Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
čertvieako, pís. i čertvie ako zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť spôsobu, neurčitým, neznámym spôsobom (často so záporným hodnotením); syn. čerthovieako, ktovieako, bohvieako: č. to myslel; č. sa to všetko skončí; č. sa mu už mám prihovoriť; Čertvieako, ale nakoniec vždy všetko vyjde. [A. Hykisch]
čertvieaký -ká -ké pl. N mužský živ. čertvieakí pl. N mužský neživ., ženský a stredný čertvieaké, pís. i čertvie aký čertvie aká čertvie aké zám. neurčité adjektívne hovor. expr. ▶ vyjadruje neurčitosť vlastnosti, stavu, nevedno aký (často so záporným hodnotením); syn. ktovieaký, bohvieaký: vzniesla čertvieakú požiadavku; vyviazol čertvieakým zázrakom; v noci prišiel s kamarátmi, čertvieakými pozbierancami z ulice; Z čertvieakých vonkajších pohnútok čoraz častejšie cestuje. [V. Handzová]
čertviedokedy, čertviedokiaľ, pís. i čertvie dokedy, čertvie dokiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť koncovej časovej hranice (často so záporným hodnotením); syn. bohviedokedy, bohviedokiaľ: č. spal; Čertvie dokedy tu budeme tvrdnúť. [J. Balco]
čertviekade, čertviekadiaľ, pís. i čertvie kade, čertvie kadiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť smerovania (často so záporným hodnotením); syn. bohviekade, bohviekadiaľ: č. sa túlal
čertviekde, pís. i čertvie kde zám. neurčité príslovkové hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť miesta (často so záporným hodnotením); syn. bohviekde: č. tak dlho trčí; zastali sme č.; čertviekde v pekle [V. Šikula]
2. ▶ na neznáme, neurčité miesto; syn. bohviekde: č. sa vychytili
čertvie-, pís. i čertvie2 prefixoid ▶ prvá časť neurčitých zámen vyjadrujúca nevedomosť, pochybnosť, neistotu, napr. čertvieako, čertvieaký, čertviečo, pís. i čertvie ako, čertvie aký, čertvie čo
čertvie1 čast. hovor. expr. (i s vedľajšou vetou) ▶ vyjadruje nevedomosť, neistotu, pochybnosť hovoriaceho o uskutočnení deja, o platnosti stavu, vlastnosti (často so záporným hodnotením); nevie sa, nie je známe, nevedno; syn. bohvie, ktovie: č., či vravel pravdu; č., kto a prečo dal taký návrh; príde? - č.; čo bolo, ako bolo, č.!; Čertvie, čo ho ta ťahá. [R. Lichnerová]; Čertvie, kde bol vtedy pes zakopaný. [M. Zelinka]; Po ceste prefrndžala motorka. Nemec? Maďar? Čertvie! Motorka. [L. Ťažký]
kde1 zám. opytovacie príslovkové 1. ▶ uvádza otázku vzťahujúcu sa na miesto, smer, pôvod: k. pramení táto rieka?; k. ste ubytovaní?; k. si položil knihu?; k. sa ponáhľaš?; k. sa berie toľko vody? odkiaľ prichádza; k. si sa tu vzal? vyslovenie údivu nad prítomnosťou niekoho; k. na to berie čas, silu, toľkú odvahu?; k. na to vziať peniaze?
2. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú, príslovkovú miestnu al. prívlastkovú: dobre vie, k. má ísť; zistili, k. býva; k. prídu, tam zanechajú neporiadok; pridať tam, k. je to potrebné; miesto, k. žijem, mám rád; Celú noc presedel v krčme, kde rozhadzoval peniaze. [P. Andruška]; Tamhore, kde už ničoho niet, len vzduch a oblaky, si sadnú, aby si oddýchli. [M. Urban]; Starý ho pritiahol do roboty, mať mu zase prilepšovala, kde mohla. [J. Jonáš]
3. v spojeniach kde čo a čo kde vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú: neviem, k. čo mám; zistí, k. čo chýba, a zabezpečí to; rozprávali o tom, čo k. videli; vedel, čo k. treba nastaviť, opraviť; chce zohnať informácie o tom, čo k. hrajú a čo sa kde deje
4. v spojení čo kde vo vzťažnej funkcii hovor. ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú a odkazuje na ľubovoľnosť výberu veci, čokoľvek, hocičo: čo k. našiel, vzal; čo k. odkukal, hneď to použil; čo k. počul, ihneď to rozširoval ďalej
5. v rečníckych otázkach ▶ má vymedzovací význam nikde: k. je napísané, že zvíťazíme?; k. mám záruku, že sa to už nestane?; k. ste videli, že by to takto fungovalo?
6. v spojení so slovesom mať, nemať al. byť, nebyť a s neurčitkom plnovýznamového slovesa ▶ odkazuje na možnosť al. nemožnosť realizovať daný dej vzhľadom na miesto: je rád, že má k. hlavu skloniť; nemá k. bývať; ani sadnúť si nemáme, nieto, nebolo k.; zemiaky nie je, nieto k. skladovať; v meste nie je k. koncertovať; pred dažďom alebo horúčavami je k. sa schovať
◘ fraz. kde bolo, tam bolo ustálené spojenie používané v úvode rozprávkového deja (rozprávková formula); kde inde (s dôrazom) jedine na tom mieste, nikde inde; [vedieť,] kde je pes zakopaný poznať podstatu veci, problému, v čom je hlavná ťažkosť; expr. kde máte (ste mali) oči? výčitka za nepozornosť (obyč. pri pohybe); kde nič, tu nič a) nikde nič nie je; nič sa nedeje b) nenazdajky, odrazu; kde sa hrabeš?! (opovržlivo) čo si to trúfaš?, robíš si na niečo neoprávnený nárok; kde sa vzal, tu sa vzal ustálené vetné spojenie (rozprávková formula); expr. kde si podel rozum/hlavu?! výčitka za nerozumné konanie; nevie, kde mu hlava stojí má veľa starostí; niet sa kde hnúť je málo miesta; niet/nebolo kde hrachu/jablko hodiť je, bolo tam veľa ľudí; hovor. vedieť/nevedieť, kde je sever vyznať sa, nevyznať sa v niečom ◘ parem. kde ničoho nieto, [tam] ani smrť/čert neberie/nevezme al. kde nič nie je, [tam] ani smrť/čert neberie/nevezme a) v podmienkach veľkého nedostatku netreba nič očakávať b) v podmienkach veľkého nedostatku sa nemusíme báť (hmotnej) straty, škody, že o niečo cenné prídeme
▷ bohvie kde ↗ bohviekde; čertvie kde ↗ čertviekde; čojaviem kde ↗ čojaviemkde