čepiec -pca m.
1. priliehavá okrúhla prikrývka hlavy; táto časť ľud. odevu vydatých žien: nočný č., vyšívaný č.
2. druhá časť žalúdka prežúvavcov
● dostať sa pod č. vydať sa;
čepček -a m. zdrob.
čepiec čepca pl. N čepce m. 1. ▶ prikrývka hlavy lemujúca tvár, obyč. vzadu na zapínanie al. zaväzovanie; súčasť ľudového odevu vydatých žien: čerstvo naškrobený č.; svadobný č.; č. z ľanového plátna; č. zdobený mašľami, stužkami, čipkou; kvetované, vyšívané čepce; zdravotnícky, pekársky č.; krídlatý mníšsky biely č.; nočný č. súčasť oblečenia na spanie; čepce sedliačok; Gazdiná pri ňom tiež taká: neustrojená, len v čepci. [D. Tatarka]; Prešedivené vlasy, za mladi istotne kučeravé, v prstencoch sa jej vymykajú spod tuho pritiahnutého čepca. [K. Lazarová] 2. zool. ▶ druhá časť žalúdka prežúvavcov: potrava sa vracia cez č. späť do ústnej dutiny ◘ fraz. byť pod čepcom byť vydatá; dostať sa pod čepiec vydať sa; mať pod čepcom byť opitý, pripitý; narodiť sa v čepci/v čepčeku a) so zvyškom lôžka na hlave b) mať v živote šťastie (aj nezaslúžené, náhodné), ľahko, bez problémov žiť ▷ čepček -ka pl. N -ky m. zdrob. k 1: chyžné v naškrobených čepčekoch; Ošetrovateľka si ponaprávala vlasy, ktoré jej vykĺzli spod bieleho čepčeka. [R. Čižmárik]
vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincom • kniž. vstúpiť do stavu manželského • vziať si • zobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiaka • hovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šla • mať sobáš • zosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v lete • fraz.: dostať sa/ísť pod čepiec • ísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom
2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľava • dať sa • odísť • odobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávou • vypraviť sa • vybrať sa • vystrojiť sa • vychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túru • expr. vytrepať sa • hovor.: tajsť • taísť: nazbierali húb a tašli domov • pobrať sa • vykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou doprava • expr.: schytiť sa • vychytiť sa
3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť sa • minúť • utratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniaze • stroviť • potroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potroví • premrhať • zmárniť • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať • roztatáriť • rozfrnadiť • rozfrnádliť (nehospodárne minúť)
p. aj premárniť
čepiec, -pca m.
1. druh priliehavej okrúhlej prikrývky na hlavu; časť ľudového odevu: nočný č., vyšívaný č., nosiť č.
● hovor.: dostať sa pod č. vydať sa; strčiť dievku, dcéru pod č. vydať; hotoviť č. chystať výbavu; dievka (súca) pod č. na vydaj; mať pod č-om byť opitý;
2. druhá časť žalúdka prežúvavcov;
čepcový príd.;
čepček, -a m. zdrob.
● ľud. narodiť sa v č-u s tenkou blanou na hlave;
čepčekový príd.: č. tvar
(jeden) čepiec; (bez) čepca; (k) čepcu; (vidím) čepiec; (hej) čepiec!; (o) čepci; (s) čepcom;
(dva) čepce; (bez) čepcov; (k) čepcom; (vidím) čepce; (hej) čepce!; (o) čepcoch; (s) čepcami;