiť dakomu č-a do hlavy vzbudiť v niekom znepokojujúcu myšlienku: expr. otráviť, zapiť, utopiť č-a pitím opojného, liehového nápoja si urobiť dobrú náladu, zabudnúť na starosti;
2. anat. prívesok slepého čreva;
červí, -ia, -ie príd. zried.; pren. bás. č. lós (Kuk.) úbohý, biedny;
červík, -a, mn. č. -y m. zdrob. malý červ;
pren. (mn. č. -ci) o slabom, nepatrnom tvorovi, o človekovi, o dieťati: Veď sa ja pre červíka nebudem obzerať, kam stúpiť. (Kuk.)
● expr. otráviť, zapiť, zabiť, utopiť č-a; č. mu vŕta v hlave, v srdci;
červíčí, -ia, -ie príd. zried.; pren. č-ia sila (Luk.) nepatrná, chabá;
červíček, -čka, mn. č. -y m. i červíča, -aťa str. zdrob. expr. malý červ;
pren. o dieťati: sama plekala úbohé červíča (Hviezd.)
(jeden) červ; (bez) červa; (k) červovi; (vidím) červa; (hej) červ!; (o) červovi; (s) červom;
(štyri) červy; (bez) červov; (k) červom; (vidím) červy; (hej) červy!; (o) červoch; (s) červami;