Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

čepiec -pca m.

1. priliehavá okrúhla prikrývka hlavy; táto časť ľud. odevu vydatých žien: nočný č., vyšívaný č.

2. druhá časť žalúdka prežúvavcov

dostať sa pod č. vydať sa;

čepček -a m. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
čepiec ‑pca m.; čepcový; čepček ‑a m.

čepiec čepca pl. N čepce m. 1. ▶ prikrývka hlavy lemujúca tvár, obyč. vzadu na zapínanie al. zaväzovanie; súčasť ľudového odevu vydatých žien: čerstvo naškrobený č.; svadobný č.; č. z ľanového plátna; č. zdobený mašľami, stužkami, čipkou; kvetované, vyšívané čepce; zdravotnícky, pekársky č.; krídlatý mníšsky biely č.; nočný č. súčasť oblečenia na spanie; čepce sedliačok; Gazdiná pri ňom tiež taká: neustrojená, len v čepci. [D. Tatarka]; Prešedivené vlasy, za mladi istotne kučeravé, v prstencoch sa jej vymykajú spod tuho pritiahnutého čepca. [K. Lazarová]
2. zool.druhá časť žalúdka prežúvavcov: potrava sa vracia cez č. späť do ústnej dutiny
fraz. byť pod čepcom byť vydatá; dostať sa pod čepiec vydať sa; mať pod čepcom byť opitý, pripitý; narodiť sa v čepci/v čepčeku a) so zvyškom lôžka na hlave b) mať v živote šťastie (aj nezaslúžené, náhodné), ľahko, bez problémov žiť
čepček -ka pl. N -ky m. zdrob. k 1: chyžné v naškrobených čepčekoch; Ošetrovateľka si ponaprávala vlasy, ktoré jej vykĺzli spod bieleho čepčeka. [R. Čižmárik]

vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincomkniž. vstúpiť do stavu manželskéhovziať sizobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiakahovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šlamať sobášzosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v letefraz.: dostať sa/ísť pod čepiecísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom

2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľavadať saodísťodobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávouvypraviť savybrať savystrojiť savychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túruexpr. vytrepať sahovor.: tajsťtaísť: nazbierali húb a tašli domovpobrať savykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou dopravaexpr.: schytiť savychytiť sa

3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť saminúťutratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniazestroviťpotroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potrovípremrhaťzmárniťexpr.: prehajdákaťpregazdovaťprebačovaťprešustrovaťroztatáriťrozfrnadiťrozfrnádliť (nehospodárne minúť)

p. aj premárniť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

čepiec, -pca m.

1. druh priliehavej okrúhlej prikrývky na hlavu; časť ľudového odevu: nočný č., vyšívaný č., nosiť č.

hovor.: dostať sa pod č. vydať sa; strčiť dievku, dcéru pod č. vydať; hotoviť č. chystať výbavu; dievka (súca) pod č. na vydaj; mať pod č-om byť opitý;

2. druhá časť žalúdka prežúvavcov;

čepcový príd.;

čepček, -a m. zdrob.

ľud. narodiť sa v č-u s tenkou blanou na hlave;

čepčekový príd.: č. tvar

Morfologický analyzátor

čepiec podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) čepiec; (bez) čepca; (k) čepcu; (vidím) čepiec; (o) čepci; (s) čepcom;

(dva) čepce; (bez) čepcov; (k) čepcom; (vidím) čepce; (o) čepcoch; (s) čepcami;

čepiec
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) čepiec
G (bez) čepca
D (k) čepcu
A (vidím) čepiec
L (o) čepci
I (s) čepcom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) čepce
G (bez) čepcov
D (k) čepcom
A (vidím) čepce
L (o) čepcoch
I (s) čepcami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor