Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

čas -u čias/časov m.

1. trvanie všetkého bytia (merané dňami, rokmi ap.): č. beží, letí, plynie; filoz. dimenzia vystihujúca trvanie, plynutie bytia

2. istý vymedzený al. bližšie nevymedzený časový úsek, obdobie: v poslednom č-e, toho č-u v súčasnosti; v č-e žatvy cez žatvu; v tých č-och, v tom č-e vtedy; od tých čias

3. časový úsek určený, vhodný na niečo: pracovný č., č. predaja, oddychu, obeda; už je č. vstávať; pracovať nad č. mimo prac. času, nadčas; voľný č., všetko má svoj č.

4. voľná chvíľa: mať, nemať č. pre niekoho, na niečo, mať dosť č-u, nájsť si č.

5. obyč. pomn. č-y spôsob života príznačný pre istú dobu, pomery, okolnosti: za dávnych čias, č-ov; pominuli ťažké, zlé č-y; v č-e pokoja, mieru, vojny

6. počasie: pekný, zlý č.; expr. psí č. veľmi zlé počasie; v č-e i nečase za každého počasia

7. určenie jednotky plynutia, postupnosti: presný, stredoeurópsky, letný č.

8. počet časových jednotiek potrebných na istý výkon: pretekár mal výborný č.

9. lingv. gram. kategória slovesa vyjadrujúca vzťah deja k okamihu prehovoru: prítomný, minulý, budúci č.

● strácať, mrhať, márniť, expr. zabíjať č. robiť niečo zbytočné; svojho č-u kedysi; z č-u na č. občas; ťahať, naťahovať č. úmyselne predlžovať termín, lehotu; raz za č. zriedkakedy; v pravý č. vo vhodnej chvíli; je najvyšší č. treba konať; prišiel, nadišiel, kniž. naplnil sa č. nastala vhodná chvíľa; č. sú peniaze; dočkaj č-u ako hus klasu;

časový príd.: č. odstup, predstih, interval, č-á súvislosť; č. signál, č-é znamenie; č-é otázky, témy; lingv. č-á veta; publ. č. horizont termín, lehota: č. horizont dokončenia diela;

časovo, časove prísl.: č. blízky;

časovosť -i ž. aktuálnosť

časový -vá -vé príd. 1. ▶ súvisiaci s časom, jeho plynutím, meraním, zaznamenávaním; umiestnený, zaradený v čase, časovo určený; závislý od času; trvajúci v čase, istý čas: dlhší, kratší č. úsek; č. limit, sklz; č. odstup, posun; č. harmonogram, plán; časové údaje; č. interval čas, ktorý uplynie medzi dvoma udalosťami; časová rezerva dostatok času; č. stres nedostatok času; s veľkým časovým oneskorením neskoro; byť v časovej núdzi; dostať sa do časovej tiesne mať málo času; v presne stanovenej časovej lehote; bez časového odkladu súrne; prísť v dostatočnom časovom predstihu; nestihnúť niečo z časových dôvodov; časové situovanie príbehu, deja; časová postupnosť vzájomné nadväzovanie; časová návratnosť investícií; došlo k šťastnej časovej zhode; publ. č. horizont termín; dopr. č. cestovný lístok, kupón predplatný cestovný lístok oprávňujúci na opätovné cesty v čase jeho platnosti; časová tarifa sadzba cestovného al. dovozného určená dĺžkou času použitia dopravného prostriedku; ekon. časová mzda odmena úmerná odpracovanému času; časová norma pracovný výkon stanovený meraním času; fin. časová cena cena poškodenej veci v čase poistnej udalosti; film. časová lupa filmová kamera snímajúca až niekoľko tisíc obrázkov za sekundu; geogr. časové pásmo územie s určitou zemepisnou dĺžkou, v ktorom platí rovnaký pásmový čas; eltech. č. signál oznamovanie času pomocou dohodnutých rádiotelegrafických časových značiek; tech. č. spínač hodinový mechanizmus zapojený do elektrického obvodu určený na zapínanie al. vypínanie rozličných elektrických spotrebičov a zariadení
2. ▶ príznačný pre istú dobu; vystihujúci typické črty konkrétneho historického obdobia; syn. dobový: č. spisovateľ; časová architektúra; časové umenie; časové motívy pripomínajúce antiku; lit. časová lyrika katolíckej moderny inšpirovaná konkrétnymi udalosťami, sviatkami, výročiami a pod.
3. ▶ týkajúci sa súčasných pomerov, dneška; charakteristický svojou aktuálnosťou, naliehavosťou; syn. aktuálny: časové otázky, problémy, témy; vďačný a nadmieru č. námet; Čo napísal, vždy bolo zvrchovane časové a nediskutabilné. [J. Smrek]; Bola to pripomienka veľmi časová a závažná. [Ľ. Zúbek]
4. lingv. ▶ vzťahujúci sa na určenie slovesného času; vyjadrujúci vzťah k času: č. význam slovesa; časová veta vedľajšia veta vyjadrujúca príslovkové určenie času nadradenej vety; časová spojka s časovým významom; časová súslednosť závislosť slovesných časov v súvetiach (napr. v germánskych jazykoch)

časový príd.

1. týkajúci sa času; meraný časom; charakterizovaný vzhľadom na čas; určený časove; trvajúci, existujúci v čase: č. odstup, č. interval, č. úsek; č. sled, č-á jednotka, č-á súvislosť, č-á postupnosť; č. signál, č-é znamenie oznamujúce presný čas; č-á mzda odmena za prácu podľa jej trvania; admin. zastar. č. postup závisiaci od času, nie od kvalifikácie;

2. príznačný pre určitú dobu, v istej dobe bežný, dobový; týkajúci sa súčasných pomerov, aktuálny: č-é otázky, č-é problémy, č-é témy, č-é námety, č-é požiadavky;

3. gram. č-á veta druh vedľajšej vety vyjadrujúcej príslovkové určenie času; č-á spojka uvádzajúca časovú vetu; č-á príslovka vyjadrujúca určenie času;

časove/-o prísl.: č. vzdialený, č. blízky, č. určený, stanovený, vymedzený;

časovosť, -ti ž. jav, udalosť a pod. príznačná pre súčasnú dobu, aktualita, aktuálnosť

(jeden) časový; (bez) časového; (k) časovému; (vidím) časového; (hej) časový!; (o) časovom; (s) časovým;

(traja) časoví; (bez) časových; (k) časovým; (vidím) časových; (hej) časoví!; (o) časových; (s) časovými;

(jeden) časový; (bez) časového; (k) časovému; (vidím) časový; (hej) časový!; (o) časovom; (s) časovým;

(štyri) časové; (bez) časových; (k) časovým; (vidím) časové; (hej) časové!; (o) časových; (s) časovými;

(jedna) časová; (bez) časovej; (k) časovej; (vidím) časovú; (hej) časová!; (o) časovej; (s) časovou;

(tri) časové; (bez) časových; (k) časovým; (vidím) časové; (hej) časové!; (o) časových; (s) časovými;

(jedno) časové; (bez) časového; (k) časovému; (vidím) časové; (hej) časové!; (o) časovom; (s) časovým;

(dve) časové; (bez) časových; (k) časovým; (vidím) časové; (hej) časové!; (o) časových; (s) časovými;