čelo1 čela čiel s. 1. ▶ predná vyklenutá časť hlavy nad očami, na bokoch ohraničená spánkami: vysoké, nízke, rovné, klenuté č.; spotené, studené, rozpálené č.; vráskavé, hladké č.; vlasy padajúce na čelo, do čela; mraštiť, vraštiť, krčiť č.; pošúchať si č.; pot mu vystúpil, vyrazil na č.; nosiť klobúk do čela; mať vrásky na čele ↗ i fraz.; Utečencovi vypálili na čelo potupné znamenie. [J. Lenčo]; pren. č. sa mu vyjasnilo upokojil sa, vrátila sa mu dobrá nálada □ voj., tel. čelom vzad! povel
2. ▶ niečo, čo je vpredu; predná, frontálna al. nosná časť niečoho, predok: č. budovy, sály; č. sprievodu, pelotónu, kolóny; č. lietadla predná časť trupu spravidla pred pilotným priestorom; č. lode predná časť lode, prova; č. karosérie autobusu; archit. č. klenby; ban. č. štôlne predná stena banskej chodby; fyz. č. impulzu predná časť impulzu vyjadrujúca priebeh jeho rastu
3. ▶ vedúce, popredné miesto, postavenie: stáť na čele štátu, podniku; byť na čele ligovej tabuľky; dostať sa, prepracovať sa na č. rebríčka; postaviť sa na č. hnutia; Starí boli zmätení a nepružní, preto sme sa dostali na čelo pohybu v mestečku my mladí, energickí a rozbehnutí. [V. Mináč]
4. ▶ priečna kratšia stena predmetov s obdĺžnikovým pôdorysom; predná plocha predmetov: č. postele; č. zásuvky; č. vozňa; sedieť na čele stola
5. tech. ▶ plocha nástroja umiestnená vpredu al. priečne vzhľadom na dĺžku niečoho: č. kladiva mierne vypuklé, ploché ukončenie telesa kladiva; č. sekery; č. pilníka, noža
◘ fraz. mať napísané niečo na čele prezrádzať niečo výrazom tváre; mať vrásky na čele mať starosti; napíš si to na čelo zapamätaj si; poklopkať/poklepať si po čele al. ťuknúť si na čelo a) spomenúť si na niečo, pochopiť niečo, prísť na niečo b) naznačiť zlý, pochybný úsudok obyč. niekoho iného, ako je hovoriaci; ukazovať/robiť/kresliť na čele kruhy/krúžky/kolieska naznačovať niečiu pomätenosť, označovať niekoho za blázna; zotrieť chmáry z čela rozptýliť temné myšlienky
▷ čielko -ka -lok, čelíčko -ka -čok s. zdrob. k 1: Michalko dýchal pokojnejšie a na čielku sa mu zablysli drobučké kropaje potu. [M. Zimková]
čelo2 čela čiel s. ⟨tal.⟩ hovor. ▶ väčší štvorstrunový sláčikový hudobný nástroj, violončelo: hrať na čele; Študovala čelo a účinkuje spolu s jedným Švédom, ktorý hrá na saxofóne. [NS 1995]