Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

čas -u čias/časov m.

1. trvanie všetkého bytia (merané dňami, rokmi ap.): č. beží, letí, plynie; filoz. dimenzia vystihujúca trvanie, plynutie bytia

2. istý vymedzený al. bližšie nevymedzený časový úsek, obdobie: v poslednom č-e, toho č-u v súčasnosti; v č-e žatvy cez žatvu; v tých č-och, v tom č-e vtedy; od tých čias

3. časový úsek určený, vhodný na niečo: pracovný č., č. predaja, oddychu, obeda; už je č. vstávať; pracovať nad č. mimo prac. času, nadčas; voľný č., všetko má svoj č.

4. voľná chvíľa: mať, nemať č. pre niekoho, na niečo, mať dosť č-u, nájsť si č.

5. obyč. pomn. č-y spôsob života príznačný pre istú dobu, pomery, okolnosti: za dávnych čias, č-ov; pominuli ťažké, zlé č-y; v č-e pokoja, mieru, vojny

6. počasie: pekný, zlý č.; expr. psí č. veľmi zlé počasie; v č-e i nečase za každého počasia

7. určenie jednotky plynutia, postupnosti: presný, stredoeurópsky, letný č.

8. počet časových jednotiek potrebných na istý výkon: pretekár mal výborný č.

9. lingv. gram. kategória slovesa vyjadrujúca vzťah deja k okamihu prehovoru: prítomný, minulý, budúci č.

● strácať, mrhať, márniť, expr. zabíjať č. robiť niečo zbytočné; svojho č-u kedysi; z č-u na č. občas; ťahať, naťahovať č. úmyselne predlžovať termín, lehotu; raz za č. zriedkakedy; v pravý č. vo vhodnej chvíli; je najvyšší č. treba konať; prišiel, nadišiel, kniž. naplnil sa č. nastala vhodná chvíľa; č. sú peniaze; dočkaj č-u ako hus klasu;

časový príd.: č. odstup, predstih, interval, č-á súvislosť; č. signál, č-é znamenie; č-é otázky, témy; lingv. č-á veta; publ. č. horizont termín, lehota: č. horizont dokončenia diela;

časovo, časove prísl.: č. blízky;

časovosť -i ž. aktuálnosť

čas času pl. N časy G čias/časov m.

