čarať, čarovať1 nedok. i dok. hovor. meniť (význ. 3), vymieňať, zamieňať, vymeniť, zameniť: s nikým by neč-l
čariť, čarovať2 nedok.
1. robiť čary: v rozprávkach sa ľahko č-í; čarovanie stríg
2. vyvolávať vo fantázii: č. niekomu vidinu krásnej budúcnosti
čarovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovanie nedok. (robiť čary)
čarovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok., čarať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. (vymieňať)
čarovať1 -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovanie nedok. 1. (ø; čím) ▶ používať schopnosti al. prostriedky, ktorým sa pripisuje nadprirodzená sila; dosahovať niečo čarodejníckymi prostriedkami, bosorovaním a pod.; syn. čariť, bosorovať: č. na Ondreja; č. olovom, bylinami, pohľadom; Chlapi spievajú, ženy nariekajú, babica čaruje. [K. Horák]; Netvrdím, že čarujete a lietate na metle. [J. Beňo]; Vedela bosorka čarovaním ženy ostudiť, aby ich mužovia neľúbili. [V. Ferko] 2. (s čím, s kým; ø) ▶ vďaka zručnosti, šikovnosti al. tréningu predvádzať obdivuhodné kúsky, obyč. s predmetmi, inými osobami, so zvieratami a pod., robiť čary: č. s kartami, s paličkou, so šatkami; kúzelník čaruje a z klobúka vyťahuje zajaca; Sú takí machri, čo vedia celý večer čarovať také fígle, aké ľudské oči dosiaľ nevideli. [V. Bednár] 3. expr. ((s) čím; ø) ▶ šikovne narábať s niečím, robiť al. dokázať niečo takmer nemožné: č. hudbou, piesňou, slovami; vedela č. v kuchyni; futbalista priam čaruje s loptou; kreslím, kreslím, maľujem, farbičkami čarujem; pren. mráz čaruje na oblokoch ľadové kvety ▷ dok. k 1 ↗ počarovať, k 2 ↗ vyčarovať
čarovať2 -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok. i dok. ⟨maď. ~ slovan.⟩ hovor. 1. (čo; čo za čo; ø) ▶ robiť, urobiť výmenu niečoho za niečo iné, meniť, vymieňať, vymeniť, zamieňať, zameniť; syn. čarať: čarovali drevo za obilie; Za jednu čaptavú kobylu tak chytro vyčarovať toľko železných koní. Darko dobre čaroval, oj, dobre. [L. Ťažký] 2. (s kým) ▶ meniť, vymieňať si postavenie, miesto a pod.; syn. čarať: Nemáte to svoje ja v poriadku. Nechcel by som s vami čarovať. [I. Stodola] ▷ dok. i ↗ vyčarovať
čariť, čarovať1 robiť činy, ktoré sa zdanlivo vymykajú rozumovému chápaniu • robiť čary • bosorovať: stará cigánka vedela veštiť, čariť, čarovať, bosorovať • expr. bosoráčiť • kniž. kúzliť: kúzelník čaruje, kúzli z klobúka zajaca • eskamotovať (robiť kúzla, robiť eskamotáž) • zariekať • zariekavať (spôsobovať urieknutie): čarodejnica zarieka, zariekava (chorobu)
čarovať1 p. čariť
čarovať2 p. meniť 3, porov. zameniť, vymeniť 1
meniť 1. robiť z niečoho niečo iné • premieňať: meniť, premieňať púšť na úrodnú pôdu • pozmeňovať • obmieňať • kniž. modifikovať (čiastočne meniť): človek postupne pozmeňoval, modifikoval prírodu; obmieňať text • deformovať (so zmenou k horšiemu): deformoval povahu dieťaťa zlou výchovou • odb.: metamorfovať • mutovať • permutovať: metamorfované horniny; permutované prírodné rezervácie
2. nahrádzať niečím iným toho istého druhu • striedať: menila, striedala šaty • obmieňať • varírovať • variovať (meniť s návratmi k pôvodnému): obmieňal, varíroval hudobnú tému • modulovať (meniť zvuk): modulovať hlas • tech. konvertovať: konvertovaný prúd
3. dávať jednu vec za inú • vymieňať: menil, vymieňal poistky • zamieňať: zamieňal byt za väčší, zamieňal koruny za marky • pejor.: čachrovať • machľovať • veksľovať (nečestne, pokútne meniť): čachrovali, machľovali s devízami • hovor.: čarať • čarovať: deti čarali hračky • ľud. zastar.: frajmačiť • frajmočiť: trhovníci frajmočili
vymeniť 1. dosadiť niekoho, niečo za niekoho iného, obyč. rovnakého, za niečo iné, obyč. rovnaké • nahradiť • kniž. substituovať: vymeniť, nahradiť pracovníka; vymeniť, nahradiť opotrebované časti stroja • zmeniť: rád by zmenil miesto • zameniť • hovor.: vyčarať • vyčarovať • prečarať • prečarovať (použiť, vziať niečo namiesto niečoho iného): zameniť si, vyčarať si, prečarať si aktovky • hovor.: čarať • čarovať: s nikým by nečaral, nečaroval • subšt. vyčendžovať • vystriedať (koho): vystriedať nočného strážnika • hovor. prehodiť (navzájom vymeniť): prehodiť riadky v texte, prehodiť slová vo vete • premeniť: premeniť prostredie, premeniť peniaze na drobné • povymieňať • popremieňať • pozamieňať • pomeniť (postupne, viac vecí)
2. vziať odniekiaľ niečo uložené, deponované a pod. za protihodnotu, poplatok • vyzdvihnúť • vybrať: ide si vymeniť, vyzdvihnúť balík
zameniť dať, vziať, použiť niečo namiesto niečoho iného, obyč. podobného (vedome al. omylom) • vymeniť: zameniť, vymeniť si kabáty; zamením, vymením si s tebou miesto; zameniť, vymeniť peniaze v banke • zmeniť (nahradiť iným): chcem si zmeniť byt • hovor. prehodiť (zameniť navzájom): prehodili si klobúky; prehodiť čísla • hovor.: vyčarať • vyčarovať • začarať • začarovať (niečo konkrétne): deti si vyčar(ov)ali, začar(ov)ali hračky • hovor.: čarať • čarovať: nechce so mnou nič čarať, čarovať • hovor.: prečarať • prečarovať: prečarali si stoličky • premeniť: astmatik musí premeniť prostredie; premeniť, zameniť bankovku za drobné • kniž. substituovať • nahradiť (dosadiť niekoho, niečo na niekoho, niečo): substituovať, nahradiť chybné súčasti stroja • pozamieňať • povymieňať • pomeniť • popremieňať (postupne, viac vecí): pozamieňali, pomenili, popremieňali si klobúky
čarať, -á, -ajú i čarovať1, -uje, -ujú nedok. i dok. hovor.
1. (čo za čo) meniť, vymieňať, zamieňať, vymeniť, zameniť: Čarovali sme úlohy. (Vans.) Čarujte mi ten mlynček za ňu (šabľu). (Dobš.); čarajúc chlieb emigrantský za bírešské posúchy (Min.);
2. (s kým) meniť, vymieňať si, vymeniť si povolanie, postavenie: A veru by ja nečaroval ani s pánom kráľom. (Stod.);
dok. k 1 vyčarať, vyčarovať
|| čarať sa i čarovať sa (s kým) meniť, zamieňať si, vymieňať si, zameniť si, vymeniť si povolanie, postavenie: Ja sa s vami hocikedy čarám. (Kuk.) Nečaroval by sa s hocikým v dedine. (Tim.)
čariť, -í, -ia i čarovať2, -uje, -ujú nedok.
1. používať isté prostriedky, ktorým sa pripisuje neobyčajná moc, na dosiahnutie čarovného, neobyčajného účinku; robiť čary, kúzla, bosorovať: Na krížnych cestách sa čarí. (Krčm.) Neviem zmútiť vodu, netoby veštiť, čariť. (Hviezd.) Cigánka vie aj čarovať, aj z dlane osud vyčítať. (Jil.)
2. zried. (komu, čomu) čarovne pôsobiť na zmysly niekoho, okúzľovať: Jak by peknému nečaril zraku! (Sládk.) Vie chlapom čarovať. (Urbk.)
3. (čo) vyvolávať pred oči, vykúzľovať: Napájal fantáziu zjavmi, ktoré čaril oheň. (Vlč.) Na piesčinách pusty záhrady čaruje. (Štítn.);
dok. k 1 počariť i počarovať;
k 2 učariť i učarovať;
k 3 vyčariť
čarovať1 p. čarať
čarovať2 p. čariť
čarať i čarovať1 nedok. (čeriac, čirac, čerovat) csl vymieňať niečo za niečo: Čaraľi si koňe a jedo_na to doplaťiu̯ (Sebechleby KRU); Ja̋ bi čeroval pšeňicu za žito (Čierna Lehota ROŽ); Čaruvala son chlieb za koláč (Návojovce TOP); Nenšovani sceli mého žrepca čaruvat, praj mi dajú kona, jakého si viberem (Trenč. Závada TRČ); Ja svojeho koňa za tvojo dva ňečaram (Studenec LVO); Budzeme čirac kravi, aľe muśiž doplacic (Sveržov BAR) L. obručki čeriac (Sobrance) - mať zásnuby
čarať sa i čarovať sa nedok. (čerac śe, čerovat se) 1. čiast. strsl, vsl vymieňať si s niekým miesto al. postavenie: Kim je ľekvá_rietki, omieša a_jedon, aľe keď husňe, treba sa furt čarať (Pukanec LVI); Ja̋ bi se s tebó načeroval ani za svet (Revúca); Mac tak pouni bugeľar, ta še s tobu ňečeram (Breznica STR) 2. gem, vsl (na niekoho al. na niečo, i bezpredm.) vymieňať si objekty rovnakého druhu: Čärujmo sä, ja̋ či dám maj bičag a ti mi dáš tvaj (Brusník REV); Čerajme śe na ženi (Sobrance)
čariť i čarovať2 nedok. (šerit) 1. strsl, zsl robiť úkony, ktorým sa pripisuje čarodejný účinok: Pomätám hu, veďela čäriť (Pokryváč DK); Povedaľi mu, že viďí šetke strige, čo čariď veďia (Detva ZVO); Šeríž ani stará bosorka (Slavošovce ROŽ); Tá veru vie čaruvat (Likavka RUŽ); Ona bola taká bosorka, aj čaruvat vedela (Ludanice TOP); Naučela aj Oršuľu čarovac (Prosné PB) 2. čiast. zsl a vsl predpovedať budúcnosť, veštiť: Podľa toho (odliateho útvaru z olova) sebe dziefki čarovaľi, či budze chlop pijak, či budze dobri aji co budze (Jaklovce GEL); čaruvat (Bíňovce TRN, Plav. Mikuláš MAL); čaruvac (Dol. Hričov BYT)
čarovať sa p. čarať sa
čarať1, čarovať1 ndk práv robiť výmenný obchod: stalo se medzj nimy cžarowanie, že geho dwogactyhodnost dala P. Buzaku dom, ktereho domu polowicz y geho dwoggectyhodnost kupila (BÁTOVCE 1631); predass nam te woly a nebudess czarad (BARDEJOV 1683); abi statek ciganowi na zawedeni do garmoku, na predania anebo čarowania dati se neopowažil (B. BYSTRICA 1783); biky uhorske sem čaral s gednym podanim (ŠTEFANOVCE 1786); Fero Pjar a Tomáš Ondrejko zaloch magu spolu wimenit a čarowat (PONIKY 1792) L. dala sem gym, obiwatelum walkowskym čaruwanym spusobem tu mogu lučku (GIRALTOVCE 1753) výmenou; čarať sa: že se onj czaralj a fraumočilj z winiciamj (BÁTOVCE 1661)
čarať2, čariť, čarovať2 ndk robiť čary, čarovať; škodiť čarami: skrze gmeno geho (Boha) nemame cžarity (BAg 1585); k neg chodiwagj lide a cžaruge gim (PEZINOK 1653); fascinare: cžarit (HD 1706-07)