červ, červík -a mn. N a A -y m.
1. živočích s pretiahnutým telom bez nôh žijúci vo vlhkej pôde, vo vode: chytať ryby na č-y;
pren. expr. ľudský č. úbohý človek; expr. zašliapnuť, rozmliaždiť ako č-a bezohľadne zničiť
2. larva hmyzu: č. v jablku; do mäsa sa chytili č-y
● expr.: mať sa ako č. v syre dobre; → nasadiť niekomu č-a do hlavy; v hlave mu vŕta č. pochybnosti trápi ho pochybnosť; hrub. už ho č-y žerú je mŕtvy; otráviť, zapiť č-a vypiť si;
červičí príd.;
červíček -čka mn. N a A -y m. zdrob.
červík G a A -ka pl. N a A -ky m.
červík -ka pl. N a A -ky m. 1. ▶ drobný beznohý živočích podlhovastého tvaru s mäkkým ploským al. valcovitým, obyč. článkovaným telom; syn. červ: slizký č.; stopy po červíkoch; chytať ryby na červíky; Len som sa prepchával klzkými dierami ako nejaký špinavý červík. [J. Hrušovský] 2. ▶ larva hmyzu; syn. červ: č. v ovocí; z čerešní vyberieme kôstky, odstránime červíky; jablkový č. húsenička motýľa obaľovača jablčného; múčne červíky larvy chrobáka múčiara obyčajného 3. region. ▶ dlhý ružový červ žijúci v pôde, dážďovka: po daždi vyliezli červíky 4. pl. N -íci G -kov expr. ▶ úbohý, nízky, bezvýznamný človek; syn. červ: ľudský č.; čo si počne biedny človek, červík [K. Lazarová] 5. inform. profes. ▶ program zneužívajúci chyby v nástrojoch a službách operačného systému a v jeho sieťových aplikáciách; syn. červ: počítačový, sieťový, internetový č.; e-mailový č.; skener na vyhľadávanie červíkov a vírusov 6. tech. profes. ▶ (malá) skrutka bez hlavičky; bočná zaisťovacia skrutka: zaskrutkovať červíka; do kovového základu sa nasúvajú vymeniteľné gumičky zaistené červíkom; okulár fixovaný červíkom ◘ fraz. do niekoho sa vkráda/zavrtáva al. v niekom vŕta/vyhrýza červík škodoradosti/zvedavosti nedá mu pokoj myšlienka na niečo; niekoho hryzie/hlodá/zožiera červík pochybnosti/strachu/bolesti trápi sa pre niečo; nasadiť niekomu červíka do hlavy vzbudiť v niekom pochybnosti, starosti; vŕta mu červík v hlave nemá pokoj; otráviť/utopiť/zapiť červíka a) nalačno si vypiť b) zapiť žiaľ, problém; rozmliaždim/rozpučím ťa ako červíka vyhrážanie sa násilím; hrub. už ho červíky žerú je mŕtvy; zvíjať sa/skrúcať sa ako červík a) kŕčovito, v bolestiach b) byť celkom bezmocný ◘ parem. aj červíkovi je milý ten koreň, kde sa vyliahol každý má rád rodisko, domovinu; aj červík sa skrúca, keď ho pristúpia keď na človeka útočia, bráni sa, ako vie; každý má svojho červíka, ktorý ho hryzie ▷ červíček -čka pl. N a A -čky m. zdrob. k 1 – 3: malilinké červíčky; Kvo, kvo, žltučké detičky, našla som červíčky. [B. Mačingová]; Medzitým urobili prvé snímky vírusu: spleť pokrútených červíčkov kratších ako tisícina milimetra. [Mo 2000]
červ drobný živočích s článkovitým mäkkým telom • červík: chytať ryby na červy, červíky • hromad.: červač • črvač • črvoč: červačou, črvačou rozožratá hrada • expr. červiak
červík p. červ, dážďovka 1
dážďovka 1. dlhý červenkastý červ žijúci v zemi • hovor. červík: po daždi vyliezajú dážďovky, červíky
2. p. dažďovica
červ, -a, mn. č. -y m.
1. malý, drobný živočích, obyč. s článkovitým, mäkkým telom; larva hmyzu: zool. dažďový č., múčny č., obilný č., morský č.; rozmliaždiť ako č-a bezohľadne, bez milosti, kruto; zhynúť ako č. úboho, biedne; zvíjať sa ako č. a) kŕčovite, v bolestiach; b) byť úplne bezmocný; pren. plazím sa ako č. (Hviezd.) veľmi sa trápim, namáham, lopotím; pren. červ nedôvery začínal hrýzť v duši jeho (Kal.) o znepokojujúcej nedôvere;
pren. o slabom, biednom, bezmocnom tvorovi, o človekovi: ľudský č. (Ondr.)
● expr. už ho č-y žerú je mŕtvy; v hlave, v srdci mu vŕta č. niečo ho trápi, morí, znepokojuje; nasadiť dakomu č-a do hlavy vzbudiť v niekom znepokojujúcu myšlienku: expr. otráviť, zapiť, utopiť č-a pitím opojného, liehového nápoja si urobiť dobrú náladu, zabudnúť na starosti;
2. anat. prívesok slepého čreva;
červí, -ia, -ie príd. zried.; pren. bás. č. lós (Kuk.) úbohý, biedny;
červík, -a, mn. č. -y m. zdrob. malý červ;
pren. (mn. č. -ci) o slabom, nepatrnom tvorovi, o človekovi, o dieťati: Veď sa ja pre červíka nebudem obzerať, kam stúpiť. (Kuk.)
● expr. otráviť, zapiť, zabiť, utopiť č-a; č. mu vŕta v hlave, v srdci;
červíčí, -ia, -ie príd. zried.; pren. č-ia sila (Luk.) nepatrná, chabá;
červíček, -čka, mn. č. -y m. i červíča, -aťa str. zdrob. expr. malý červ;
pren. o dieťati: sama plekala úbohé červíča (Hviezd.)
červík p. červ
červík, červiak, črviak i črvák m. 1. čiast. strsl, zsl larva hmyzu: Do orechou sa nán dali červíki (Návojovce TOP); To sa vám bojí črviaka (Likavka RUŽ); Śervíke mi požrale hríbe (Kociha RS); Prekúsil som aj šervíka z jeblkom (Kameňany REV); Šecko, oč_čoho červivejú jabĺčka, voláme len červíci (Trakovice HLO) F. metál se ani šervík (Rochovce ROŽ) - mykal sa, bol veľmi nepokojný; najedovaní ani šervík (Slavošovce ROŽ) - veľmi nahnevaný; je mu jako červíkovi chreňe, jako červíkovi hňilén sire (Bošáca TRČ) - je mu veľmi dobre; črváka zaľáť (Zuberec TRS), otrávit červíka (Pernek MAL, Brodské SKA) - vypiť si pálenky na lačno; doňesťe volačo, abi zme otrovili červíkóv (Semerovo HUR) - nalejte nám pálenky; bodaj ťa za živa červíci vŕtali! (Bošáca TRČ) - zahrešenie, kliatba 2. čiast. strsl, zsl dlhý ružový červ žijúci v pôde, zool. dážďovka (Lambricus): Červíki zemi sa ňeňi na škodu, kipria zem (Návojovce TOP); Kolko červíkóv vilézlo po tom dáždi! (Šurany NZ); Motikú som pretala červíka (Vaďovce MYJ); Po déždži vichodzá červíci (V. Rovné BYT); črviak (Lipt. Ján LM) L. zenskí červík (V. Lehota PDZ) - dážďovka 3. expr. slabý človek, malé dieťa: Choť preč, ti červíg akísi! (Košťany n. Tur. MAR); To je ľen takí črvák (Hor. Lehota DK)
črvák p. červík
črviak p. červík
červík m zool 1. živočích z kmeňa červov (patriaci obyč. do triedy pásomníc, hlístovcov al. máloštetinavcov), červ 1: čerwičky w nose, gambách, pjskoch (ŠkD 1775) L. cossus: drewní čerwík (VTL 1679) črvotoč Anobium; welki čerwik nep motolice (RG 18. st) druh cudzopasnej hlísty u dobytka; dažďový, zemský č. dážďovka: zemských čerwjku zoft; z desstowych čerwjku duch (TT 1745); pren bezmocný, úbohý, bezvýznamný tvor (obyč. vo formulách, v kt. sa obracali poddaní na vrchnosť): (ráčte) pozret na zkazeňy poddaneho čerwyka (PP 1734); padam na kolena, ja nehodny a mizerny červik (KENDICE 1773 LP) F. č. svedomia výčitky: čerwika swedomy, ktery was hristy bude (WS 18. st); pre mogich sinou tu by ma čerwikj zedly (KRUPINA 1741) pre ľahostajnosť synov by som mohol zomrieť; čerwikuw potrawo (Pie 18. st) o ľudskom tele po smrti 2. prvé vývojové štádium niektorých živočíchov, najmä hmyzu, larva: bombyx: hedbawny čerwik larva priadky morušovej; termes: massni čerwik larva muchy mäsiarky (VTL 1679); acarus: w wosku plodicy se maličky čerwjk; tyrotarichus: syr s čerwjkama; oniscus: chlupaty čerwjk húsenica (KS 1763) 3. rozličné živočíchy podobajúce sa červom: asellus: stonohy čerwjk (KS 1763) stonožka; polypus: wodni cžerwjk (GV 1755) druh mäkkýša, polyp P. atpn Andreas Cherwyk (LEVICE 1654 U1); -íček dem k 1: L. wezmy deždowych čerwičkuow (RT 17. st) dážďoviek; drewnj čzerwjček (GU 1794) črvotoč; o čerwjčkoch detinskjch, kteri se dracunculi naziwagj (HT 1760) o mrliach; x. pren djtky se co bjdnj čečrwičkowe winau (SR 17. st); mizerný, neužitočný, ničomný, úbohý, zemský č. o úbohom smrteľnom človeku: padam na moge chrissne kolena, ga ubochi a mizernj zemskj czerwiček (s. l. 1618); proti (Bohu) gsy toliko čerwjček neužitečny (ŽILINA 1691); yá ničemný čerwjček (BlR 18. st)