červ, -a, mn. č. -y m.
1. malý, drobný živočích, obyč. s článkovitým, mäkkým telom; larva hmyzu: zool. dažďový č., múčny č., obilný č., morský č.; rozmliaždiť ako č-a bezohľadne, bez milosti, kruto; zhynúť ako č. úboho, biedne; zvíjať sa ako č. a) kŕčovite, v bolestiach; b) byť úplne bezmocný; pren. plazím sa ako č. (Hviezd.) veľmi sa trápim, namáham, lopotím; pren. červ nedôvery začínal hrýzť v duši jeho (Kal.) o znepokojujúcej nedôvere;
pren. o slabom, biednom, bezmocnom tvorovi, o človekovi: ľudský č. (Ondr.)
● expr. už ho č-y žerú je mŕtvy; v hlave, v srdci mu vŕta č. niečo ho trápi, morí, znepokojuje; nasadiť dakomu č-a do hlavy vzbudiť v niekom znepokojujúcu myšlienku: expr. otráviť, zapiť, utopiť č-a pitím opojného, liehového nápoja si urobiť dobrú náladu, zabudnúť na starosti;
2. anat. prívesok slepého čreva;
červí, -ia, -ie príd. zried.; pren. bás. č. lós (Kuk.) úbohý, biedny;
červík, -a, mn. č. -y m. zdrob. malý červ;
pren. (mn. č. -ci) o slabom, nepatrnom tvorovi, o človekovi, o dieťati: Veď sa ja pre červíka nebudem obzerať, kam stúpiť. (Kuk.)
● expr. otráviť, zapiť, zabiť, utopiť č-a; č. mu vŕta v hlave, v srdci;
červíčí, -ia, -ie príd. zried.; pren. č-ia sila (Luk.) nepatrná, chabá;
červíček, -čka, mn. č. -y m. i červíča, -aťa str. zdrob. expr. malý červ;
pren. o dieťati: sama plekala úbohé červíča (Hviezd.)
červík p. červ