Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

čerstvý príd.

1. nedávno vzniknutý, vyrobený, získaný: č. chlieb, č-é maslo, č-á zelenina, č-á strava, č-á voda; č-é noviny, správy; č. sneh, hrob nový

2. svieži (význ. 1), čulý, op. vyčerpaný, ustatý: č-á myseľ, č-é posily, č. hráč

3. príjemne chladný, svieži, osviežujúci: č. vzduch, vietor, č-é ráno

4. rýchly, rezký: č. krok

č. ako ryba; mať niečo v č-ej pamäti dobre si to pamätať;

za čerstva → začerstva;

čerstvo prísl. i vetná prísl. k 3: č. napadnutý sneh; č. kráčať; vonku je č. sviežo, chladno;

čerstvosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
čerstvý; čerstvo prísl.; čerstvosť ‑i ž.

čerstvý -vá -vé 2. st. -vejší príd. 1. ▶ práve al. nedávno vzniknutý, pripravený, získaný, nadobudnutý a pod.; syn. nový; op. starý: čerstvé kaluže; čerstvá oráčina; č. betón; č. hrob; č. absolvent, päťdesiatnik; čerstvé skúsenosti; čerstvá známosť; najčerstvejšie správy, dojmy; čerstvá minulosť nedávna; č. mozoľ na dlani; čerstvé škvrny od masti; strecha s čerstvým šindľom [A. Hykisch]; A to ešte doma ani nevedia o čerstvej päťke. [M. Ďuríčková]
2. ▶ vyznačujúci sa plnou, nezmenšenou, neoslabenou mierou svojej pôvodnej, typickej kvality, vlastnosti: čerstvé ovocie; čerstvá zelenina; čerstvé vajíčka, maslo; čerstvé kvety, bylinky; č. chlieb mäkký, chrumkavý, op. vysušený, starý; čerstvá petržlenová vňať op. sušená; čerstvé figy op. sušené; zachovať niečo v čerstvom stave v pôvodnom, neporušenom
3. ▶ príjemne chladný, osviežujúci; syn. svieži: č. vzduch čistý, neznečistený, plný kyslíka; čerstvá voda rovno zo zdroja, z prameňa; čerstvá rosa; č. vietor a) svieži b) studený; č. vzduch ma prebral; Vychutnával čerstvú príchuť zubnej pasty, v ústach mal sviežo. [J. Papp]
4.ďalší, nový namiesto znehodnoteného, poškodeného, starého: obnoviť náter čerstvým lakom; obviazať ranu čerstvým obväzom
5. ▶ vyznačujúci sa dobrou duševnou al. telesnou kondíciou; schopný dobrého výkonu, plný sily, energie; syn. svieži, čulý; op. vyčerpaný, ustatý: čerstvá myseľ, pamäť; čerstvé posily; čerství hráči; kráčať čerstvými krokmi rýchlymi, rezkými; vymeniť vyčerpaného koňa za čerstvého; To boli ľudia čerstvejší, bystrejší a veľmi mnoho debatovali o všetkom možnom na svete. [A. Bednár]
fraz. byť čerstvý ako ryba/rybka/rybička byť čulý, svieži; dujú/vanú čerstvé vetry prichádzajú pozitívne zmeny; mať niečo v čerstvej pamäti živo, jasne si pamätať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

aktuálny zodpovedajúci času, časovo vhodný (op. neaktuálny) • časový (op. nečasový): aktuálna, časová téma; aktuálny, časový filmživý (stále pôsobiaci, stále trvajúci): aktuálny, živý odkaz; živá problematikačerstvýnový (o čase): zdroj aktuálnych, čerstvých, najnovších správ, informáciínaliehavý (časovo dôležitý, neodkladný): prišli s aktuálnym, naliehavým problémom


