Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma subst priezviská

čas -u čias/časov m.

1. trvanie všetkého bytia (merané dňami, rokmi ap.): č. beží, letí, plynie; filoz. dimenzia vystihujúca trvanie, plynutie bytia

2. istý vymedzený al. bližšie nevymedzený časový úsek, obdobie: v poslednom č-e, toho č-u v súčasnosti; v č-e žatvy cez žatvu; v tých č-och, v tom č-e vtedy; od tých čias

3. časový úsek určený, vhodný na niečo: pracovný č., č. predaja, oddychu, obeda; už je č. vstávať; pracovať nad č. mimo prac. času, nadčas; voľný č., všetkosvoj č.

4. voľná chvíľa: mať, nemať č. pre niekoho, na niečo, mať dosť č-u, nájsť si č.

5. obyč. pomn. č-y spôsob života príznačný pre istú dobu, pomery, okolnosti: za dávnych čias, č-ov; pominuli ťažké, zlé č-y; v č-e pokoja, mieru, vojny

6. počasie: pekný, zlý č.; expr. psí č. veľmi zlé počasie; v č-e i nečase za každého počasia

7. určenie jednotky plynutia, postupnosti: presný, stredoeurópsky, letný č.

8. počet časových jednotiek potrebných na istý výkon: pretekár mal výborný č.

9. lingv. gram. kategória slovesa vyjadrujúca vzťah deja k okamihu prehovoru: prítomný, minulý, budúci č.

strácať, mrhať, márniť, expr. zabíjať č. robiť niečo zbytočné; svojho č-u kedysi; z č-u na č. občas; ťahať, naťahovať č. úmyselne predlžovať termín, lehotu; raz za č. zriedkakedy; v pravý č. vo vhodnej chvíli; je najvyšší č. treba konať; prišiel, nadišiel, kniž. naplnil sa č. nastala vhodná chvíľa; č. sú peniaze; dočkaj č-u ako hus klasu;

časový príd.: č. odstup, predstih, interval, č-á súvislosť; č. signál, č-é znamenie; č-é otázky, témy; lingv. č-á veta; publ. č. horizont termín, lehota: č. horizont dokončenia diela;

časovo, časove prísl.: č. blízky;

časovosť -i ž. aktuálnosť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
čas ‑u čias/časov m.; časový; časovo, časove prísl.; časovosť ‑i ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

čas 1. istý vymedzený al. bližšie nevymedzený časový úsek, časové rozpätie: v poslednom časedoba (dlhší časový úsek obmedzený dvoma krajnými bodmi bez presného určenia): naša, ľadová dobaobdobie (kratší, obyč. ohraničený časový úsek): volebné obdobieetapa: etapa životafázaštádium: fáza, štádium, čas dozrievaniaéra: kresťanská éraepocha: nová historická epochavek (obdobie niečím typické): atómový vekkapitola: kapitola dejín životalehota (určený čas): čakacia lehotatermín (vymedzený čas, v ktorom treba niečo splniť): dodržať termínhodina: hodina odchoduzastar. zrok: blíži sa zrok voľby

2. spôsob života príznačný pre istú dobu: za dávnych čiaspomery: pominuli ťažké pomeryokolnosti: mimoriadne okolnostisituácia: životná situáciarok: študentské rokydeň: vojnové dni

3. p. počasie


dovtedy ukazuje al. odkazuje na koncovú časovú hranicu konania nejakého deja, trvania nejakého stavu a pod.; do toho času, do tých čias • dotiaľpotiaľtak dlho: neboj sa, dovtedy, dotiaľ sa vrátia; potiaľ, tak dlho vyskakoval, kým si nezlomil nohuzatiaľhovor. za ten čas: možno sa vojna zatiaľ, za ten čas skončínár. zatým (Jégé)


chvíľami opakovane v rozličných časových intervaloch • chvíľkami: chvíľami, chvíľkami je mu lepšiepodchvíľouzried.: podchvíľkoupodchvíľu: podchvíľou, podchvíľkou bolo počuť hlasyzavšehovor. vše: zavše, vše sa obrátiobčaskedy-tedy: občas, kedy-tedy si niečo poznačí do zošitatu a tamtu i tamsem-tamkde-tu: tu a tam, sem-tam si zanôti; tu i tam, kde-tu ešte kvapnez času na časčasomniekedydakedy (obyč. v dlhších časových intervaloch): z času na čas, časom mu oči šibalsky zasvietia; niekedy, dakedy sa obzrie, či niekto nejde za nímzastar. niekdykedy-netedy: niekdy, kedy-netedy povstala zvada


kým 1. uvádza vedľajšiu časovú vetu s významom okolnosti, počas ktorej al. pre ktorú trvá dej nadradenej vety; uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú miery • pokýmdokýmkým len: kým, pokým prídeme domov, bude ráno; pije, dokým, kým len vidínež: kým, než to spravíme, bude tma: počkám, kým, až zaspídokedydokiaľpokiaľzakiaľ: robil dovtedy, dokedy, dokiaľ vládal; utekal, pokiaľ, zakiaľ mu sily stačiliza ten čas čozatiaľ čomedzitým čo: za ten čas čo čítal, mama dovarila obed; zatiaľ čo sa on učil, sestra nakúpila; medzitým čo som rýľoval, deti pohrabali lístiezastar.: kýmkoľvekdokiaľkoľvek (Vansová)pokýmkoľvek (Hviezdoslav)čím (S. Chalupka)nár.: ležpočím (F. Hečko, Šoltésová)

2. p. ale 1


niekedy 1. vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov, časovú neurčitosť al. nepravidelnosť • dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplakaťzavšehovor. všeobčaszried. občasne: (za)vše, občas príde domov neskoropríležitostne: príležitostne dosiahne aj dobrý výsledokz času na časkedy-tedysem-tamtu a tamtu i tamtu i tutu-tam: z času na čas, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamyslí, akoby ho niečo trápilochvíľamichvíľkamičasom: slnko chvíľ(k)ami, časom vykukne spoza oblakovzried. kedy-netedy (Kukučín)zastaráv. niekdy (Vansová)

2. v spojení s pomenovaním času robí údaj neurčitým • dakedyvoľakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci; vrátili sa až voľakedy nad ránomzastar. niekdykedysi: bolo to kedysi pred rokom

3. v minulosti • dakedyvoľakedykedysi: niekedy, dakedy bolo v rieke viacej rýb; nie je už taký silný, ako bol voľakedy, kedysiprvraz: dodržal sľub prv, raz danýzastar. niekdy (Rázusová-Martáková)zastar. jednúc (Hviezdoslav)fraz.: svojho časuza starých čias

4. v istom, presne neurčenom čase v budúcnosti • dakedyvoľakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u nás!; voľakedy už určite vyhráčasomraz: hádam časom, raz príde na to sámpríležitostne: príležitostne jej zatelefonujemexpr. kedy: Či sa kedy umúdri?zastar. niekdy (Šteinhíbel)nár. daraz (Botto)fraz. skôr či/alebo neskôr


počasie poveternostné pomery • poveternosť: priaznivé počasie, priaznivá poveternosťčas: zajtra bude pekný časpohoda (pekné počasie) • pľušťslota (zlé počasie)


stačiť 1. byť svojimi vlastnosťami (najmä množstvom, rozmermi, kvalitou) vyhovujúci, spĺňať dané požiadavky • byť dosťmať dosťpostačovaťpostačiťdostačiťdostačovať: peniaze mi na nákup nepostačia, nepostačujú; jedla je dosť pre všetkých; už mám cukru dosť; zárobok nedostačujevystačiťvystačovať: múka do nového nevystačívyjsť: s peniazmi ešte vyjdemdochádzaťdochodiť: nedochádza, nedochodí nám plat do prvého

2. mať dosť sily, byť schopný splniť nejakú úlohu, mať dostatok prostriedkov, síl na vykonanie niečoho: ešte na to stačí sám; v tempe už nestačí; spieva, ako mu hrdlo stačívystačiť: vystačím držať krok s vamivládaťstihnúťmôcť: nevládzem, nestihnem, nemôžem to urobiť v takom krátkom časevedieť (často v zápore so slovesami, ktoré vyjadrujú veľkú mieru deja): nestačíme, nevieme si pomoc vynachváliťarch. dolieť: robil, kým dolel

3. mať ešte dostatok času na vykonanie niečoho • stihnúťstíhať: už nestačíme, nestihneme prísť presne; usilujte sa, aby ste všetko stihli, stíhalimať časmať kedy: do večera mám ešte čas porobiť poriadokzastar. uspieť: neuspela všetky veci vybaviť


stihnúť 1. mať dosť času na niečo • stačiťmať časmať kedy: zaplaťte za mňa, ja som nestihol, nestačil, nemal som čas, nemal som kedy

