Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

čert -a D -ovi/-u m. hovor. a rozpráv. zlý duch, diabol, satan: prestrojiť sa za č-a;

pren. expr. zlý človek, samopašné dieťa ap.

● expr.: zlý ako č. veľmi; báť sa niekoho ako č-a veľmi; báť sa niečoho ako č. kríža, svätenej vody veľmi; vyhýbať sa tomu; nech to č. → vezme; aby, bodaj to č. → vzal; (všetci) č-i s ním šijú je samopašný; ani č. sa v tom nevyzná je to veľmi zložité; čo č. nechcel (nešťastnou) náhodou; č. (nikdy) nespí všeličo sa môže stať; (v tom je) č-ovo kopýtko háčik, fígeľ; č. ako diabol, to je jeden č. to je jedno; poslať niekoho do č-a zbaviť sa ho; choď do č-a! zmizni! koho sem č-i nesú? kto to prichádza? (posľubovať) č-ov-diablov veľa, všeličo; na kýho/kieho č-a načo; vo funkcii cit. (často v zakliatí) vyj. hnev, nesúhlas, prekvapenie: do č-a, ba (kýho) č-a;

čertovský príd. obyč. pren. expr. (vyj. zápor. al. kladné hodnotenie): č-á žena energická al. huncútska; č. kúsok odvážny; č-á zima tuhá; č-á sila obrovská;

čertovsky prísl.: expr. č. pekné dievča;

čertík -a mn. -ci/-ky m. zdrob. expr. oslab.

čerthovie¹, pís. i čert ho vie čast. hovor. expr. (i s vedľajšou vetou) ▶ vyjadruje nevedomosť, neistotu, pochybnosť hovoriaceho o uskutočnení deja, o platnosti stavu, vlastnosti (často so záporným hodnotením); nevie sa, nie je známe, nevedno; syn. bohvie, ktovie: č., odkiaľ sa nabral takýto názor; Čerthovie, čo vlastne stváral! [F. Hečko]; Čerthovie, kde im vyňúrala také exotické mená. [P. Štrelinger]

čert¹ -ta D a L -tovi/-tu pl. N -ti m. 1. ▶ (v rozprávkach) nadprirodzená bytosť pochádzajúca z pekla, znázorňovaná ako chlpatý tvor podobný človeku s rohmi, kopytami a chvostom, stelesnenie zla a pekelných síl, diabol: prestrojiť sa za čerta; Laktibrada tak utekal, že by ho ani všetci čerti nedochytili. [P. Glocko]; Čert zacupotal kopytami a uháňal kadeľahšie. [Š. Moravčík]; Na Orave prichádzal Mikuláš v sprievode slameníka, za nimi nasledovali štyria-piati poskakujúci čerti. [E. Horváthová]
2. ▶ ľudové pomenovanie diabla, padlého anjela, zlého ducha, nepriateľa Boha a ľudí
3. expr. ▶ človek s mnohými výraznými, často zápornými vlastnosťami, zlý, zlostný, nespútaný al. prešibaný, prefíkaný a pod. (často v nadávkach): ty č.!; č. jeden nepodarený!
4. expr. ▶ dieťa, obyč. živé, neposedné, nezbedné: s tým naším čertom sú samé problémy; Tento malý čert, ako ju volá jej mama, sa nevenuje len aerobiku. [Inet 2005]
◘ fraz. škaredý ako čert veľmi nepekný; zlý ako čert veľmi; aby/bodaj ťa/to čert vzal! preklínanie vyjadrujúce znechutenie, roztrpčenosť; ba [ešte] kieho/kýho čerta! vyjadrenie zdôrazneného záporu al. prekvapenia; čert ako diabol a) ktokoľvek, čokoľvek, nezáleží na tom, kto al. čo b) jeden ako druhý, rovnako zlý; do čerta! blíži sa významu citoslovca (často v zahrešení) vyjadruje hnev, nesúhlas, prekvapenie; ký čert? kto?; na kieho/kýho čerta? prečo, načo? ani čert sa v tom nevyzná je to veľmi zložité; báť sa niekoho ako čerta al. báť sa niekoho, niečoho ako čert kríža/svätenej vody veľmi; vyhýbať sa tomu; ber sa/choď do čerta/v čerty! a) choď preč, zmizni b) nechaj ma na pokoji, daj mi pokoj, prestaň; bol by v tom čert, keby/aby... musí sa to podariť; byť čertom podšitý byť prefíkaný, prešibaný; čert [ho] vie/čerti [ho] vedia nikto nevie; čert mi ho bol dlžný/dlžen! nie je vítaný; čert ho/to ber/zober! vyjadruje ľahostajnosť, nezáleží na ňom, na tom; čert ho berie je veľmi nahnevaný; čert ho tam niesol/doniesol nemal tam ísť; čert mi to našepkal/pošepol urobil som hlúposť, nerozvážnosť; čert mu posvietil nedobre, nešikovne to vymyslel, nebol to dobrý nápad; čerti ho z pekla zobrali vyliečil sa z ťažkej choroby; čo čert nechcel (nešťastnou) náhodou; chodiť od čerta k diablovi a) byť všade b) navštíviť mnohých (niekedy bezvýsledne); kade/kde ho čerti vláčia/nosia? al. kde je v čertoch? kde je?, kde sa túla?; koho to/sem čerti nesú? kto to prichádza?; maľovať čerta na stenu vidieť veci vopred negatívne, strašiť niečím negatívnym, privolávať niečo zlé; mať čerta v tele byť temperamentný; nebojí sa ani čerta nikoho, je veľmi odvážny; nech to čert berie/vezme! výraz záporu, rezignácie; poslať niekoho do čerta/ku všetkým čertom vyhnať, zbaviť sa niekoho, odmietnuť sa s niekým rozprávať, nestrácať čas s niekým; to mi bol čert dlžný/dlžen to je nepríjemné, mohol som sa bez toho zaobísť; vonku sa [všetci] čerti ženia je veľmi zlé počasie; vošiel doňho čert nahneval sa; [všetci] čerti ním/v ňom šijú a) nemá pokoj b) rád stvára huncútstva, je roztopašný; všetko vzal čert všetko vyšlo nazmar, navnivoč; vyháňať čerta diablom/belzebubom jedno zlo likvidovať iným zlom; vybaví aj čerta z pekla aj nemožné ◘ parem. Aj z čerta spraví anjela; Boha ťahá za nohy a čerta za rohy ešte len ide z kostola, už ohovára, resp. pácha iné zlo; Čert [nikdy] nespí nešťastie, nepríjemnosti sa môžu prihodiť kedykoľvek, treba byť opatrný, obozretný; Čerta neobrátiš, čo hneď svet prevrátiš; Čertu slúžil, čert ho vzal; Chlap, čo len trochu krajší od čerta, je už dosť pekný al. Chlap krajší od čerta je pekný; Kam čert nemôže, pošle [starú] babu; Kde nič nie je, ani čert neberie/nevezme; Nemaľuj čerta na stenu! neprivolávaj nešťastie; Pánboh stvoril volky a čert spolky; Ukáž čertovi prst, stiahne/vezme ti celú ruku o zneužívaní dobrej vôle; Urob/sprav čertovi dobre, peklom sa ti odslúži/odvďačí za dobré nečakaj nič dobré, zlý človek je nevďačný; Na svätého Huberta ide teplo do čerta (3. november) prichádza zima
▷ čertík -ka pl. N -íci/-íky G -kov A -kov/-íky m. zdrob.: nie je to nijaký anjel, skôr v ňom drieme č.; každý má v sebe čertíka pokušiteľa; čertisko -ka pl. N -ká G -tísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: tučný č.; „Čertisko staré!“ ošíva sa stará Nekorancová, upravuje si záponu, rukávce, šatku. [M. Ferko]; Ospravedlňujúco som sa usmial a okríkol malú - prestaneš, ty čertisko. [Vč 1978]

čert² -ta D -tovi/-tu pl. N -ty m. 1. ▶ figúrka al. hračka majúca podobu čerta: pribaliť do mikulášskeho balíčka čokoládového čerta
2. ▶ nevýrazne sfarbená ryba so širokými ústami a splošteným telom pokladaná za príšeru mnohých morí: čerty ulovené v hlbokých vodách; zool. č. morský Lophius piscatorius; č. americký Lophius americanus
3. poľnohosp. profes. ▶ vyorávač zemiakov s rozhadzovacím kolesom

čert, -a, 3., 6. p. -ovi/-u, mn. č. -i, 4. p. -ov/-y m.

1. v náboženských predstavách zlá nadprirodzená bytosť, zosobnenie zla, zlý duch, diabol, satan (zobrazuje sa s kozou bradou, s rohmi, kopytami a chvostom);

pren. hovor. o škodlivých, nepríjemných, neželateľných veciach, o sile nepriateľskej človekovi, o nešťastí a pod.; obyč. v prirovnaniach, vo zvratoch, porekadlách a prísloviach: lakomý, skúpy ako č. veľmi; slúžiť č-u (č-ovi) robiť zle; dobre je byť s č-om zadobre mocných, vplyvných ľudí si nemáme pohnevať; báť sa niečoho, niekoho ako č. kríža, svätenej vody veľmi; č-i ho berú veľmi sa hnevá, zlostí sa; beží, uteká ani čo by ho všetci č-i hnali veľmi sa ponáhľa; ani všetci č-i by ho nepreviedli o veľmi prefíkanom človeku; č-i ho sem dovliekli prišiel celkom nevhod; nemaľuj č-a na stenu nestraš niečím nepríjemným; radiť sa s č-om zle sa radiť; bol by v tom č.! výraz vyjadrujúci odhodlanie, pevnú vôľu prekonať ťažkosti; č. nám to bol dlžný o niečom nepríjemnom; ani č. to nevydrží nik; č-om podšitý prefíkaný; je v tom čertovo kopyto, kopýtko prefíkanosť, šibalstvo, fígeľ, zákernosť; všetko vzal č. zaniklo, zmizlo, zahynulo a pod.; žart. kvietok z čertovej záhradky o prefíkanom človekovi, huncútovi, šibalovi; čertov si bol, č. ťa vzal o zlom človeku, ktorému sa dostalo náležitej odplaty; urob č-u dobre, peklom sa ti odplatí (odslúži) o nevďačnosti; č. nikdy nespí nešťastie a nepríjemnosti sú vždy možné; čaká, číha ako č. na hriešnu dušu netrpezlivo; s č-om líha, s diablom vstáva ustavične kľaje; letel ako anjel, spadol ako č. o nevydarenom konci; kde (sám) č. nemôže, tam pošle (podstrčí) babu; kde nič nieto, tam ani č. neberie; ani č. nie je taký čierny, ako ho maľujú o zveličovaní niečoho zlého; byť na groš ako č. na hriešnu dušu veľmi, príliš lakomý; stalo sa, čo č. nechcel o nepríjemnej veci; vyháňať č-a diablom odstraňovať zlé zlým; vyhnať, vyháňať č-a z niekoho napraviť, naprávať niekoho (obyč. bitkou); trochu hrubé už ho č. vzal a) zmizol, stratil sa; b) zomrel; č. ako diabol, to je jeden č. oboje je rovnaké, rovnako zlé;

2. expr. o zlej, zlostnej, krutej al. príliš živej, huncútskej, prefíkanej osobe al. o samopašnom dieťati;

3. expr. pri označení niečoho neurčitého: akýchsi č-ov vystrája čosi; je s každým č-om zadobre s kýmkoľvek, s každým; č. alebo diabol ktokoľvek;

4. hovor. používa sa vo výrazoch vyjadrujúcich nesúhlas, zápor, popieranie, rozhorčenie (často v kliatbach): č-a na tom záleží vôbec nezáleží; č-a ti dám nič ti nedám; č-a sa nebojíš nie je pravda, že sa nebojíš, veru sa bojíš; má č-a rohatého, starého nič nemá; č-a mu je, ani č-a mu nebude nič mu nie je, nič mu nebude; č. (ho) vie, č-i (ho) vedia nikto nevie; poslať niekoho, ísť, odísť v č-y, do č-a preč; bodaj to č. vzal!, do č-a! výrazy rozhorčenia; č. to ber, nech to č. vezme výrazy ľahostajnosti, nezáujmu; čerta, zdôraznené ba čerta, čertaže!, č. starého, jazerného, kopasného, rohatého výrazy prekvapenia al. záporu; kýho č-a čo, čože (v rozhorčení); pre kýho č-a prečo, načo;

5. v ľudových názvoch: čertova koža druh silnej látky; čertové rebrá papraď; čertovo lajno druh drogy;

čertisko, -a str. i m. zvel. k 1, 2

(jeden) čert; (bez) čerta; (k) čertu, čertovi; (vidím) čerta; (hej) čert!; (o) čertovi; (s) čertom;

(traja) čerti; (bez) čertov; (k) čertom; (vidím) čertov; (hej) čerti!; (o) čertoch; (s) čertami;