čeština -y ž. čes. jazyk; ako učebný predmet i čes. literatúra
čeština -ny ž.
čeština -ny ž. 1. ▶ západoslovanský jazyk; úradný jazyk v Českej republike, český jazyk: súčasná, spisovná č.; biblická č. jazyk českého prekladu Kralickej Biblie z konca 16. stor., bohoslužobná reč evanjelikov; hovoriť lámanou češtinou slabo po česky; prekladať z češtiny; Hovoril zmiešaninou češtiny a slovenčiny. [K. Horák]; Na češtine sa mi páči skoro všetko. [I. Kadlečík] 2. ▶ český jazyk (a literatúra) ako študijný predmet: hodina češtiny; vždy sa tešil na češtinu; študuje odbor maďarčina - č. 3. hovor. ▶ učebnica českého jazyka: nové vydanie češtiny; č. pre cudzincov
čeština západoslovanský jazyk, úradný jazyk v Česku, menšinami používaný aj na Slovensku, v Nemecku, Rakúsku, Srbsku a Čiernej Hore, na Ukrajine, v USA, Kanade a i.; jeden z 20 oficiálnych jazykov Európskej únie
čeština, -y ž. český jazyk: stará č., nová, súčasná, moderná č.
čeština ž český jazyk: obzvlásste ponewadž mnohé slowá w čisté cžesstine tak nám Slowakum gako chodnik na Tatry neznáme nachazegj (SiP 1683)