čelo1, -a, -čiel str.
1. predná časť hlavy, ohraničená vlasmi, obočím a spánkami: klenuté, zvráskavené, vysoké, nízke č., mraštiť, vraštiť č., stiahnuť si klobúk do č-a, na č., nosiť čiapku, klobúk do č-a; č. sa mu vyjasnilo prestal sa mračiť
● hovor. napísať si dačo na č. zapamätať si; hovor. mať niečo na č-e napísané prezrádzať niečo vzhľadom; hovor. buchnúť, udrieť si (sa) do č-a, poklepať si po č-e pri rozpamätaní sa, pri uvedomení si dačoho;
2. predná, frontálna al. nosná časť dačoho, predok: č. lode, č. stola;
3. popredné, vedúce miesto, postavenie a pod.: byť, stáť, kráčať, ísť na č-e, v č-e, postaviť sa, prebojovať sa na č.;
čelový príd.;
čielko, -a, -lok i čelíčko, -a, -čok str. zdrob. expr.;
čielce, -a, -lec str. zdrob. bás.
čelo2, (star. pís. i cello), -a, čiel str. strunový hudobný nástroj väčší ako husle a menší ako basa;
čelový príd.: č. koncert