čas času pl. N časy G čias/časov m. 1. ▶ trvanie bytia merané sekundami, minútami, hodinami, dňami, rokmi a pod.: pozemský č.; č. ubieha, letí, vlečie sa, míňa sa; získať č.; okrádať niekoho o č.; využívať č. na niečo; dožičiť niekomu trochu času; č. pokročil; č. ukáže; č. mu plynie pomaly; v čase od deviatej do jednej; tráviť veľa času s rodinou, s priateľmi; obetovať, organizovať svoj č.; šetriť energiu a č.; Napriek pokročilému času je dedina na nohách. [V. Bednár] □ mať, nemať čas voľnú chvíľu
2. ▶ isté vymedzené al. bližšie nevymedzené časové rozpätie, obdobie: blíži sa č. Vianoc; č. kvitnutia; č. radovánok; čakať dlhý, krátky č.; prísť vo vhodnom, v nevhodnom čase; nejaký č. ho to trápilo; skončím na istý č. s lyžovaním; po určitom čase treba súčiastku vymeniť; celý č. sme šli v trojici stále, neprestajne; v čase spáchania trestného činu; č. na rozmyslenie, na prípravu; v čase prázdnin, obeda cez prázdniny, počas obeda; plodný č. produktívne obdobie □ do tých čias dovtedy; jeden čas v istom období; na čas nakrátko; o takomto čase v rovnakom čase; od tých čias al. od toho času odvtedy; po čase po uplynutí určitej lehoty, neskôr; pred časom nedávno; raz za čas niekedy, zriedkakedy; svojho času kedysi; toho času teraz; v dohľadnom čase v blízkej budúcnosti, zakrátko; v krátkom/najbližšom čase onedlho; v ostatnom/poslednom čase v súčasnosti; v pravý čas vo vhodnej chvíli; v tých časoch al. v tom čase vtedy; z času na čas niekedy, občas; za ten čas zatiaľ
3. ▶ ohraničený časový úsek určený, vhodný na istú činnosť al. stanovený na základe istých kritérií, lehota: čakací, predajný, otvárací č.; pracovný č.; mimopracovný č.; voľný č. nezaplnený pracovnými povinnosťami; vysielací č.; už je č. vstávať; pracovať nad č. nad určené časové rozpätie, nadčas; Vystihol som čas, drahý priateľu, mal som šťastie, naozaj, tomu sa hovorí obchodnícky nos. [J. Papp] vhodný okamih; Adam, dobrý človek, utekaj domov, kým je čas. [R. Jašík]; šport. oddychový č. minútová prestávka v hre podľa pravidiel; čistý č. bez zarátania prerušených minút; knih. výpožičný č.; ekon. normovaný č. čas určený časovou kalkuláciou na vykonanie určitej činnosti, operácie al. práce; fot. expozičný č. trvanie osvetlenia fotografickej emulzie; lit. epický, dramatický č. v ktorom sa odohrávajú príbehy literárnych diel a divadelných hier; literárny č. špecifická podoba času v kontexte slovesného umenia; lek. inkubačný č. ktorý uplynie od nákazy po prvé príznaky choroby; biologický č. ktorý závisí od fyziologických zmien a procesov vnútri organizmu a ktorý sa v procese vývoja mení; bot. vegetačný č. obdobie rastu; cirk. pôstny č. štyridsať dní pred Veľkou nocou
4. fyz. ▶ základná fyzikálna veličina v SI vyjadrujúca trvanie a postupnosť fyzikálnych dejov, zn. t: kauzálne teórie času; gravitácia pôsobí aj na priestor a č.; č. a rýchlosť závisia od toho, kde ich meriate
5. fyz., astron. ▶ veličina (definovaná na základe určitých meraní a výpočtov), ktorá je súčasťou používaných al. teoretických systémov času: letný č. umelý časový posun voči pásmovému času o hodinu dopredu uskutočňovaný vždy v určitý deň na jar; zimný č. čas zhodný s lokálnym pásmovým časom; miestny č. vzťahujúci sa na poludník pozorovacieho miesta; pásmový č. miestny čas platný pre isté pásmo; svetový, greenwichský č. čas nultého poludníka, ktorý prechádza hvezdárňou v Greenwichi, základný čas pre všetky astronomické pozorovania, skr. UT; stredoeurópsky č. druhé pásmo 15+deg+ východne od greenwichského poludníka s časom o 1 hod. viac ako svetový čas; slnečný č. určovaný zdanlivým pohybom Slnka po oblohe a daný hodinovým uhlom Slnka; hviezdny č. určovaný zdanlivým pohybom ľubovoľnej hviezdy na oblohe, ↗ i fraz.; atómový č. udávaný presnými atómovými hodinami riadenými procesmi v atómoch
6. filoz. ▶ pojem na vyjadrenie trvania a plynutia bytia
7. obyč. pomn. časy ▶ istý niečím príznačný úsek dejín, pomery, okolnosti spoločenského vývoja al. individuálneho života; syn. doba, obdobie: veľkomoravské, feudálne č.; v časoch mieru, rozkvetu, slávy; v časoch nepokojov, núdze, studenej vojny; č. sú kritické, ťažké; študentské č. obdobie štúdií; dedina dnešných čias súčasná; prišli, nastali, skončili sa č. blahobytu; také sú dnes č.; vychvaľovať staré č.; odložiť niečo na horšie č.; Na tie časy bol to dosť smelý podnik, vychytiť sa len tak na vlastnú päsť iným smerom než pod rodičovskú strechu. [M. Urban]; za našich [mladých] čias v dobe našej mladosti
8. ▶ merané časové jednotky pri istom výkone, obyč. v športe, súťažiach a pod.: druhý najrýchlejší č. na svete; dosiahnuť najlepší, priemerný, zlý č.; zabehnúť, zaplávať skvelý č.; zlepšil si svoj č.
9. ▶ poveternostné pomery, počasie: nevľúdny, nepríjemný č.; nádherný č.; aprílový č. nestále, prudko sa meniace počasie
10. lingv. ▶ gramatická kategória slovesa vyjadrujúca vzťah deja k okamihu prehovoru: prítomný, minulý, budúci č.; slovesné kategórie osoby, času a spôsobu; tvary predminulého času
◘ fraz. čierny čas smutné obdobie; do skonania času/časov naveky; dušičkový čas daždivé, sychravé, hmlisté počasie; hluchý/mŕtvy čas keď sa nič významnejšie nedeje, nezaplnený činnosťou; hviezdny čas obdobie úspechov, slávy, prosperity; more času veľa; pohnuté časy doba ťažkostí a nedostatku; prelomové časy medzník histórie; psie časy zlé, nepriaznivé obdobie; staré zlaté časy minulosť javiaca sa ako lepšia, krajšia, šťastnejšia; svinský/psí/psovský čas veľmi zlé počasie; v čase i nečase za každého počasia; vlčie časy kruté, surové obdobie; blýska sa/svitá na lepšie časy situácia sa zlepšuje; byť poznačený/nahlodaný zubom času prejavovať známky starnutia, opotrebúvať sa; čas pracuje pre niekoho niekto má náskok, je vo výhode; čas je drahý al. čas sú peniaze treba ho účelne využiť; je mu dlhý čas nudí sa; je najvyšší čas treba konať; kráčať/letieť s duchom času byť pokrokový, súčasný; krátiť si čas niečím spríjemňovať si ho; márniť/mrhať/strácať čas robiť niečo zbytočné; odísť na večné časy zomrieť; prišiel/nadišiel čas al. kniž. čas sa naplnil nastala vhodná chvíľa; prišiel/nadišiel jej čas blíži sa k pôrodu, bude rodiť; ťahať/naťahovať čas úmyselne predlžovať termín, lehotu; všetko má svoj čas konať treba vo vhodnej, primeranej chvíli; expr. zabíjať čas nič nerobiť; zaspať čas zaostávať, byť konzervatívny, spiatočnícky ◘ parem. boli časy, boli, ale sa minuli; čas hojí [všetky] rany al. čas všetko zahojí/vylieči; čas všetko najavo vynáša pravda vyjde na povrch; časy sa menia treba sa prispôsobiť novej realite; dočkaj/vyčkaj času ako hus klasu nebuď nedočkavý, trpezlivo čakaj; po nečase čas býva zlé, nepriaznivé okolnosti sa raz pominú; stratený čas sa nikdy nevráti; všetko do času [Pán Boh naveky] všetko podlieha zákonitosti času, nič netrvá večne, raz sa všetko pominie

načas prísl. 1. ▶ v presne dohodnutej, stanovenej lehote, v danom termíne; vtedy, keď to je potrebné; syn. včas, presne; op. neskoro: prísť do školy, do práce n.; nezaplatiť n. faktúru; dokončiť projekt n.; odovzdať úlohu, zákazku n.; mnohé firmy nevyplácajú n. mzdy svojim zamestnancom; vždy načas strihaný plot
2. pís. i na čas ▶ na určitý (kratší) čas, počas istého bližšie vymedzeného al. nevymedzeného obdobia; iba do určitého času; syn. dočasne, prechodne, začas, nakrátko; op. trvalo, natrvalo, nastálo: n. sa odmlčať, odísť z mesta; umelec sa na čas utiahol do ústrania; horúčka n. ustúpila; n. pozastaviť práce na stavbe; Načas sa s ňou prestal stýkať, myslel som, že s ňou skoncoval. [J. Mlčochová]
◘ fraz. dávať si [poriadne] načas a) nechať niekoho dlho čakať, prísť niekam neskoro b) neprimerane dlho niečo robiť, odsúvať splnenie niečoho na neurčito

čas, -u, čias/časov m.

1. filoz. objektívna forma existencie nekonečne sa vyvíjajúcej hmoty;

2. trvanie všetkého bytia a diania, merané jednotkami, napr. rokmi, dňami, hodinami, minútami: tok času, čas letí, beží, míňa sa, plynie, postupom času postupne; po čase; na večné časy navždy, naveky

● je mu dlhý čas nudí sa; čas je drahý čas možno výhodne, účelne využiť; tráviť čas (čítaním, písaním a pod.) prežívať určitý čas nejakým spôsobom (čítaním, písaním a pod.); čas pokročil ostáva málo času, je neskoro; niečo má čas nie je súrne, netreba sa s tým ponáhľať; expr. zabíjať, mrhať, mariť, strácať (drahý) čas nevyužívať čas prospešne, účelne, tráviť čas nejakou zbytočnou, neužitočnou prácou; expr. pánu bohu čas kradnúť leňošiť; zub času nepriaznivý účinok dlhého trvania na stav vecí; čas všetko ukáže o čase ako objektívnom kritériu; čas na nikoho nečaká (prísl.) o nevyhnutnom plynutí času; dočkaj času ako hus klasu (prísl.) o trpezlivom čakaní; čas platí, čas tratí (prísl.) o rozhodujúcej úlohe času; čas raní, čas hojí (prísl.) časom sa na všetko nepríjemné zabúda; všetko do času (prísl.) všetko sa pominie, o pominuteľnosti vecí; krása do času, cnosť na večnosť (prísl.) o trvanlivej, stálej hodnote cnosti;

3. určitý vymedzený al. stanovený časový úsek, vymedzené, prípadne bližšie určené časové rozpätie, doba, lehota, termín: niečo trvá krátky, dlhý čas, pracovný čas, dopravný čas, študijný čas; pracovať po čase, nad čas; istý čas, určitý čas a) nejakým spôsobom bližšie vymedzený, stanovený, určený; b) neurčitý; mať (nemať) čas (voľný čas) nebyť (byť) zaujatý prácou; nemá trochu času pre niekoho nevenuje sa mu; mať dosť času, mať času a času mnoho času; niet, nieto času voľného času; vo voľnom čase vo voľných chvíľach, počas oddychu; za onoho (oného) času dávno, kedysi; v poslednom čase v blízkej minulosti, nedávno, najnovšie; v tom čase vtedy, v tom istom čase, zried. v ten istý čas práve vtedy; za ten čas zatiaľ; za nejaký čas za chvíľu; raz za čas niekedy, kedy-tedy, zriedkavo; po (nejakom) čase po uplynutí určitého časového úseku; po čase po stanovenom termíne; pred nejakým časom nedávno; pred časom a) nedávno; b) predčasne; v dohľadnom čase v blízkej budúcnosti; svojho času kedysi; toho času (skratka t. č.) a) teraz, nateraz; b) vtedy, v tom čase; dlhý čas dlho; toľký čas tak dlho;

4. vhodné, primerané, príhodné časové obdobie, časový úsek vhodný na nejaký výkon, dej a pod., vhodná chvíľka: je čas práce, čas obeda, čas oddychu, nastal čas oberačiek, čas žatvy; prišiel, príde, nadišiel, blíži sa (vhodný) čas, všetko má svoj čas, v pravý čas, je (najvyšší, zvrchovaný) čas; čistý čas rátaný bez prípravy, potrebovaný výlučne na dajaký úkon, činnosť a pod.

● bibl. naplnil sa čas prišla čakaná, vhodná chvíľa, hodina; ľud. mať svoj čas (o ženách) mať mesačné krvácanie;

5. obdobie roka, dňa: jarný, letný, jesenný, zimný čas, v dennom, večernom, nočnom čase;

6. spôsob určovania časových jednotiek: astron. slnečný, hviezdny, stredoeurópsky, východoeurópsky, západoeurópsky čas; letný čas určovaný podľa posunutia hodín v letnom období dopredu; zimný čas určovaný podľa posunutia hodín v zimnom období dozadu;

7. obyč. v mn. č. časy pomery, okolnosti príznačné pre určitú dobu, ráz, povaha, zmýšľanie doby, život v určitej dobe: časy sa menia; zlaté časy veľmi priaznivé pomery; čas pokoja, mieru, čas vojny, za mladých, dávnych, starých čias, ťažké, zlé, pohnuté časy, mierové, vojnové, povojnové časy; expr. psie časy ťažké pomery; Boli časy, boli, ale sa minuli. (ľud. pieseň)

● ísť, kráčať s duchom času byť pokrokový;

8. poveternostné pomery, počasie: pekný čas, zlý čas, expr. psí čas zlé počasie, expr. mrcha čas; daždivé časy; blýska sa na čas na priaznivé počasie

● v čase i v nečase za každých okolností, bez ohľadu na počasie;

9. gram. slovesná gramatická kategória; tvary na jej vyjadrenie: prítomný, minulý, budúci čas

začas, star. pís. za čas prísl. určitý, obmedzený čas, dočasne: Keď chlapča odrástlo, šlo do služby a začas pomáhalo materi otca chovať. (Taj.) Bol začas mníchom, ale vystúpil z kláštora. (Stod.); raz z. zriedkakedy, z času na čas, občas

čas predl. s G čiast. strsl a zsl v čase, počas: To bolo ešťe čas pokoja (Prievidza); Čas pokoja to stálo tri zlatí (V. Bielice TOP); Zápor bou̯ na bráňe na haspru, otvárala sa lem čas potrebe (Čelovce MK); A to horelo čaž_žatvi, dzedzine nebolo ani nohi (Brestovany TRN)

čas m.
1. csl trvanie všetkého bytia a diania: Ponáhľaj sa, ľebo čaz uťeká a raz-dva je večer (Ležiachov MAR); Čaz na ňikoho ňečaká (Bošáca TRČ); Čas sa míňau̯ a došeu̯ aj čas na jeseň (Záh. Bystrica BRA); Čaz ňepostoji (Klčov LVO); Tajde šäz za šäsom (Sirk REV)
2. zried. aj pomn. csl isté časové rozpätie, časový úsek, obdobie: O rog nám viprší čaz árendi (Pucov DK); Celí čaz ocedz boľi na vojňe (Podmanín PB); Mi śe z ňeho śmiaľi dluhi čas (Fintice PRE); zimňajší čas (Detva ZVO); zimní čas (Ružindol TRN); jarňí čas (Dúbravka BRA); pokonej čas (Čelovce MK)
L. za mého času (Bošáca TRČ), za naších časóv (Lukáčovce HLO) - v mojej, našej mladosti; za starích ča̋s (Žaškov DK), za starodávnych časú (Záh. Bystrica BRA) - v (dávnej) minulosti; jeden čas (Svätoplukovo NIT), ene čase (V. Lom MK) - raz, v istom období; tento čas (Vieska n. Žit. ZM), fčilejšího času (Záh. Bystrica BRA), f ténto časi (Ružindol TRN), toho času (Trhovište MCH) - teraz; f tie čäsi (Žaškov DK), tej čase, tech časiech, o tom čase (Čelovce MK), ten čas (Bíňovce TRN), timi časi (Ludanice TOP), u tim čaśe (V. Zalužice MCH), tima časoma (Sobrance) - vtedy; o_toho času (Žarnovica NB), o_tích čias (Kráľ. Lehota LM) - odvtedy; za ten čas (Lišov KRU), za tót čas (Turíčky LUČ), za tie čäsi (Žaškov DK) - zatiaľ; do toho času (Rudlov VRN) - dovtedy; voľakerí čas (Detva ZVO), kerísi čas (Trenč. Závada TRČ), chtoriśka čas (Fintice PRE) - kedysi; druhim časom (Čelovce MK) - inokedy; každi čas (Niž. Hrabovec VRN) - vždy; s času na čas (Bobrovec LM) - niekedy, občas; o edom čas (V. Lom MK), za pár čias (Detva ZVO), o paru časi (Orechová SOB) - zakrátko, onedlho; pár časú (Jablonové MAL) - nie dlho
3. strgem obdobie života udávané v rokoch: Kelo šäsu té krave? - Ščiri roki (Brusník REV)
4. csl obdobie určené al. vhodné na niečo, termín: Ťen čaz bou̯ žďi ľen ponďelok, ponďelog bola svaďba (M. Lehota NB); Naša Soboňa sa ňigda ňeoťelila na svoj čas (Stupava BRA); Prišol čaz na kośeňe śena (Žakarovce GEL)
L. došél po čase (Bošáca TRČ) - prišiel neskoro, po termíne; už hej čäz dochoďí (Žaškov DK) - čoskoro umrie; ečše ňeprišél jeho čas (Bošáca TRČ) - ešte sa mu život nekončí; šitko je ľen do šasu (Klenovec RS) - všetko má obmedzené trvanie; má svoj čas (Vieska n. Žit. ZM), dostaňe svoj čas (Hrabkov PRE) - (o žene) má, bude mať mesačné krvácanie; dobrimu šez neujšól (Revúca) - (morálna) odmena ho neminie
5. csl obdobie nezaplnené povinnosťami, voľné chvíle: Kúďeľ dávaľi do povesien a keď bou̯ čas, tak sa česalo (Detva ZVO); Vravela mi hátke, žebe mi čaz ňebou̯ dlhej (Čelovce MK); Dze bi sa zalo (toľko hodín), ešče máte čas! (Ružindol TRN); Jak śme už začaľi ďivadlo bavic, ta to zaś s tim čas prešol (Sokoľ KOŠ)
F. cudzom mi je čas (Svätoplukovo NIT) - pri práci pre iného sa neponáhľam
6. csl obyč. pomn. pomery, podmienky, okolnosti: Tedi ňedali ňikomu ňišt, ťaškie boli časi tedi (Bzenica NB); Ľepše časi plaťeňicke nastaľi za Franca Jozefa (Bobrov NÁM); Štiricaťpäď zlatkou tode slúzi maľi, takí bou̯ tode čas (V. Lom MK); Spívali sme, že nastávajú smutné čase, bude vojna (Lopašov SKA); Virojel še i druhi raz a puščel i treci roj, take dobre časi buľi na pčoli (Rozhanovce KOŠ)
L. zlatie časi (Hor. Lehota DK) - veľmi priaznivé pomery; drahé časi (Bystrička MAR) - obdobie drahoty; ten má za časi! (Bošáca TRČ) - je mu veľmi dobre; hodzi jak šedzom drahe časi (Markušovce SNV), vipatra jak śidzom drahe časi (Klčov LVO) - chodí ubiedený, zle vyzerá
7. aj pomn. poveternostné podmienky, počasie
a. csl všeobecne: Do večera sa čaz aj ďesaď rás premeňiu̯ (V. Lom MK); Toho roku aj krmu veľa pohňilo, teraz boľi časi hodzakie (Devičie KRU); Dobria šäsi, aj slnco sviačí, aj popadá (Brusník REV); Ňeskáj je lepší čaz jako čera (Kubrica TRČ); Tak sa kope (vinohrad) ot púl apríla, ke_cú krajšé čase (Myslenice MOD); Čaz buu̯ ňedobri (Vyš. Nemecké SOB)
L. plani čas (Detva ZVO), mrcha čas (Čelovce MK, Šurany NZ), špatní čas (Rozbehy SEN), hnusní čas (Čičmany ŽIL), búrni čas (Ďanová MAR), suroví čas (Bánovce n. Bebr.) - daždivé, zlé, veľmi zlé počasie; primračení čas (Chocholná TRČ) - mierne oblačno; prškaví čas (Rumanová HLO) - mierne prehánky; sklamľivi čas (Studenec LVO) - nestále počasie; cichí čas (Dúbravka BRA) - bezvetrie; na peknom čase (Dol. Lehota DK) - za pekného počasia
b. čiast. strsl a jzsl priaznivé: Povaská ďiera sa čisťí, buďe čas (Necpaly MAR); Ag bou̯ čas, tag do dvoch tížňou konope zišľi (Detva ZVO); Pre_dožďom sa čele eduvatej, ale kod_e čas, muoš s ňima robiťi, čo sťe (Čelovce MK); Nag je pot suchín (seno zvezené), kín sa časi (Klastava BŠ); Čil už len abi časi boli! (V. Bielice TOP); Ked bili čase, sa to rázem uschu̯o (Lamač BRA)
L. dalo sa na časi (Bošáca TRČ) - vyčasilo sa

čas predl. s G čiast. strsl a zsl v čase, počas: To bolo ešťe čas pokoja (Prievidza); Čas pokoja to stálo tri zlatí (V. Bielice TOP); Zápor bou̯ na bráňe na haspru, otvárala sa lem čas potrebe (Čelovce MK); A to horelo čaž_žatvi, dzedzine nebolo ani nohi (Brestovany TRN)

čas m.
1. csl trvanie všetkého bytia a diania: Ponáhľaj sa, ľebo čaz uťeká a raz-dva je večer (Ležiachov MAR); Čaz na ňikoho ňečaká (Bošáca TRČ); Čas sa míňau̯ a došeu̯ aj čas na jeseň (Záh. Bystrica BRA); Čaz ňepostoji (Klčov LVO); Tajde šäz za šäsom (Sirk REV)
2. zried. aj pomn. csl isté časové rozpätie, časový úsek, obdobie: O rog nám viprší čaz árendi (Pucov DK); Celí čaz ocedz boľi na vojňe (Podmanín PB); Mi śe z ňeho śmiaľi dluhi čas (Fintice PRE); zimňajší čas (Detva ZVO); zimní čas (Ružindol TRN); jarňí čas (Dúbravka BRA); pokonej čas (Čelovce MK)
L. za mého času (Bošáca TRČ), za naších časóv (Lukáčovce HLO) - v mojej, našej mladosti; za starích ča̋s (Žaškov DK), za starodávnych časú (Záh. Bystrica BRA) - v (dávnej) minulosti; jeden čas (Svätoplukovo NIT), ene čase (V. Lom MK) - raz, v istom období; tento čas (Vieska n. Žit. ZM), fčilejšího času (Záh. Bystrica BRA), f ténto časi (Ružindol TRN), toho času (Trhovište MCH) - teraz; f tie čäsi (Žaškov DK), tej čase, tech časiech, o tom čase (Čelovce MK), ten čas (Bíňovce TRN), timi časi (Ludanice TOP), u tim čaśe (V. Zalužice MCH), tima časoma (Sobrance) - vtedy; o_toho času (Žarnovica NB), o_tích čias (Kráľ. Lehota LM) - odvtedy; za ten čas (Lišov KRU), za tót čas (Turíčky LUČ), za tie čäsi (Žaškov DK) - zatiaľ; do toho času (Rudlov VRN) - dovtedy; voľakerí čas (Detva ZVO), kerísi čas (Trenč. Závada TRČ), chtoriśka čas (Fintice PRE) - kedysi; druhim časom (Čelovce MK) - inokedy; každi čas (Niž. Hrabovec VRN) - vždy; s času na čas (Bobrovec LM) - niekedy, občas; o edom čas (V. Lom MK), za pár čias (Detva ZVO), o paru časi (Orechová SOB) - zakrátko, onedlho; pár časú (Jablonové MAL) - nie dlho
3. strgem obdobie života udávané v rokoch: Kelo šäsu té krave? - Ščiri roki (Brusník REV)
4. csl obdobie určené al. vhodné na niečo, termín: Ťen čaz bou̯ žďi ľen ponďelok, ponďelog bola svaďba (M. Lehota NB); Naša Soboňa sa ňigda ňeoťelila na svoj čas (Stupava BRA); Prišol čaz na kośeňe śena (Žakarovce GEL)
L. došél po čase (Bošáca TRČ) - prišiel neskoro, po termíne; už hej čäz dochoďí (Žaškov DK) - čoskoro umrie; ečše ňeprišél jeho čas (Bošáca TRČ) - ešte sa mu život nekončí; šitko je ľen do šasu (Klenovec RS) - všetko má obmedzené trvanie; má svoj čas (Vieska n. Žit. ZM), dostaňe svoj čas (Hrabkov PRE) - (o žene) má, bude mať mesačné krvácanie; dobrimu šez neujšól (Revúca) - (morálna) odmena ho neminie
5. csl obdobie nezaplnené povinnosťami, voľné chvíle: Kúďeľ dávaľi do povesien a keď bou̯ čas, tak sa česalo (Detva ZVO); Vravela mi hátke, žebe mi čaz ňebou̯ dlhej (Čelovce MK); Dze bi sa zalo (toľko hodín), ešče máte čas! (Ružindol TRN); Jak śme už začaľi ďivadlo bavic, ta to zaś s tim čas prešol (Sokoľ KOŠ)
F. cudzom mi je čas (Svätoplukovo NIT) - pri práci pre iného sa neponáhľam
6. csl obyč. pomn. pomery, podmienky, okolnosti: Tedi ňedali ňikomu ňišt, ťaškie boli časi tedi (Bzenica NB); Ľepše časi plaťeňicke nastaľi za Franca Jozefa (Bobrov NÁM); Štiricaťpäď zlatkou tode slúzi maľi, takí bou̯ tode čas (V. Lom MK); Spívali sme, že nastávajú smutné čase, bude vojna (Lopašov SKA); Virojel še i druhi raz a puščel i treci roj, take dobre časi buľi na pčoli (Rozhanovce KOŠ)
L. zlatie časi (Hor. Lehota DK) - veľmi priaznivé pomery; drahé časi (Bystrička MAR) - obdobie drahoty; ten má za časi! (Bošáca TRČ) - je mu veľmi dobre; hodzi jak šedzom drahe časi (Markušovce SNV), vipatra jak śidzom drahe časi (Klčov LVO) - chodí ubiedený, zle vyzerá
7. aj pomn. poveternostné podmienky, počasie
a. csl všeobecne: Do večera sa čaz aj ďesaď rás premeňiu̯ (V. Lom MK); Toho roku aj krmu veľa pohňilo, teraz boľi časi hodzakie (Devičie KRU); Dobria šäsi, aj slnco sviačí, aj popadá (Brusník REV); Ňeskáj je lepší čaz jako čera (Kubrica TRČ); Tak sa kope (vinohrad) ot púl apríla, ke_cú krajšé čase (Myslenice MOD); Čaz buu̯ ňedobri (Vyš. Nemecké SOB)
L. plani čas (Detva ZVO), mrcha čas (Čelovce MK, Šurany NZ), špatní čas (Rozbehy SEN), hnusní čas (Čičmany ŽIL), búrni čas (Ďanová MAR), suroví čas (Bánovce n. Bebr.) - daždivé, zlé, veľmi zlé počasie; primračení čas (Chocholná TRČ) - mierne oblačno; prškaví čas (Rumanová HLO) - mierne prehánky; sklamľivi čas (Studenec LVO) - nestále počasie; cichí čas (Dúbravka BRA) - bezvetrie; na peknom čase (Dol. Lehota DK) - za pekného počasia
b. čiast. strsl a jzsl priaznivé: Povaská ďiera sa čisťí, buďe čas (Necpaly MAR); Ag bou̯ čas, tag do dvoch tížňou konope zišľi (Detva ZVO); Pre_dožďom sa čele eduvatej, ale kod_e čas, muoš s ňima robiťi, čo sťe (Čelovce MK); Nag je pot suchín (seno zvezené), kín sa časi (Klastava BŠ); Čil už len abi časi boli! (V. Bielice TOP); Ked bili čase, sa to rázem uschu̯o (Lamač BRA)
L. dalo sa na časi (Bošáca TRČ) - vyčasilo sa

čas m
1. trvanie všetkého bytia a diania, postupný, nepretržitý rad okamihov (meraný rokmi, dňami, hodinami): hodziny a czasu newyme (kedy) zemrzithi mame ((ŽILINA) 1572); mnoho casu w marnostech strawil (PI 1749)
L. tam bych pretrwal swoge časy (CC 1655) svoj život; čas giž nedopusti (SP 1696) nebude už čas; cžas ukaže (B. BYSTRICA 17. st) uvidí sa; guss bud prysny, guss lahodny, gak čas ukazuge (GP 1782) podľa okolností; na dlhý, večný č., na dlhé, mnohé, neskonalé č-y, po všetky č-y večne, ustavične, navždy, stále: slussebnyk W. M. po wsse czasy (P. BYSTRICA 1538); sstiastne panowani bychom W. M. radi przali na dluhi czas (B. BYSTRICA 1546); prageme zdrawy W. M. na mnohe cziasy (SUČANY 1573); racz gym dati požehnanj na czasy neskonalé (MARTIN 1591); k nemu gsme powolaňý na čas wečny (CC 1655); meškať, mrhať, tráviť č. nič nerobiť, zaháľať: ze gsem s zemany chodil, czekal, czasu messkal (B. BYSTRICA 1596); mnoho casu w marnostech strawil (PI 1749); w tancoch čas mrhagu (MS 1758)
F. láska nemení se v žádnem čase (ASL 1604) nikdy; tresci syna svého za času mladého (BV 1652) v mladosti; ani nezwiss, w ktery tyden čas dwere otwori (GV 1755) kedy príde čas; vetustas consumit omnia: čas strawuge wssecko; dolores mitigantur vetustate: s časem se zapomjnagú žalosti (KS 1763)
2. časový úsek, doba, lehota: gestlyze by w tom czassu mnye Buoh smrty neuchowal (ZVOLEN 1445 E)
L. ktereho czasu ty penize polozy (P. ĽUPČA 1540) kedy; byl by gys czas tomv, (čo) mela byth stolicza (SIMONOVANY 1556); stalo se nedavniho času (NIŽNÁ 1633 LP) nedávno; aby se w uloženy časz a hodinu zatwiraly brany (SKLABIŇA 1643) v stanovenom termíne; w ten gjsti čas a den (LACLAVÁ 1718) práve vtedy; až do nedavneho času (SENICA 1732 LP) donedávna; (peniaze) budem powynen na ten csas zlozyt (NOROVCE 1739) v dohodnutom termíne; w práwy čas (WU 1750) keď treba; toliko do času (UV 1763) dočasne; aby na uplnu ruinu neprišla pred časom (PÚCHOV 1774 LP) predčasne; iným č-om, druhého č-u inokedy: wieczj se trawyly na potrebu y ginym cžasem (ŽILINA 1586); druheho času siata rozkazal pan (NIŽNÁ 1635); jedným č-om, v jeden č., jedného č-u, istého č-u v istý č., niektorého č-u raz, niekedy: bilo to w geden czas (že) Tomas Gnobel mel sud (ŽK 1463); niekereho cziasu byla prissla gedna osoba (BÁNOVCE n. B. 1555); jedného času spolu sú seděli (ASL 1560); gednim cžasem ssiel sem z Podskala na Zawadu (V. ZÁLUŽIE 1617-19); gistého čžasu (BELÁ 1664); w gistj čas (KRUPINA 1741); nasledujúcimi č-y, na budúci č. nabudúce, v budúcnosti: na buducy czias wssym dobrym chczem se odsluzity (BOJNICE 1561); nasledujicimi časy duochodek platiti dluzni boli (LIKAVA 1623 U2); od mnoho (pominutých) č-ov, dávnym č-om, od nemalého č-u oddávna, dávno: od mnoha czasuow (BUDÍN 1481 SČL); od mnoho pominutých czasuw (BYTČA 1484 SČL); dawnim czasom ta wecz bi mohla ku dobremu konczy priwedena byti (BREZNO 1590); od nemaleho času (PREŠOV 1666); od tohoto, včuľajšieho č-u odteraz: od tohoto czasu ma pozemok vzjwati (S. ĽUPČA 1586); od wczilagsího cžasu (NITRA 1712); pre pamäť č-ov potomných pre budúcnosť: pro pamiet cziasuow potomnych w knihy meske zapsali (ŽK 1524); svojím, náležitým č-om, na svojom č-e, za svojho č-u, v istých č-och v určenom termíne, vo vhodnej chvíli: kapustu swim časom dobre zaopatri (TRENČÍN 1713); aby remeselniczi dobre a nalezitim cžasem swe pracze wikonawaly (TRENČÍN 1716); ňeuweril slowám, ktere se wyplňowat budu za času swého (KB 1756); kwětiny milugj čisteny na swem čase (PR 18. st); w gistich časoch a hodinách (BlR 18. st); na ten(to) č., nynejšieho, včuľajšieho, toho(to) č-u, týmito č-y, týmto č-om, v tento č., v tieto č-y, včulajším č-om v tomto období, teraz: nynie w tito czasy (ŽK 1472); w tento czas wam dawame o tom wedety (PEČENICE 1581); (dom) na ten czas pustj stogy (ILAVA 1594); čžasu ninegssieho w chorosti lezi (PREŠOV 1700); toho czasu konie by potrebowali (NITRA 1712); timato cžasi sa priženil (HLOHOVEC 1743); na was wčilagssym časem sskoda prissla (KT 1753); onehdajšieho č-u, minulým č-om, pominulých č-ov, pominulými č-y, pred č-y, prez tieto predošlé č-y v minulosti: ya sem tichto pominulych czasow bil založil wesz (NECPALY 1564) nedávno; cžasem minuljm dal sem poczet zita (N. VES 1565 SČL); prez teto predešle časy (HYBE 1678 LP); času onehdajšiho pred dvema tydni (ČAJKOV 1690 LP); pominulými tymito časy (BÁNOVCE n. B. 1699); (na) ten č., o tom č-e, toho č-u, v ten, taký, takový č., v tie č-y, za onoho č-u vtedy, v tom období: w ty czassi, yako gel na wognu (ŽK 1454); na ten czas byl rychtarem (SLIAČE 1596); pryssly sme w taky čzas, kdy nebosstyk kručzel (NITRA 1654); geho wyznawaly w ten čas (CC 1655); pod č-om, za č-u, za istý č., za niekoľko č-ov počas istého obdobia (presne al. približne vymedzeného): za času rychtarstwy (L. TRNOVEC 1569); biwawsse za nyekolko czasow poddanim (BYTČA 1676); tam w gedni casy priesadisko miwaly (LACLAVÁ 1706); biwawsse w dome fatensa za gjstj čas (D. KUBÍN 1726); luky pod tym časom wždicky fatens zrabal (LIPTOV 1733); po malom č-e, v krátkom č-e, v krátky č., za krátky č. onedlho, zakrátko: abychom w kratkem času dobru nowjnu slissali (RUŽOMBEROK 1602); po malem času (RUŽOMBEROK 1605); zármutek obráti se v krátky čas v radost (ASL 1677); po nedluhem času (KRUPINA 1683-85); za krátky čas spolu budeme (KS 1763); (za) dlhý č., za dobrý č. dlho: hadali se dluhi čas mezi sebu (NIŽNÁ 1635); za dluhy čas museli ležat (SELEC 1716); za dobry čas (ho) odtjahnuty nemohol (D. JASENO 1732)
3. časový úsek, termín vhodný na nejaký výkon, dej: pred vloženym čzasem wymeneny neb pokladany penez (SUČANY 1579 E) pred termínom: neprjhodny čas; do času muzskeho prissly mládenec (KS 1763) dospievajúci; v čas oberačky mnoho dešte pršelo (VK 1764); w nepriležity čas do prace panskeg sme (statok) vyhnat prinuceni byli (ORAVA 1776 LP)
L. (o ženách) ich č. menštruácia: matyerina dusska ženam neporadni gich čas a očisteni zase nawracuge (RN 17.-18. st) nepravidelnú menštruáciu; černobil pomáha ženam k gegich nemoci a času (Zel 18. st); č. plnosti, jej (pravý) č. termín pôrodu: kdyz by zena po sweho muze smrti diete porodila po gegim prawem czasu (ŽK 1473); v čas plnosti porodj (SP 1696); materina dúška ženam k gich časum spomaha, plod ženye (RN 17.-18. st)
F. kdy se naplnil čas, abi porodila (SP 1696) keď nadišiel termín pôrodu; čas múg bezmála se wyplnil (KS 1763) onedlho zomriem
4. určitý úsek dňa al. obdobie roka: nocneho czasu (ŠTÍTNIK 1610) v noci; weczerniho czasu (ZVOLEN 1615) večer; pasawal zimnim časom kozy (V. ZÁLUŽIE 1617-19) v zime; w cztirech czasich roku (Le 1730); w čas podletnj (HI 18. st) na jar
5. poveternostné pomery, počasie: v blatný čas (BV 1652); pekni gasni čas (PP 1734); na mory pri tichem case (MK 18. st) v bezvetrí; na lahodne ťeplom čase (PR 18. st)
6. okolnosti príznačné pre určitú dobu, ráz obdobia: w tento vsky a drahy czas (MOŠOVCE 1570) v období biedy a drahoty; morowymy čzasmy (JASENICA 1710) počas moru; yak času pokoge, tak y nepokoge (SLIAČE 1636) v mieri i vo vojne
7. gram slovesná gramatická kategória:
L. ustavičný čas nedokonavý vid; neustavičný čas dokonavý vid; přjtomný aneb nyňegssj čas prítomný č.; předessly aneb pominulý čas minulý č.; budaucý čas budúci č. (DM 1780); -ový príd k 1:
L. anat balwir aby časowu žilu sekal (RT 17. st) tepnu