2. prísť včas niekam, včasným príchodom dosiahnuť cieľ • zastihnúťdostihnúť: matku stihli, zastihli ešte živú; autobus ešte dostihnešzachytiť (nájsť niekde): správa ma zachytila, stihla doma; dážď ich zachytil v horechytiťdochytiť: ešte som poštára (do)chytilstretnúť: stretlo ho nešťastiezájsťprikvačiť: zašla ich, prikvačila ich noc

3. mať možnosť, mať príležitosť • môcť: robia, čo stihnú, môžu; pýta sa, kde stihne, môže nakúpiť

4. porov. stíhať 2 5. p. stačiť 2, 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

čas, -u, čias/časov m.

1. filoz. objektívna forma existencie nekonečne sa vyvíjajúcej hmoty;

2. trvanie všetkého bytia a diania, merané jednotkami, napr. rokmi, dňami, hodinami, minútami: tok času, čas letí, beží, míňa sa, plynie, postupom času postupne; po čase; na večné časy navždy, naveky

je mu dlhý čas nudí sa; čas je drahý čas možno výhodne, účelne využiť; tráviť čas (čítaním, písaním a pod.) prežívať určitý čas nejakým spôsobom (čítaním, písaním a pod.); čas pokročil ostáva málo času, je neskoro; niečo má čas nie je súrne, netreba sa s tým ponáhľať; expr. zabíjať, mrhať, mariť, strácať (drahý) čas nevyužívať čas prospešne, účelne, tráviť čas nejakou zbytočnou, neužitočnou prácou; expr. pánu bohu čas kradnúť leňošiť; zub času nepriaznivý účinok dlhého trvania na stav vecí; čas všetko ukáže o čase ako objektívnom kritériu; čas na nikoho nečaká (prísl.) o nevyhnutnom plynutí času; dočkaj času ako hus klasu (prísl.) o trpezlivom čakaní; čas platí, čas tratí (prísl.) o rozhodujúcej úlohe času; čas raní, čas hojí (prísl.) časom sa na všetko nepríjemné zabúda; všetko do času (prísl.) všetko sa pominie, o pominuteľnosti vecí; krása do času, cnosť na večnosť (prísl.) o trvanlivej, stálej hodnote cnosti;

3. určitý vymedzený al. stanovený časový úsek, vymedzené, prípadne bližšie určené časové rozpätie, doba, lehota, termín: niečo trvá krátky, dlhý čas, pracovný čas, dopravný čas, študijný čas; pracovať po čase, nad čas; istý čas, určitý čas a) nejakým spôsobom bližšie vymedzený, stanovený, určený; b) neurčitý; mať (nemať) čas (voľný čas) nebyť (byť) zaujatý prácou; nemá trochu času pre niekoho nevenuje sa mu; mať dosť času, mať času a času mnoho času; niet, nieto času voľného času; vo voľnom čase vo voľných chvíľach, počas oddychu; za onoho (oného) času dávno, kedysi; v poslednom čase v blízkej minulosti, nedávno, najnovšie; v tom čase vtedy, v tom istom čase, zried. v ten istý čas práve vtedy; za ten čas zatiaľ; za nejaký čas za chvíľu; raz za čas niekedy, kedy-tedy, zriedkavo; po (nejakom) čase po uplynutí určitého časového úseku; po čase po stanovenom termíne; pred nejakým časom nedávno; pred časom a) nedávno; b) predčasne; v dohľadnom čase v blízkej budúcnosti; svojho času kedysi; toho času (skratka t. č.) a) teraz, nateraz; b) vtedy, v tom čase; dlhý čas dlho; toľký čas tak dlho;

4. vhodné, primerané, príhodné časové obdobie, časový úsek vhodný na nejaký výkon, dej a pod., vhodná chvíľka: je čas práce, čas obeda, čas oddychu, nastal čas oberačiek, čas žatvy; prišiel, príde, nadišiel, blíži sa (vhodný) čas, všetkosvoj čas, v pravý čas, je (najvyšší, zvrchovaný) čas; čistý čas rátaný bez prípravy, potrebovaný výlučne na dajaký úkon, činnosť a pod.

