čeľusť -e ž.
1. párová lebková kosť, v kt. sú zuby: horná č.; dolná č. anat. sánka
2. obyč. mn. tech. súčasť stroja, nástroja na zovretie, pridržanie ap.: č-e klieští, brzdové č-e
3. obyč. mn. čeľustie;
čeľusťový príd. k 2, 3: č-á brzda, č. drvič;
čeľustný príd. k 1: č. kĺb, uhol
čeľustie otvor do pece, sporáka, kachieľ • čeľusť (obyč. mn. č.): čeľustie, čeľuste kachieľ
čeľusť 1. párová lebková kosť, v ktorej sú zasadené zuby • sánka (dolná čeľusť): tvár s vystúpenými čeľusťami, sánkami • expr. škraňa
2. p. čeľustie
čeľusť, -te (star. i -ti) ž.
1. kosť v prednej spodnej časti hlavy, v ktorej sú vrastené zuby: horná č.; dolná č. sánka; predná, zadná č. (u včiel);
2. ľud. obyč. v mn. č. čeľuste otvor, dvierka do pece, kachieľ, čeľustie: čeľuste na kachliach (Kuk.); A tu milé deti poď so starou pred pec a prosto s ňou do čeľusti. (Dobš.)
3. tech. časť stroja, prístroja al. nástroja na zachytávanie, čeľustie: napínacia, závitová č.;
čeľustný príd. k 1: č. kĺb, č. uhol;
čeľusťový príd. k 1, 2, 3: č. kĺb; č. drvič, č-á spojka
(jedna) čeľusť; (bez) čeľuste; (k) čeľusti; (vidím) čeľusť; (hej) čeľusť!; (o) čeľusti; (s) čeľusťou;
(štyri) čeľuste; (bez) čeľustí; (k) čeľustiam; (vidím) čeľuste; (hej) čeľuste!; (o) čeľustiach; (s) čeľusťami;