čerstvý 1. ktorý nedávno vznikol, ktorý bol vyrobený, získaný a pod. pred krátkym časom • svieži: čerstvá, svieža zelenina; čerstvé, svieže silypramenitýpramenistý (o vode vytekajúcej priamo z prameňa) • šťavnatý: čerstvá, šťavnatá zeleň, trávanový (op. starý): priniesť najnovšie správy; vrstva nového snehumäkký (o chlebe; op. tvrdý) • surový (o dreve; op. vysušený, suchý): surové doskyhovor. expr. novopečený: novopečený doktor, vodičpoet. čŕstvy (J. Kráľ)hovor. zastar.: frišnýfrišký: frišná pečienka, frišký púčikkraj. mladý: mladý chliebexpr.: čerstvučkýčerstvulinkýčerstvunkýčerstvušký

2. p. svieži 1, 2 3. p. rýchly


dnešný 1. z dňa, ktorý práve je • hovor. dneskajšíčerstvý: dnešné, dneskajšie, čerstvé správy; pečivo je dnešné, dneskajšie, čerstvé

2. týkajúci sa súčasnosti, dneška • súčasnýterajší: dnešná, súčasná doba; dnešná, súčasná, terajšia generáciahovor. dneskajší: dneskajší svetkniž. prítomný: prítomný človek

p. aj súčasný


chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mliekochladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené vínovychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá pieckačerstvýsviežiosviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrineľadovýmrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduchdrsnýnevľúdnyneprívetivýkniž. nehostinnýsurovýostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severáksychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasiepren. zubatý: slnko je už zubatéprichladný (priveľmi chladný)

2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavurozumovýracionálny: rozumový, racionálny typ človekachladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosťtriezvyrozvážny: triezvy, rozvážny umpokojnýstoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha

3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavýľahostajnývlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažnézdržanlivýrezervovanýneutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťahľadovýmramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvárstrohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slovodmeranýneprístupný: byť k niekomu odmeranýstudený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosťnevľúdnyneprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľadhovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobenýúsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a neláskufrigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálnyformálnyúradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase


mladistvý príznačný pre mladého človeka; pôsobiaci dojmom mladosti (op. starecký) • mladý: prekážky sa ľahšie prekonávajú v mladistvom, mladom veku; mladistvá, mladá tvármladíckychlapčenskýkniž. zastar. mladonský (o osobe mužského pohlavia): mladícke roky prežil na dedine; mladícka, chlapčenská nerozvážnosťdievčenskýdievocký (o osobe ženského pohlavia): aj po troch deťoch má dievčenský, dievocký vzhľadsviežisvižnýrezkýčulýčerstvýpružný (o výzore, o fyzických a psychických prejavoch človeka): i v neskorom veku má svieži, svižný, rezký krok; zachovať si čulé, čerstvé, pružné mysleniebodrýkniž. jarý: vyznačoval sa bodrým, jarým duchom; prehovoril bodrým hlasomnestarnúci (nepodliehajúci starnutiu, stále mladistvý): mladistvý, nestarnúci vzhľad


nový 1. ktorý predtým nejestvoval; ktorý práve, nedávno vznikol, bol vytvorený, objavený a pod. (op. starý) • čerstvýsvieži: oboznámiť sa s novými, čerstvými správami; na cintoríne pribudol čerstvý, svieži hrobnovoprijatý (nedávno prijatý): novoprijatý zákonnovoutvorený (nedávno utvorený): novoutvorená inštitúciamladý (napr. o víne): nové, mladé vínoranývčasnýskorý (o odrodách ovocia, zeleniny, ktoré dozrievajú na jar): v obchode už dostať rané, včasné, skoré zemiakyhovor. zánovný (pomerne nový): zánovné šatyneskúsenýnezapracovaný (o človeku): nový, neskúsený, nezapracovaný pracovníkneosvedčený (s ktorým zatiaľ nie sú skúsenosti): nový, neosvedčený prípravok treba najskôr vyskúšaťexpr.: novučkýnovučičkýnovunký (veľmi nový): novučká, novučičká kniha

2. ktorý vznikol zámenou, výmenou za niečo predchádzajúce (op. starý, predchádzajúci) • iný: nájsť nový, iný zmysel života; zaviesť iné poriadkypriekopníckykniž. pionierskynovátorskýobjavný (súvisiaci s pokrokom): zavádzať nové, netradičné jedlá; využívať novátorské, objavné postupynezvyčajnýkniž.: neobvyklýnezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): dať niečo na nové, nezvyčajné miesto; zaviesť neobvyklé, nezvyklé spôsobyavantgardnýavantgardistický: avantgardné smery v umení, avantgardistická módaďalší (ktorý nasleduje v poradí): dcéra má nové, ďalšie športové úspechynadchádzajúcibudúci (ktorý bude, nastane v budúcnosti): zanechať odkaz novým, budúcim generáciám; vyriešia to až nadchádzajúce, budúce voľbynepoznanýnevídanýneslýchaný (s ktorým sa dosiaľ nik nemohol oboznámiť): zavádzať u nás nepoznané, nevídané spôsoby; prísť s nevídanými, neslýchanými objavmi

3. p. súčasný 1, moderný 1


ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrenýnabrúsenývybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosazastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelkypriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatýzahrotenýprihrotenýhrotitýhrotistýkončistýkončitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrchzaostrenýzašpicatený: zaostrená, zašpicatená bradaprudkýstrmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpaniepriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamenedrsnýtvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóverpichľavýpichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrkupriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavýsilnýintenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenievysokýpišťavýpiskľavýpískavýpiskotavýhvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťalvýraznýzreteľnýzvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavýsilnýprudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlointenzívnyveľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesťštiepavýpichavýpichľavýdriapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocitstudenýmrazivýčerstvýrezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietordráždivýkorenistýkorenitýpikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetovštipľavýpálčivýpálivýrezavýtuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močeníčpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápachpriostrý (priveľmi ostrý)

6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľkýintenzívnysilnýprudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréningrezký: ostrý, rezký rytmuspriostrý (príliš ostrý)

7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavýbystrývýborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasnývýraznýzreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváreviditeľnýzrejmýdo očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrastzaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obrazživýpestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísnystrohýpríkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika dielaútočnýpolemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorovexpr.: naostrenýnabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekohojedovatýexpr. britkýkniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutiepren.: korenistýkorenitýštipľavýkorenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámkyrezný (Rázus)priostrý (príliš ostrý)


osviežujúci ktorý osviežuje, robí sviežejším, sviežim • občerstvujúci: osviežujúci, občerstvujúci nápoj; občerstvujúci spánokpovzbudzujúcipovzbudivý (zvyšujúci aktivitu, chuť do istej činnosti): povzbudzujúci, povzbudivý účinok kávysviežičerstvý (obyč. o vzduchu): osviežujúci, svieži vánok; čerstvý závan vetra

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

čerstvý, 2. st. čerstvejší príd.

1. ktorý bol práve al. nedávno vyrobený, urobený, prinesený, ktorý práve vznikol a pod.; nový (op. starý): č-á zelenina, č-é pečivo, č-é maslo, č-é mäso, č-é vajcia; č. sneh práve napadnutý; č. chlieb mäkký; č. hrob práve vykopaný; č. obväz práve vymenený;

2. majúci dostatok energie, životnosti, rezký, čulý, bystrý, živý: č. ako ryba, č. krok; č-á myseľ

mať niečo v č-ej pamäti dobre si pamätať;

3. svieži, osviežujúci, neopotrebovaný, neskazený, čistý: č. vzduch, č-á voda, č-é ráno;

čerstvo prísl.: č. stúpať, kráčať, č. napadnutý sneh; č. varený lúh (Kuk.); vonku je č. pomerne chladno, sviežo;

čerstvosť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

čerstvý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) čerstvý; (bez) čerstvého; (k) čerstvému; (vidím) čerstvého; (o) čerstvom; (s) čerstvým;

(dvaja) čerství; (bez) čerstvých; (k) čerstvým; (vidím) čerstvých; (o) čerstvých; (s) čerstvými;


(jeden) čerstvejší; (bez) čerstvejšieho; (k) čerstvejšiemu; (vidím) čerstvejšieho; (o) čerstvejšom; (s) čerstvejším;

(dvaja) čerstvejší; (bez) čerstvejších; (k) čerstvejším; (vidím) čerstvejších; (o) čerstvejších; (s) čerstvejšími;


(jeden) najčerstvejší; (bez) najčerstvejšieho; (k) najčerstvejšiemu; (vidím) najčerstvejšieho; (o) najčerstvejšom; (s) najčerstvejším;

(dvaja) najčerstvejší; (bez) najčerstvejších; (k) najčerstvejším; (vidím) najčerstvejších; (o) najčerstvejších; (s) najčerstvejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) čerstvý; (bez) čerstvého; (k) čerstvému; (vidím) čerstvý; (o) čerstvom; (s) čerstvým;

(dva) čerstvé; (bez) čerstvých; (k) čerstvým; (vidím) čerstvé; (o) čerstvých; (s) čerstvými;


(jeden) čerstvejší; (bez) čerstvejšieho; (k) čerstvejšiemu; (vidím) čerstvejší; (o) čerstvejšom; (s) čerstvejším;

(dva) čerstvejšie; (bez) čerstvejších; (k) čerstvejším; (vidím) čerstvejšie; (o) čerstvejších; (s) čerstvejšími;


(jeden) najčerstvejší; (bez) najčerstvejšieho; (k) najčerstvejšiemu; (vidím) najčerstvejší; (o) najčerstvejšom; (s) najčerstvejším;

(štyri) najčerstvejšie; (bez) najčerstvejších; (k) najčerstvejším; (vidím) najčerstvejšie; (o) najčerstvejších; (s) najčerstvejšími;


ženský rod

(jedna) čerstvá; (bez) čerstvej; (k) čerstvej; (vidím) čerstvú; (o) čerstvej; (s) čerstvou;

(štyri) čerstvé; (bez) čerstvých; (k) čerstvým; (vidím) čerstvé; (o) čerstvých; (s) čerstvými;


(jedna) čerstvejšia; (bez) čerstvejšej; (k) čerstvejšej; (vidím) čerstvejšiu; (o) čerstvejšej; (s) čerstvejšou;

(dve) čerstvejšie; (bez) čerstvejších; (k) čerstvejším; (vidím) čerstvejšie; (o) čerstvejších; (s) čerstvejšími;


(jedna) najčerstvejšia; (bez) najčerstvejšej; (k) najčerstvejšej; (vidím) najčerstvejšiu; (o) najčerstvejšej; (s) najčerstvejšou;

(štyri) najčerstvejšie; (bez) najčerstvejších; (k) najčerstvejším; (vidím) najčerstvejšie; (o) najčerstvejších; (s) najčerstvejšími;


stredný rod

(jedno) čerstvé; (bez) čerstvého; (k) čerstvému; (vidím) čerstvé; (o) čerstvom; (s) čerstvým;

(dve) čerstvé; (bez) čerstvých; (k) čerstvým; (vidím) čerstvé; (o) čerstvých; (s) čerstvými;


(jedno) čerstvejšie; (bez) čerstvejšieho; (k) čerstvejšiemu; (vidím) čerstvejšie; (o) čerstvejšom; (s) čerstvejším;

(štyri) čerstvejšie; (bez) čerstvejších; (k) čerstvejším; (vidím) čerstvejšie; (o) čerstvejších; (s) čerstvejšími;


(jedno) najčerstvejšie; (bez) najčerstvejšieho; (k) najčerstvejšiemu; (vidím) najčerstvejšie; (o) najčerstvejšom; (s) najčerstvejším;

(štyri) najčerstvejšie; (bez) najčerstvejších; (k) najčerstvejším; (vidím) najčerstvejšie; (o) najčerstvejších; (s) najčerstvejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

čerstvý: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor