Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

sssj sss

čertviekde, pís. i čertvie kde zám. neurčité príslovkové hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť miesta (často so záporným hodnotením); syn. bohviekde: č. tak dlho trčí; zastali sme č.; čertviekde v pekle [V. Šikula]
2. ▶ na neznáme, neurčité miesto; syn. bohviekde: č. sa vychytili


kde1 zám. opytovacie príslovkové 1. ▶ uvádza otázku vzťahujúcu sa na miesto, smer, pôvod: k. pramení táto rieka?; k. ste ubytovaní?; k. si položil knihu?; k. sa ponáhľaš?; k. sa berie toľko vody? odkiaľ prichádza; k. si sa tu vzal? vyslovenie údivu nad prítomnosťou niekoho; k. na to berie čas, silu, toľkú odvahu?; k. na to vziať peniaze?
2. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú, príslovkovú miestnu al. prívlastkovú: dobre vie, k. má ísť; zistili, k. býva; k. prídu, tam zanechajú neporiadok; pridať tam, k. je to potrebné; miesto, k. žijem, mám rád; Celú noc presedel v krčme, kde rozhadzoval peniaze. [P. Andruška]; Tamhore, kde už ničoho niet, len vzduch a oblaky, si sadnú, aby si oddýchli. [M. Urban]; Starý ho pritiahol do roboty, mať mu zase prilepšovala, kde mohla. [J. Jonáš]
3. v spojeniach kde čo a čo kde vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú: neviem, k. čo mám; zistí, k. čo chýba, a zabezpečí to; rozprávali o tom, čo k. videli; vedel, čo k. treba nastaviť, opraviť; chce zohnať informácie o tom, čo k. hrajú a čo sa kde deje
4. v spojení čo kde vo vzťažnej funkcii hovor. ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú a odkazuje na ľubovoľnosť výberu veci, čokoľvek, hocičo: čo k. našiel, vzal; čo k. odkukal, hneď to použil; čo k. počul, ihneď to rozširoval ďalej
5. v rečníckych otázkach ▶ má vymedzovací význam nikde: k. je napísané, že zvíťazíme?; k. mám záruku, že sa to už nestane?; k. ste videli, že by to takto fungovalo?
6. v spojení so slovesom mať, nemať al. byť, nebyť a s neurčitkom plnovýznamového slovesa ▶ odkazuje na možnosť al. nemožnosť realizovať daný dej vzhľadom na miesto: je rád, že má k. hlavu skloniť; nemá k. bývať; ani sadnúť si nemáme, nieto, nebolo k.; zemiaky nie je, nieto k. skladovať; v meste nie je k. koncertovať; pred dažďom alebo horúčavami je k. sa schovať
fraz. kde bolo, tam bolo ustálené spojenie používané v úvode rozprávkového deja (rozprávková formula); kde inde (s dôrazom) jedine na tom mieste, nikde inde; [vedieť,] kde je pes zakopaný poznať podstatu veci, problému, v čom je hlavná ťažkosť; expr. kde máte (ste mali) oči? výčitka za nepozornosť (obyč. pri pohybe); kde nič, tu nič a) nikde nič nie je; nič sa nedeje b) nenazdajky, odrazu; kde sa hrabeš?! (opovržlivo) čo si to trúfaš?, robíš si na niečo neoprávnený nárok; kde sa vzal, tu sa vzal ustálené vetné spojenie (rozprávková formula); expr. kde si podel rozum/hlavu?! výčitka za nerozumné konanie; nevie, kde mu hlava stojíveľa starostí; niet sa kde hnúť je málo miesta; niet/nebolo kde hrachu/jablko hodiť je, bolo tam veľa ľudí; hovor. vedieť/nevedieť, kde je sever vyznať sa, nevyznať sa v niečom ◘ parem. kde ničoho nieto, [tam] ani smrť/čert neberie/nevezme al. kde nič nie je, [tam] ani smrť/čert neberie/nevezme a) v podmienkach veľkého nedostatku netreba nič očakávať b) v podmienkach veľkého nedostatku sa nemusíme báť (hmotnej) straty, škody, že o niečo cenné prídeme
bohvie kdebohviekde; čertvie kdečertviekde; čojaviem kdečojaviemkde

čertviekde p. ktoviekde 1, 2


ktoviekde, pís. i ktovie kde 1. vyjadruje neurčitosť miesta • nevedno kde: ktoviekde, nevedno kde si zabudol kabáthovor. ktohoviekde, pís. i ktohovie kdehovor. expr.: ktožehoviekdebohviekdečertviekde, pís. i ktožehovie kde, bohvie kde, čertvie kde (obyč. so záporným citovým hodnotením): ktoviekde, bohviekde, čertviekde teraz trčí

2. vyjadruje neurčitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania • ktoviekam, pís. i ktovie kamnevedno kdenevedno kam: ktoviekde, ktoviekam, nevedno kam sa vybralhovor. ktohoviekdektohoviekam, pís. i ktohovie kde, ktohovie kamhovor. expr.: ktožehoviekdektožehoviekambohviekdebohviekamčertviekdečertviekam, pís. i ktožehovie kde, bohvie kde atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): takto sa bohviekde, čertviekam dostaneme

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor