Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

čerstvý príd.

1. nedávno vzniknutý, vyrobený, získaný: č. chlieb, č-é maslo, č-á zelenina, č-á strava, č-á voda; č-é noviny, správy; č. sneh, hrob nový

2. svieži (význ. 1), čulý, op. vyčerpaný, ustatý: č-á myseľ, č-é posily, č. hráč

3. príjemne chladný, svieži, osviežujúci: č. vzduch, vietor, č-é ráno

4. rýchly, rezký: č. krok

č. ako ryba; mať niečo v č-ej pamäti dobre si to pamätať;

za čerstva → začerstva;

čerstvo prísl. i vetná prísl. k 3: č. napadnutý sneh; č. kráčať; vonku je č. sviežo, chladno;

čerstvosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
čerstvý; čerstvo prísl.; čerstvosť ‑i ž.

čerstvý -vá -vé 2. st. -vejší príd.

čerstvý -vá -vé 2. st. -vejší príd. 1. ▶ práve al. nedávno vzniknutý, pripravený, získaný, nadobudnutý a pod.; syn. nový; op. starý: čerstvé kaluže; čerstvá oráčina; č. betón; č. hrob; č. absolvent, päťdesiatnik; čerstvé skúsenosti; čerstvá známosť; najčerstvejšie správy, dojmy; čerstvá minulosť nedávna; č. mozoľ na dlani; čerstvé škvrny od masti; strecha s čerstvým šindľom [A. Hykisch]; A to ešte doma ani nevedia o čerstvej päťke. [M. Ďuríčková]
2. ▶ vyznačujúci sa plnou, nezmenšenou, neoslabenou mierou svojej pôvodnej, typickej kvality, vlastnosti: čerstvé ovocie; čerstvá zelenina; čerstvé vajíčka, maslo; čerstvé kvety, bylinky; č. chlieb mäkký, chrumkavý, op. vysušený, starý; čerstvá petržlenová vňať op. sušená; čerstvé figy op. sušené; zachovať niečo v čerstvom stave v pôvodnom, neporušenom
3. ▶ príjemne chladný, osviežujúci; syn. svieži: č. vzduch čistý, neznečistený, plný kyslíka; čerstvá voda rovno zo zdroja, z prameňa; čerstvá rosa; č. vietor a) svieži b) studený; č. vzduch ma prebral; Vychutnával čerstvú príchuť zubnej pasty, v ústach mal sviežo. [J. Papp]
4.ďalší, nový namiesto znehodnoteného, poškodeného, starého: obnoviť náter čerstvým lakom; obviazať ranu čerstvým obväzom
5. ▶ vyznačujúci sa dobrou duševnou al. telesnou kondíciou; schopný dobrého výkonu, plný sily, energie; syn. svieži, čulý; op. vyčerpaný, ustatý: čerstvá myseľ, pamäť; čerstvé posily; čerství hráči; kráčať čerstvými krokmi rýchlymi, rezkými; vymeniť vyčerpaného koňa za čerstvého; To boli ľudia čerstvejší, bystrejší a veľmi mnoho debatovali o všetkom možnom na svete. [A. Bednár]
fraz. byť čerstvý ako ryba/rybka/rybička byť čulý, svieži; dujú/vanú čerstvé vetry prichádzajú pozitívne zmeny; mať niečo v čerstvej pamäti živo, jasne si pamätať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

aktuálny zodpovedajúci času, časovo vhodný (op. neaktuálny) • časový (op. nečasový): aktuálna, časová téma; aktuálny, časový filmživý (stále pôsobiaci, stále trvajúci): aktuálny, živý odkaz; živá problematikačerstvýnový (o čase): zdroj aktuálnych, čerstvých, najnovších správ, informáciínaliehavý (časovo dôležitý, neodkladný): prišli s aktuálnym, naliehavým problémom


čerstvý 1. ktorý nedávno vznikol, ktorý bol vyrobený, získaný a pod. pred krátkym časom • svieži: čerstvá, svieža zelenina; čerstvé, svieže silypramenitýpramenistý (o vode vytekajúcej priamo z prameňa) • šťavnatý: čerstvá, šťavnatá zeleň, trávanový (op. starý): priniesť najnovšie správy; vrstva nového snehumäkký (o chlebe; op. tvrdý) • surový (o dreve; op. vysušený, suchý): surové doskyhovor. expr. novopečený: novopečený doktor, vodičpoet. čŕstvy (J. Kráľ)hovor. zastar.: frišnýfrišký: frišná pečienka, frišký púčikkraj. mladý: mladý chliebexpr.: čerstvučkýčerstvulinkýčerstvunkýčerstvušký

2. p. svieži 1, 2 3. p. rýchly


dnešný 1. z dňa, ktorý práve je • hovor. dneskajšíčerstvý: dnešné, dneskajšie, čerstvé správy; pečivo je dnešné, dneskajšie, čerstvé

2. týkajúci sa súčasnosti, dneška • súčasnýterajší: dnešná, súčasná doba; dnešná, súčasná, terajšia generáciahovor. dneskajší: dneskajší svetkniž. prítomný: prítomný človek

p. aj súčasný


chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mliekochladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené vínovychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá pieckačerstvýsviežiosviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrineľadovýmrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduchdrsnýnevľúdnyneprívetivýkniž. nehostinnýsurovýostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severáksychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasiepren. zubatý: slnko je už zubatéprichladný (priveľmi chladný)

2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavurozumovýracionálny: rozumový, racionálny typ človekachladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosťtriezvyrozvážny: triezvy, rozvážny umpokojnýstoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha

3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavýľahostajnývlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažnézdržanlivýrezervovanýneutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťahľadovýmramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvárstrohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slovodmeranýneprístupný: byť k niekomu odmeranýstudený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosťnevľúdnyneprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľadhovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobenýúsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a neláskufrigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálnyformálnyúradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase


mladistvý príznačný pre mladého človeka; pôsobiaci dojmom mladosti (op. starecký) • mladý: prekážky sa ľahšie prekonávajú v mladistvom, mladom veku; mladistvá, mladá tvármladíckychlapčenskýkniž. zastar. mladonský (o osobe mužského pohlavia): mladícke roky prežil na dedine; mladícka, chlapčenská nerozvážnosťdievčenskýdievocký (o osobe ženského pohlavia): aj po troch deťoch má dievčenský, dievocký vzhľadsviežisvižnýrezkýčulýčerstvýpružný (o výzore, o fyzických a psychických prejavoch človeka): i v neskorom veku má svieži, svižný, rezký krok; zachovať si čulé, čerstvé, pružné mysleniebodrýkniž. jarý: vyznačoval sa bodrým, jarým duchom; prehovoril bodrým hlasomnestarnúci (nepodliehajúci starnutiu, stále mladistvý): mladistvý, nestarnúci vzhľad


nový 1. ktorý predtým nejestvoval; ktorý práve, nedávno vznikol, bol vytvorený, objavený a pod. (op. starý) • čerstvýsvieži: oboznámiť sa s novými, čerstvými správami; na cintoríne pribudol čerstvý, svieži hrobnovoprijatý (nedávno prijatý): novoprijatý zákonnovoutvorený (nedávno utvorený): novoutvorená inštitúciamladý (napr. o víne): nové, mladé vínoranývčasnýskorý (o odrodách ovocia, zeleniny, ktoré dozrievajú na jar): v obchode už dostať rané, včasné, skoré zemiakyhovor. zánovný (pomerne nový): zánovné šatyneskúsenýnezapracovaný (o človeku): nový, neskúsený, nezapracovaný pracovníkneosvedčený (s ktorým zatiaľ nie sú skúsenosti): nový, neosvedčený prípravok treba najskôr vyskúšaťexpr.: novučkýnovučičkýnovunký (veľmi nový): novučká, novučičká kniha

2. ktorý vznikol zámenou, výmenou za niečo predchádzajúce (op. starý, predchádzajúci) • iný: nájsť nový, iný zmysel života; zaviesť iné poriadkypriekopníckykniž. pionierskynovátorskýobjavný (súvisiaci s pokrokom): zavádzať nové, netradičné jedlá; využívať novátorské, objavné postupynezvyčajnýkniž.: neobvyklýnezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): dať niečo na nové, nezvyčajné miesto; zaviesť neobvyklé, nezvyklé spôsobyavantgardnýavantgardistický: avantgardné smery v umení, avantgardistická módaďalší (ktorý nasleduje v poradí): dcéra má nové, ďalšie športové úspechynadchádzajúcibudúci (ktorý bude, nastane v budúcnosti): zanechať odkaz novým, budúcim generáciám; vyriešia to až nadchádzajúce, budúce voľbynepoznanýnevídanýneslýchaný (s ktorým sa dosiaľ nik nemohol oboznámiť): zavádzať u nás nepoznané, nevídané spôsoby; prísť s nevídanými, neslýchanými objavmi

3. p. súčasný 1, moderný 1


ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrenýnabrúsenývybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosazastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelkypriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatýzahrotenýprihrotenýhrotitýhrotistýkončistýkončitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrchzaostrenýzašpicatený: zaostrená, zašpicatená bradaprudkýstrmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpaniepriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamenedrsnýtvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóverpichľavýpichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrkupriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavýsilnýintenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenievysokýpišťavýpiskľavýpískavýpiskotavýhvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťalvýraznýzreteľnýzvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavýsilnýprudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlointenzívnyveľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesťštiepavýpichavýpichľavýdriapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocitstudenýmrazivýčerstvýrezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietordráždivýkorenistýkorenitýpikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetovštipľavýpálčivýpálivýrezavýtuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močeníčpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápachpriostrý (priveľmi ostrý)

6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľkýintenzívnysilnýprudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréningrezký: ostrý, rezký rytmuspriostrý (príliš ostrý)

7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavýbystrývýborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasnývýraznýzreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváreviditeľnýzrejmýdo očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrastzaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obrazživýpestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísnystrohýpríkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika dielaútočnýpolemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorovexpr.: naostrenýnabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekohojedovatýexpr. britkýkniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutiepren.: korenistýkorenitýštipľavýkorenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámkyrezný (Rázus)priostrý (príliš ostrý)


osviežujúci ktorý osviežuje, robí sviežejším, sviežim • občerstvujúci: osviežujúci, občerstvujúci nápoj; občerstvujúci spánokpovzbudzujúcipovzbudivý (zvyšujúci aktivitu, chuť do istej činnosti): povzbudzujúci, povzbudivý účinok kávysviežičerstvý (obyč. o vzduchu): osviežujúci, svieži vánok; čerstvý závan vetra

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

čerstvý, 2. st. čerstvejší príd.

1. ktorý bol práve al. nedávno vyrobený, urobený, prinesený, ktorý práve vznikol a pod.; nový (op. starý): č-á zelenina, č-é pečivo, č-é maslo, č-é mäso, č-é vajcia; č. sneh práve napadnutý; č. chlieb mäkký; č. hrob práve vykopaný; č. obväz práve vymenený;

2. majúci dostatok energie, životnosti, rezký, čulý, bystrý, živý: č. ako ryba, č. krok; č-á myseľ

mať niečo v č-ej pamäti dobre si pamätať;

3. svieži, osviežujúci, neopotrebovaný, neskazený, čistý: č. vzduch, č-á voda, č-é ráno;

čerstvo prísl.: č. stúpať, kráčať, č. napadnutý sneh; č. varený lúh (Kuk.); vonku je č. pomerne chladno, sviežo;

čerstvosť, -ti ž.

čerstvý príd. (črství, čŕstvi)
1. čiast. strsl a zsl práve al. pred krátkym časom získaný, vyrobený, vzniknutý, prinesený: Dám ťi čerstvého masla (Kaľamenová MAR); Já son v janke mala zeleňinu a bola čerstvá, jak kebi hu zo zemi viťiahov (V. Maňa VRB); čerství putr (Skalica); čerstvá tráva (Bošáca TRČ)
2. čiast. strsl, zsl plný sily, svieži, osviežený: Čože hej bolo, bola vispatá, čerstvá, nuž mohla robiď ako drak! (Kláštor p. Zniev. MAR); Mladé ženi utekali do potoka sa umívat, abi boli čerstvé celí rok (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Do furi preprahľi čerstve koňe a hňeď ju pohľi (Klčov LVO); čerstvé kone (Bošáca TRČ)
3. čiast. strsl, zsl osviežujúci, chladivý, ostrý (o vzduchu, vode, počasí): V Bučináh je črstuo povetré (Dol. Lehota DK); Ale je čŕstva tá voda! (Bobrovec LM); Fúka čerství vietor, oblec_ci kabát! (Návojovce TOP); Pot Surovimi je taka voďička čerstva, taka je stuďena, a_sa s ňiej iskri (St. Bystrica KNM); Ale je čerství luft! (Vištuk MOD)
4. vsl odstáty, stvrdnutý, zostarnutý (obyč. o chlebe): Daľi nam chľeba, aľe taki bul čerstvi, das tidzeň stari (Prešov); Chľib mame uš kus čerstvi (Remeniny GIR); čerstvi chľip (Studenec LVO, Dl. Lúka BAR, Stanča TRB, Lastomír MCH); čerstvo prísl. k 1 i vetná prísl. k 3: Napiľi sa čerstvo nadojeného mľieka a bola večera (Ležiachov MAR); Zrána je na vrchoch črstvo (Pucov DK); To bola čerstvo pohnojená rola (Bošáca TRČ); Ale je tam čerstvo! (Lukáčovce HLO)


črstvý p. čerstvý

čerstvý [č(e)r-] príd
1. práve urobený, nedávno vzniknutý, získaný, svieži, neskazený, nie starý: dobre owoce, prigemňe wonagíce kwýťy, po zleboch tekauce čerstwe wody (PP 1734); czerstwy sýr a mléko; pri čerstwé priležitosty najbližšie; barwa byka čerstwegssy (VP 1764); na čerstvejšé povetrý zešla (BR 1785)
L. w dobreg a čerstweg pamety bude urodzenim panum (VAŽEC 1768) budú si dobre pamätať
2. majúci dostatok sily, rezký, zdravý, čulý, bystrý: člowek cžrstwy, vdatny (BAg 1585); Filo bil zdrawi, czerstwi paholek (DOBRAŠOV 1643); čerstwým kráčenjm (ŽS 1764); čerstweho ducha weselost (PT 1796); -o, -e prísl k 1: listi čerstwe rozetrene u nosu držene (RN 17.-18. st); kusek čerstwo uďeneg slanini (PR 18. st); k 2: curriculo: během, čerstwo; gnaviter: bjstro, pilnó, čerstwó (KS 1763); po dolinách čerstwe behal (PT 1778); -osť ž
1. sviežosť, (o potrave) neskazenosť: owoczje w čerstwosti držeti (TRENČÍN 1716)
2. sila, rezkosť: (Bože), deg silu a cžrstwost (BAg 1585); čerstvost mladosti (PT 1796); s duchownú čerstwostu (BlR 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

čerstvý: →speex →vorbis
a kúsok čerstvej diviny et un morceau de fraîche venaison
ale na čerstvom vzduchu mais le grand air
bola čerstvá a čistá était fraîche et limpide
júna, čerstvé alebo chladené juin, fraîches ou réfrigérées
kyticu stále čerstvých kvetov un bouquet de fleurs toujours fraîches
marca, čerstvé alebo chladené mars, fraîches ou réfrigérées
sme dýchali čerstvý vzduch plus tard, nous respirions
žiť na čerstvom vzduchu vivre au grand air
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu