červ, červík -a mn. N a A -y m.
1. živočích s pretiahnutým telom bez nôh žijúci vo vlhkej pôde, vo vode: chytať ryby na č-y;
pren. expr. ľudský č. úbohý človek; expr. zašliapnuť, rozmliaždiť ako č-a bezohľadne zničiť
2. larva hmyzu: č. v jablku; do mäsa sa chytili č-y
● expr.: mať sa ako č. v syre dobre; → nasadiť niekomu č-a do hlavy; v hlave mu vŕta č. pochybnosti trápi ho pochybnosť; hrub. už ho č-y žerú je mŕtvy; otráviť, zapiť č-a vypiť si;
červičí príd.;
červíček -čka mn. N a A -y m. zdrob.
červík -ka pl. N a A -ky m. 1. ▶ drobný beznohý živočích podlhovastého tvaru s mäkkým ploským al. valcovitým, obyč. článkovaným telom; syn. červ: slizký č.; stopy po červíkoch; chytať ryby na červíky; Len som sa prepchával klzkými dierami ako nejaký špinavý červík. [J. Hrušovský] 2. ▶ larva hmyzu; syn. červ: č. v ovocí; z čerešní vyberieme kôstky, odstránime červíky; jablkový č. húsenička motýľa obaľovača jablčného; múčne červíky larvy chrobáka múčiara obyčajného 3. region. ▶ dlhý ružový červ žijúci v pôde, dážďovka: po daždi vyliezli červíky 4. pl. N -íci G -kov expr. ▶ úbohý, nízky, bezvýznamný človek; syn. červ: ľudský č.; čo si počne biedny človek, červík [K. Lazarová] 5. inform. profes. ▶ program zneužívajúci chyby v nástrojoch a službách operačného systému a v jeho sieťových aplikáciách; syn. červ: počítačový, sieťový, internetový č.; e-mailový č.; skener na vyhľadávanie červíkov a vírusov 6. tech. profes. ▶ (malá) skrutka bez hlavičky; bočná zaisťovacia skrutka: zaskrutkovať červíka; do kovového základu sa nasúvajú vymeniteľné gumičky zaistené červíkom; okulár fixovaný červíkom ◘ fraz. do niekoho sa vkráda/zavrtáva al. v niekom vŕta/vyhrýza červík škodoradosti/zvedavosti nedá mu pokoj myšlienka na niečo; niekoho hryzie/hlodá/zožiera červík pochybnosti/strachu/bolesti trápi sa pre niečo; nasadiť niekomu červíka do hlavy vzbudiť v niekom pochybnosti, starosti; vŕta mu červík v hlave nemá pokoj; otráviť/utopiť/zapiť červíka a) nalačno si vypiť b) zapiť žiaľ, problém; rozmliaždim/rozpučím ťa ako červíka vyhrážanie sa násilím; hrub. už ho červíky žerú je mŕtvy; zvíjať sa/skrúcať sa ako červík a) kŕčovito, v bolestiach b) byť celkom bezmocný ◘ parem. aj červíkovi je milý ten koreň, kde sa vyliahol každý má rád rodisko, domovinu; aj červík sa skrúca, keď ho pristúpia keď na človeka útočia, bráni sa, ako vie; každý má svojho červíka, ktorý ho hryzie ▷ červíček -čka pl. N a A -čky m. zdrob. k 1 – 3: malilinké červíčky; Kvo, kvo, žltučké detičky, našla som červíčky. [B. Mačingová]; Medzitým urobili prvé snímky vírusu: spleť pokrútených červíčkov kratších ako tisícina milimetra. [Mo 2000]
červ drobný živočích s článkovitým mäkkým telom • červík: chytať ryby na červy, červíky • hromad.: červač • črvač • črvoč: červačou, črvačou rozožratá hrada • expr. červiak
červík p. červ, dážďovka 1
dážďovka 1. dlhý červenkastý červ žijúci v zemi • hovor. červík: po daždi vyliezajú dážďovky, červíky
2. p. dažďovica
červ, -a, mn. č. -y m.
1. malý, drobný živočích, obyč. s článkovitým, mäkkým telom; larva hmyzu: zool. dažďový č., múčny č., obilný č., morský č.; rozmliaždiť ako č-a bezohľadne, bez milosti, kruto; zhynúť ako č. úboho, biedne; zvíjať sa ako č. a) kŕčovite, v bolestiach; b) byť úplne bezmocný; pren. plazím sa ako č. (Hviezd.) veľmi sa trápim, namáham, lopotím; pren. červ nedôvery začínal hrýzť v duši jeho (Kal.) o znepokojujúcej nedôvere;
pren. o slabom, biednom, bezmocnom tvorovi, o človekovi: ľudský č. (Ondr.)
● expr. už ho č-y žerú je mŕtvy; v hlave, v srdci mu vŕta č. niečo ho trápi, morí, znepokojuje; nasadiť dakomu č-a do hlavy vzbudiť v niekom znepokojujúcu myšlienku: expr. otráviť, zapiť, utopiť č-a pitím opojného, liehového nápoja si urobiť dobrú náladu, zabudnúť na starosti;
2. anat. prívesok slepého čreva;
červí, -ia, -ie príd. zried.; pren. bás. č. lós (Kuk.) úbohý, biedny;
červík, -a, mn. č. -y m. zdrob. malý červ;
pren. (mn. č. -ci) o slabom, nepatrnom tvorovi, o človekovi, o dieťati: Veď sa ja pre červíka nebudem obzerať, kam stúpiť. (Kuk.)
● expr. otráviť, zapiť, zabiť, utopiť č-a; č. mu vŕta v hlave, v srdci;
červíčí, -ia, -ie príd. zried.; pren. č-ia sila (Luk.) nepatrná, chabá;
červíček, -čka, mn. č. -y m. i červíča, -aťa str. zdrob. expr. malý červ;
pren. o dieťati: sama plekala úbohé červíča (Hviezd.)
červík p. červ
(jeden) červík; (bez) červíka; (k) červíkovi; (vidím) červíka; (hej) červík!; (o) červíkovi; (s) červíkom;
(jeden) červík; (bez) červíka; (k) červíku; (vidím) červík; (hej) červík!; (o) červíku; (s) červíkom;
(dva) červíky; (bez) červíkov; (k) červíkom; (vidím) červíky; (hej) červíky!; (o) červíkoch; (s) červíkmi;