čeľaď -e ž.
1. v min. služobníctvo, robotníci vo väčšom súkromnom hospodárstve
2. kniž. mládež, chasa: študentská č.
3. odb. skupina príbuzných jedincov: bot., zool. skupina príbuzných rodov; lingv. skupina slov s rovnakým základom
čeľaď -de ž. hromad.
čeľaď -de -dí ž. 1. hromad. ▶ (v minulosti) osoby najímané na prácu za mzdu, stravu a ubytovanie, obyč. na väčších súkromných hospodárstvach, panstvách a pod.; hospodárski robotníci; služobníctvo vo všeobecnosti: kráľovská, hradná, dvorná, panská č.; poľnohospodárska č.; izba pre č.; K spoločnému stolu sa schádzala celá rodina, vedno si sadali páni aj služobníci, gazdovia i čeľaď. [Inet 2003] 2. hromad. zastar. ▶ skupina mladých ľudí, mládež, chasa: veselá študentská č. 3. zastar. ▶ rodinní príslušníci žijúci v jednej domácnosti; rodina so služobníctvom: každá rodina, každá č. sa musela dostaviť do svojho rodiska 4. bot., zool. ▶ skupina príbuzných rodov so spoločnými znakmi, vlastnosťami a pod.: botanické, zoologické čeľade; charakteristika čeľade; predstaviteľ, zástupca čeľade; rastliny z čeľade astrovitých; č. hmyzu, plazov, vtáctva 5. lingv. ▶ skupina významovo príbuzných slov so spoločným koreňom: slovná č. ◘ parem. aký gazda, taká čeľaď
čeľaď 1. p. služobníctvo 2. p. mládež 3. p. skupina 1 4. p. rodina 1
mládež mladí ľudia všeobecne • hovor. mladí: stretnutia mládeže, mladých • trocha expr. mlaď • kniž.: omladina • junač • expr. chasa: dedinská mládež, chasa • zastar.: čeľaď • podrast • arch. detva • dorast (dorastajúca mládež)
rodina 1. základná spoločenská jednotka, ktorú tvorí dvojica manželov (a deti) • hovor. família: trojčlenná rodina, família; založiť si rodinu, uživiť famíliu • dom: mať pokoj v dome • domácnosť (prostredie rodiny a čo k nemu patrí): mať vlastnú domácnosť • fraz. rodinný kruh • svoji • expr. svojina • kniž. svojeť (príslušníci rodiny) • zastaráv.: čeľaď (Timrava) • čeliadka (Vansová)
2. p. príbuzenstvo 1, 2 3. p. potomstvo 4. p. rod 1
skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromov • hovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcov • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilov • húf • expr.: hromada • kopa • kŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákov • odb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)
2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétov • rad: patriť do radov bojovníkov za demokraciu • tím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcov • družina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družina • trieda • vrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvy • združenie: združenie priateľov umenia • strana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve strany • celok: reprezentačný celok • mužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvo • družstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistov • kruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poézie • krúžok (záujmová skupina): divadelný krúžok • stav: učiteľský stav • frakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakcia • hŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕby • klan (pevne uzavretá skupina): vojenský klan • mafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štáb • peletón • pelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónu • hovor. partia: partia murárov, kartárov • subšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská garda • kapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkov • expr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detí • pejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarov • pejor.: banda • grupa • perepúť: politické grupy • pejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcov • subšt. mančaft
p. aj spoločnosť 2
služobníctvo služobníci • čeľaď • čeliadka (v minulosti služobníci): mal veľa služobníctva, čeľade
čeľaď, -de ž.
1. skupina jedincov spojená príbuznými al. typickými znakmi, vlastnosťami;
bot. skupina rastlín nadradená rodu a podradená triede;
zool. skupina živočíchov nadradená rodu a podradená radu; včel. včelia č.; lingv. slovná č. skupina príbuzných slov;
2. trochu zastar. členovia rodiny, rodina: Či je toto hocijaký dom a hocijaká čeľaď! (Tim.)
3. trochu zastar. osoby pracujúce v súkromnom hospodárstve za mzdu, stravu a byt, hospodárske robotníctvo; služobníctvo vôbec: kráľovská č. (Sládk., Fig.); zámocká č. (Zúb.); Vstúpila do stajne slečna, matkou poslaná prizrieť robotu čeľade. (Tim.)
4. junač, mládež, chasa: Rád zabiehal medzi veselú študentskú čeľaď. (Zúb.);
čeľadný príd.
1. patriaci k rodine: č. otec (Kuk.); č-á matka (Hviezd.);
2. slúžiaci čeľadi, určený pre čeľaď: č-á izba (Vans.)
čeľaď ž. 1. csl, miest. zried. rodinní príslušníci, žijúci v jednej domácnosti; rodina so služobníctvom: F každom dome bolo čeľäďe dos, nu prespančä bolo ždi takuo uťískanuo (Žaškov DK); Gazďinej dobre padlo, kod mala čo pret svoju čeľať predložiť na stuou̯ (Čelovce MK); Jakože nakŕmim túto čelať, keť si zasej šetki peňáze preslopav?! (Kšinná BÁN); Vianoce sú prede dvermi a čeľa_ca poschojí (Čičmany ŽIL); Mi mame veľku čeľac (M. Zalužice MCH) 2. csl, miest. zried. služobníctvo: Mali hodňe čelaďi, tak paholkov, ako aj sluškov (Hliník n. Hron. NB); Tolká čelať tam ftedi slúžela (Val. Belá PDZ); Ťeľkú čeľať chovaťi, čo mesľíťe, päť čapató! (Málinec LUČ); Dobri gazda s čeľedzu pri jednim stoľe ji (Haniska PRE) 3. čiast. strsl, vsl skupina a. ľudí združená spoločnými záujmami, družina: Pekne sä bavela šitká šeläč (Brusník REV); Na veśele śe zešla šicka čeľec (Studenec LVO) b. mladých ľudí, mladá chasa, mládež: Aľe sa naschoďilo ťej čeľaďi! (Čierny Balog BRE); Čeľaď nám dorastá (Detva ZVO); Ta jag už zme buľi vekše, ta vedz u_śe išlo po večarkoh do karčmi medzi čeľac, ku druhim paropkom (Sedlice PRE) L. mladá čeľäť (Žaškov DK), mladá čeľať (Čelovce MK), mlada čeľac (M. Zalužice MCH) - mladí ľudia, mládež; svadobná čeľať (Bacúch BRE) - svadobní hostia 4. včel. včelia rodina, včelstvo: Ag bou̯ na čele dobrej rok, tag ver ena čeľaď dala tode tri roje: prváka, druháka a ešťe aj treťiaka (Čelovce MK); Hovorín tan jennému (včelárovi), reku či bi ňemóhel mému zatovi jennu čelat pustit (Hor. Súča TRČ); Mán dvaccat čeladzí (Trakovice HLO); čeľac (Fintice PRE) L. matečná čelať (Lipt. Mikuláš) - včelstvo, ktoré pri rojení ostane v úli
čeľaď [-ľa-, -le-] ž 1. príslušníci rodiny, rodina, rod: famulitium: čelad (HD 1706-07); familia: domownj čelad, rodina, národ (ASL 1740); familia: čelad, domacy čelad, rod, rodina (KS 1763); čeled a rod gediny celé lidské pokoleny gest (PT 1778) 2. hromad služobníctvo; príslušníci spoločenskej vrstvy poddaných; v cechu tovariši a učni u majstra: rytierzi a jejich czeled (ŽK 1473); poddana czeled (BK 1581) poddaní; czo se doticže cželedy, towarissuw, tj wssickny powinny budu prisahu zložity (TRENČÍN 1663) L. messtenska czeled (ŠTÍTNIK 1610) pri správe mesta; na walachy, wezne, lowása, jalowiare, pastjre swinskeho a ginu czeled obrocžnu (ORAVA 1618) kt. odpracúva obrok; z čeladu nagemnu (GALANTA 1663) so sezónnymi robotníkmi; swogska, domowa aneb služobna čelad (BYTČA 1716) stále služobníctvo pri dome; komornjckeg čelady (BYTČA 1716) komorníkov 3. hromad mládež: ó, magu dobry pozor daty desatnicy na mladu čeled (ZNIEV 1725); zapisovali bansku czeled na vognu (S. HORY 1742) mladých baníkov; čeľadný príd k čeľaď 1: L. filius familias: syn czeledny (VT 1648) syn hospodára, dedič; matkam čelednim (SiN 1678) hospodárkam; k čeľaď 2: L. Medea babku čelednj poslala (HI 18. st) slúžku; č. chlieb, č-á múka nižšej kvality: muki czeladneg (TRENČÍN 1658); na czeladny chleb rezneg muky (ORLOVÉ 1745); č-á izba, svetlica v ktorej býva služobníctvo: swetnjca čeladnj (L. JÁN 1687); dúm z gednou svetliczou, pri ktoreg gest komora (s) čeladnou izbou (PRÍBOVCE 1739-40)