čas času pl. N časy G čias/časov m. 1. ▶ trvanie bytia merané sekundami, minútami, hodinami, dňami, rokmi a pod.: pozemský č.; č. ubieha, letí, vlečie sa, míňa sa; získať č.; okrádať niekoho o č.; využívať č. na niečo; dožičiť niekomu trochu času; č. pokročil; č. ukáže; č. mu plynie pomaly; v čase od deviatej do jednej; tráviť veľa času s rodinou, s priateľmi; obetovať, organizovať svoj č.; šetriť energiu a č.; Napriek pokročilému času je dedina na nohách. [V. Bednár] □ mať, nemať čas voľnú chvíľu
2. ▶ isté vymedzené al. bližšie nevymedzené časové rozpätie, obdobie: blíži sa č. Vianoc; č. kvitnutia; č. radovánok; čakať dlhý, krátky č.; prísť vo vhodnom, v nevhodnom čase; nejaký č. ho to trápilo; skončím na istý č. s lyžovaním; po určitom čase treba súčiastku vymeniť; celý č. sme šli v trojici stále, neprestajne; v čase spáchania trestného činu; č. na rozmyslenie, na prípravu; v čase prázdnin, obeda cez prázdniny, počas obeda; plodný č. produktívne obdobie □ do tých čias dovtedy; jeden čas v istom období; na čas nakrátko; o takomto čase v rovnakom čase; od tých čias al. od toho času odvtedy; po čase po uplynutí určitej lehoty, neskôr; pred časom nedávno; raz za čas niekedy, zriedkakedy; svojho času kedysi; toho času teraz; v dohľadnom čase v blízkej budúcnosti, zakrátko; v krátkom/najbližšom čase onedlho; v ostatnom/poslednom čase v súčasnosti; v pravý čas vo vhodnej chvíli; v tých časoch al. v tom čase vtedy; z času na čas niekedy, občas; za ten čas zatiaľ
3. ▶ ohraničený časový úsek určený, vhodný na istú činnosť al. stanovený na základe istých kritérií, lehota: čakací, predajný, otvárací č.; pracovný č.; mimopracovný č.; voľný č. nezaplnený pracovnými povinnosťami; vysielací č.; už je č. vstávať; pracovať nad č. nad určené časové rozpätie, nadčas; Vystihol som čas, drahý priateľu, mal som šťastie, naozaj, tomu sa hovorí obchodnícky nos. [J. Papp] vhodný okamih; Adam, dobrý človek, utekaj domov, kým je čas. [R. Jašík]; šport. oddychový č. minútová prestávka v hre podľa pravidiel; čistý č. bez zarátania prerušených minút; knih. výpožičný č.; ekon. normovaný č. čas určený časovou kalkuláciou na vykonanie určitej činnosti, operácie al. práce; fot. expozičný č. trvanie osvetlenia fotografickej emulzie; lit. epický, dramatický č. v ktorom sa odohrávajú príbehy literárnych diel a divadelných hier; literárny č. špecifická podoba času v kontexte slovesného umenia; lek. inkubačný č. ktorý uplynie od nákazy po prvé príznaky choroby; biologický č. ktorý závisí od fyziologických zmien a procesov vnútri organizmu a ktorý sa v procese vývoja mení; bot. vegetačný č. obdobie rastu; cirk. pôstny č. štyridsať dní pred Veľkou nocou
4. fyz. ▶ základná fyzikálna veličina v SI vyjadrujúca trvanie a postupnosť fyzikálnych dejov, zn. t: kauzálne teórie času; gravitácia pôsobí aj na priestor a č.; č. a rýchlosť závisia od toho, kde ich meriate
5. fyz., astron. ▶ veličina (definovaná na základe určitých meraní a výpočtov), ktorá je súčasťou používaných al. teoretických systémov času: letný č. umelý časový posun voči pásmovému času o hodinu dopredu uskutočňovaný vždy v určitý deň na jar; zimný č. čas zhodný s lokálnym pásmovým časom; miestny č. vzťahujúci sa na poludník pozorovacieho miesta; pásmový č. miestny čas platný pre isté pásmo; svetový, greenwichský č. čas nultého poludníka, ktorý prechádza hvezdárňou v Greenwichi, základný čas pre všetky astronomické pozorovania, skr. UT; stredoeurópsky č. druhé pásmo 15+deg+ východne od greenwichského poludníka s časom o 1 hod. viac ako svetový čas; slnečný č. určovaný zdanlivým pohybom Slnka po oblohe a daný hodinovým uhlom Slnka; hviezdny č. určovaný zdanlivým pohybom ľubovoľnej hviezdy na oblohe, ↗ i fraz.; atómový č. udávaný presnými atómovými hodinami riadenými procesmi v atómoch
6. filoz. ▶ pojem na vyjadrenie trvania a plynutia bytia
7. obyč. pomn. časy ▶ istý niečím príznačný úsek dejín, pomery, okolnosti spoločenského vývoja al. individuálneho života; syn. doba, obdobie: veľkomoravské, feudálne č.; v časoch mieru, rozkvetu, slávy; v časoch nepokojov, núdze, studenej vojny; č. sú kritické, ťažké; študentské č. obdobie štúdií; dedina dnešných čias súčasná; prišli, nastali, skončili sa č. blahobytu; také sú dnes č.; vychvaľovať staré č.; odložiť niečo na horšie č.; Na tie časy bol to dosť smelý podnik, vychytiť sa len tak na vlastnú päsť iným smerom než pod rodičovskú strechu. [M. Urban]; za našich [mladých] čias v dobe našej mladosti
8. ▶ merané časové jednotky pri istom výkone, obyč. v športe, súťažiach a pod.: druhý najrýchlejší č. na svete; dosiahnuť najlepší, priemerný, zlý č.; zabehnúť, zaplávať skvelý č.; zlepšil si svoj č.
9. ▶ poveternostné pomery, počasie: nevľúdny, nepríjemný č.; nádherný č.; aprílový č. nestále, prudko sa meniace počasie
10. lingv. ▶ gramatická kategória slovesa vyjadrujúca vzťah deja k okamihu prehovoru: prítomný, minulý, budúci č.; slovesné kategórie osoby, času a spôsobu; tvary predminulého času
◘ fraz. čierny čas smutné obdobie; do skonania času/časov naveky; dušičkový čas daždivé, sychravé, hmlisté počasie; hluchý/mŕtvy čas keď sa nič významnejšie nedeje, nezaplnený činnosťou; hviezdny čas obdobie úspechov, slávy, prosperity; more času veľa; pohnuté časy doba ťažkostí a nedostatku; prelomové časy medzník histórie; psie časy zlé, nepriaznivé obdobie; staré zlaté časy minulosť javiaca sa ako lepšia, krajšia, šťastnejšia; svinský/psí/psovský čas veľmi zlé počasie; v čase i nečase za každého počasia; vlčie časy kruté, surové obdobie; blýska sa/svitá na lepšie časy situácia sa zlepšuje; byť poznačený/nahlodaný zubom času prejavovať známky starnutia, opotrebúvať sa; čas pracuje pre niekoho niekto má náskok, je vo výhode; čas je drahý al. čas sú peniaze treba ho účelne využiť; je mu dlhý čas nudí sa; je najvyšší čas treba konať; kráčať/letieť s duchom času byť pokrokový, súčasný; krátiť si čas niečím spríjemňovať si ho; márniť/mrhať/strácať čas robiť niečo zbytočné; odísť na večné časy zomrieť; prišiel/nadišiel čas al. kniž. čas sa naplnil nastala vhodná chvíľa; prišiel/nadišiel jej čas blíži sa k pôrodu, bude rodiť; ťahať/naťahovať čas úmyselne predlžovať termín, lehotu; všetko má svoj čas konať treba vo vhodnej, primeranej chvíli; expr. zabíjať čas nič nerobiť; zaspať čas zaostávať, byť konzervatívny, spiatočnícky ◘ parem. boli časy, boli, ale sa minuli; čas hojí [všetky] rany al. čas všetko zahojí/vylieči; čas všetko najavo vynáša pravda vyjde na povrch; časy sa menia treba sa prispôsobiť novej realite; dočkaj/vyčkaj času ako hus klasu nebuď nedočkavý, trpezlivo čakaj; po nečase čas býva zlé, nepriaznivé okolnosti sa raz pominú; stratený čas sa nikdy nevráti; všetko do času [Pán Boh naveky] všetko podlieha zákonitosti času, nič netrvá večne, raz sa všetko pominie
načas prísl. 1. ▶ v presne dohodnutej, stanovenej lehote, v danom termíne; vtedy, keď to je potrebné; syn. včas, presne; op. neskoro: prísť do školy, do práce n.; nezaplatiť n. faktúru; dokončiť projekt n.; odovzdať úlohu, zákazku n.; mnohé firmy nevyplácajú n. mzdy svojim zamestnancom; vždy načas strihaný plot
2. pís. i na čas ▶ na určitý (kratší) čas, počas istého bližšie vymedzeného al. nevymedzeného obdobia; iba do určitého času; syn. dočasne, prechodne, začas, nakrátko; op. trvalo, natrvalo, nastálo: n. sa odmlčať, odísť z mesta; umelec sa na čas utiahol do ústrania; horúčka n. ustúpila; n. pozastaviť práce na stavbe; Načas sa s ňou prestal stýkať, myslel som, že s ňou skoncoval. [J. Mlčochová]
◘ fraz. dávať si [poriadne] načas a) nechať niekoho dlho čakať, prísť niekam neskoro b) neprimerane dlho niečo robiť, odsúvať splnenie niečoho na neurčito