bibl. naplnil sa čas prišla čakaná, vhodná chvíľa, hodina; ľud. mať svoj čas (o ženách) mať mesačné krvácanie;

5. obdobie roka, dňa: jarný, letný, jesenný, zimný čas, v dennom, večernom, nočnom čase;

6. spôsob určovania časových jednotiek: astron. slnečný, hviezdny, stredoeurópsky, východoeurópsky, západoeurópsky čas; letný čas určovaný podľa posunutia hodín v letnom období dopredu; zimný čas určovaný podľa posunutia hodín v zimnom období dozadu;

7. obyč. v mn. č. časy pomery, okolnosti príznačné pre určitú dobu, ráz, povaha, zmýšľanie doby, život v určitej dobe: časy sa menia; zlaté časy veľmi priaznivé pomery; čas pokoja, mieru, čas vojny, za mladých, dávnych, starých čias, ťažké, zlé, pohnuté časy, mierové, vojnové, povojnové časy; expr. psie časy ťažké pomery; Boli časy, boli, ale sa minuli. (ľud. pieseň)

ísť, kráčať s duchom času byť pokrokový;

8. poveternostné pomery, počasie: pekný čas, zlý čas, expr. psí čas zlé počasie, expr. mrcha čas; daždivé časy; blýska sa na čas na priaznivé počasie

v čase i v nečase za každých okolností, bez ohľadu na počasie;

9. gram. slovesná gramatická kategória; tvary na jej vyjadrenie: prítomný, minulý, budúci čas


začas, star. pís. za čas prísl. určitý, obmedzený čas, dočasne: Keď chlapča odrástlo, šlo do služby a začas pomáhalo materi otca chovať. (Taj.) Bol začas mníchom, ale vystúpil z kláštora. (Stod.); raz z. zriedkakedy, z času na čas, občas

Morfologický analyzátor

časiť nedokonavé sloveso
(ja) časím VKesa+; (ty) časíš VKesb+; (on, ona, ono) časí VKesc+; (my) časíme VKepa+; (vy) časíte VKepb+; (oni, ony) časia VKepc+;

(ja som, ty si, on) časil VLesam+; (ona) časila VLesaf+; (ono) časilo VLesan+; (oni, ony) časili VLepah+;
(ty) čas! VMesb+; (my) časme! VMepa+; (vy) časte! VMepb+;
(nejako) časiac VHe+;

čas podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) čas; (bez) času; (k) času; (vidím) čas; (o) čase; (s) časom;

(dva) časy; (bez) čias, časov; (k) časom; (vidím) časy; (o) časoch; (s) časmi;

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Čas_1 Čas Čas_10 Čas Čas_11 Čas Čas_12 Čas Čas_2 Čas Čas_3 Čas Čas_4 Čas Čas_5 Čas
čas
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) čas tak,“ prikyvuje Pavol zamyslene, „ čas uteká ako voda, musíme to hneď
G (bez) času urobia niečo v rámci svojho voľného času a ešte aj zadarmo, nie je
D (k) času románom kultúry? Či téma vzťahu k času , ktorá sa najskôr zdala byť
A (vidím) čas som sa so Žigom ešte nemal čas rozprávať. Ale pri vzájomných
L (o) čase nespavosť, ktorou trpím v poslednom čase . Keby sa ma niekto opýtal: čo
I (s) časom ochorenia s dlhým inkubačným časom , ako napríklad AIDS, no AIDS
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) časy ďalej, preto sa zlepšujú aj časy .“ Michael Phelps povedal, že
G (bez) čias ulice v Bratislave ako za starých čias — v lavóre. Kuriózne na tom celom
G (bez) časov Antológie poézie pohnutých časov s názvom Pred ohnivým drakom
D (k) časom Nebudem sa vracať k tým časom . Je to dávno za nami. Chcem vám
A (vidím) časy Preto sme prestáli aj ťažšie časy . Naše partnerstvo bolo preto
L (o) časoch postavu v takých chúlostivých časoch . Vec si vyžaduje zodpovedný dialóg
I (s) časmi predošlá. Je to spôsobené rôznymi časmi odozvy operačného systému na zmenu

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ČAS sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 18×, celkový počet lokalít: 8, v lokalitách:
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 5×;
HOLÍČ, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 3×;
MALACKY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 3×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 1×;
DOJČ, okr. SENICA – 1×;
KÁTOV, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 1×;
STUPAVA, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor