čertviektorý -rá -ré pl. N mužský živ. čertviektorí pl. N mužský neživ., ženský a stredný čertviektoré, pís. i čertvie ktorý čertvie ktorá čertvie ktoré zám. neurčité adjektívne hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť kvality al. osôb, vecí, javov (často so záporným hodnotením); syn. bohviektorý, čojaviemktorý: č. spolužiak mu to natáral; Jeden z nich ma zradil, čertvie ktorý. [Sme 1995]
čertviektorý p. ktovieaký
ktovieaký hovor. expr. vyjadruje neurčitosť vlastnosti so záporným citovým hodnotením • hovor. expr.: bohvieaký • bohviektorý: nebolo to ktovieaké víťazstvo; nedostalo sa mu bohvieakej vďaky • hovor. expr.: neviemaký • neviemktorý • čertvieaký • čertviektorý