Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ma subst

čerta čast. pejor. vyj. zápor: č. (starého) to urobíš!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dočerta, do čerta prísl. i cit.

čerta čast. expr. často vo fraz. spojeniach čerta starého/rohatého/kopasného ▶ vyjadruje zdôraznený zápor, nesúhlas v odpovedi, zdôraznene popiera platnosť predchádzajúceho výrazu al. vety; vôbec nie, kdežeby, figu: Prišli? - Čerta starého!; č. ti niekto pomôže; č. mu na tom záleží; Myslíš, že niektorý z nich bol na hrade Pajštún, hoci ho má pod nosom?! Čerta rohatého! [P. Jaroš]; Čerta tí rozumejú nášmu kumštu. [A. Hykisch]


dočerta1, pís. i do čerta1 cit. hovor. ▶ zahrešenie vyjadrujúce zlosť, hnev, rozhorčenie; syn. doparoma, dopekla: d., zase som sa pomýlil; čo ešte, d., chce?; Čo to táraš? Dočerta! [J. Kot]; Do čerta, čo tu máte za poriadok! [V. Mináč]

dočerta2, pís. i do čerta2 prísl. hovor. expr. ▶ preč z doterajšieho miesta; syn. dopekla: choď d.!; pobral sa d.; poslať niekoho d.; Ale to, čo bolo, musí ísť konečne dočerta. [A. Baláž]; Predáme chalupu a pôjdeme dočerta. [V. Šikula]; A kričia na naše stráže, aby nás odviedli dočerta. [L. Ťažký]; Dobrá nálada pošla do čerta. [P. Karvaš]; Praskot lámaného dreva, tanec brvien, a potom to odpláva do čerta. [R. Jašík]

čerta p. nie 1


doparoma, pís. i do paroma 1. vyjadruje zahrešenie, zakliatie • dočertadofrasadošľakadoďasa, pís. i do čerta, do frasa, do šľaka, do ďasa: čo ešte, doparoma, dočerta, dofrasa chce; došľaka, doďasa, musíme sa vrátiťšľaka: šľaka, zase som sa pomýlildopekladohromadokelu, pís. i do pekla, do hroma, do kelu: dopekla, dohroma, kde toľko trčíanciášaanciáša tvojhoparoma tvojhoparoma paromského: anciáša, paroma paromského, prečo mi nedáš pokojkýho/kieho elementa/helementafraz. expr. ja tvojho elementa/helementakýho/kieho čertakýho/kieho paromakýho/kieho frasažart. firnajzfraz.: sto striel okovanýchtisíc striel okovanýchtristo hrmenýchsto hromovhrom a peklobodaj (by) to čert vzalbodaj (by) to parom uchytil/vzalbodaj (by) to fras vzalmárnosť šediváfraz. expr.: hrom (aby) to pobilboh (aby) to pobilhrub.: otca tvojhootca jehobohaboha tvojhoboha jehodobohadoritifraz. hrub. do psej materesubšt.: kurnik • kurnik šopa

porov. aj bisťu

2. p. preč 1


marš2 vyjadruje silnú a obyč. hrubú výzvu na odchod; odíď, odíďte • prečber saberte saexpr.: prac sapracte sa: Marš! Ber(te) sa odtiaľto! Preč z lešenia! Prac(te) sa mi z domu!zmiznizmiznitehovor. expr.: vypadnivypadnite: Zmizni(te)! Vypadni(te)! Nemáš/Nemáte tu čo robiť!hovor. expr.: kuškušte: Deti, kuš domov!fraz. strať(te) sa mi z očívon (výzva na odchod z miestnosti): Von! Nech ťa už tu nevidím!fraz.: choď/choďte do čertachoď/choďte v čertychoď/choďte do peklachoď/choďte do frasachoď/choďte mi z očítam sú dvere


načo 1. vyjadruje otázku zameranú na cieľ, účel • expr. načože: Načo, načože si berieš so sebou toľko vecí?poet. nač (Botto, Smrek)hovor. expr.: na kýho/kieho čertana kýho/kieho ancikristana kýho/kieho svätéhona kýho/kieho frasana kýho/kieho elementana kýho/kieho beťaha

2. p. prečo


nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4


preč 1. vyjadruje vzdialenie, vzďaľovanie sa z doterajšieho miesta • hovor. expr. het: Daj to preč, het!hovor. expr.: včertydočertadopekla, pís. i do čerta, do pekla: pobral sa včerty, dočerta, dopeklahovor. expr.: dokeludohájadofrasadoparomadošľaka, pís. i do kelu, do hája, do frasa, do paroma, do šľakahrub. doboha: Choď dokelu, dohája, dofrasa, doparoma, došľaka!nár. tahet (Karvaš)von (vyjadruje vzdialenie z vnútorného priestoru): musí ísť odtiaľ von

2. expr. vyjadruje neprítomnosť, stratu, zmiznutie, poškodenie, zničenie niečoho • hovor. expr. tam: vlak už bol preč, tamhovor. expr.: fučhet: nervy mám z toho fuč, hethovor. expr.: včertyv keliv háji: a dobrá povesť je včerty, v keli, v hájivulg. v ritinár. tahetsubšt. v kýbli

3. p. marš2, von 2

Morfologický analyzátor

čert podstatné meno, mužský rod, životné

(jeden) čert; (bez) čerta; (k) čertu, čertovi; (vidím) čerta; (o) čertovi; (s) čertom;

(štyria) čerti; (bez) čertov; (k) čertom; (vidím) čertov; (o) čertoch; (s) čertami;

čert
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) čert preklad nepomáhal vidieť červený čert z pekla a prečo je preklad taký
G (bez) čerta z chodenia Mikuláša, anjela a čerta . Recitujú mu básničky, spievajú
D (k) čertovi nepolepšia, lebo sa zapredali čertovi , – ohlásil sa niekto z davu.
D (k) čertu som zistila, že som sa upísala čertu . Ja som, drahý Mathias, neuveríš
A (vidím) čerta skúsi si nakloniť aj tohto malého čerta . Pomaly sa nadýchla. „Tvoj otec
L (o) čertovi hodil trikrát sedem kamienkov po čertovi , čo sa tu kedysi potuloval, a
I (s) čertom starostu, čo voľakedy zmluvu s čertom podpisoval. - Do pekla aj s takými
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyria) čerti toho vylezie čertovo kopýtko. Tí čerti ! Ale aj tak ich mám rád. Možno
G (bez) čertov hučal, stonal a vyvádzal ako sto čertov až do polnoci. V nedeľu sa konečne
D (k) čertom Uhliar by radšej slúžil všetkým čertom v pekle ako prekliatemu cisárskemu
A (vidím) čertov vôbec neuvažuje nad tým, že by " čertov z Betzenbergu " vymenil za iný
L (o) čertoch večer a rozprávka o Anjeloch a čertoch podarila a deti odchádzali s
I (s) čertmi Deti odmeňovali vodičov anjelmi a čertmi Spolu s dopravnými policajtmi
I (s) čertami prišiel domov Mikuláš s anjelikmi i čertami a obdaroval deti. Spoločenstvo
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) čerty
G (bez) čertov
D (k) čertom
A (vidím) čerty
L (o) čertoch
I (s) čertmi
I (s) čertami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor