Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

čarať, čarovať¹ nedok. i dok. hovor. meniť (význ. 3), vymieňať, zamieňať, vymeniť, zameniť: s nikým by neč-l

čariť, čarovať² nedok.

1. robiť čary: v rozprávkach sa ľahko č-í; čarovanie stríg

2. vyvolávať vo fantázii: č. niekomu vidinu krásnej budúcnosti

čarovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovanie nedok. (robiť čary)

čarovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok., čarať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. (vymieňať)

čarovať¹ -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovanie nedok. 1. (ø; čím) ▶ používať schopnosti al. prostriedky, ktorým sa pripisuje nadprirodzená sila; dosahovať niečo čarodejníckymi prostriedkami, bosorovaním a pod.; syn. čariť, bosorovať: č. na Ondreja; č. olovom, bylinami, pohľadom; Chlapi spievajú, ženy nariekajú, babica čaruje. [K. Horák]; Netvrdím, že čarujete a lietate na metle. [J. Beňo]; Vedela bosorka čarovaním ženy ostudiť, aby ich mužovia neľúbili. [V. Ferko]
2. (s čím, s kým; ø) ▶ vďaka zručnosti, šikovnosti al. tréningu predvádzať obdivuhodné kúsky, obyč. s predmetmi, inými osobami, so zvieratami a pod., robiť čary: č. s kartami, s paličkou, so šatkami; kúzelník čaruje a z klobúka vyťahuje zajaca; Sú takí machri, čo vedia celý večer čarovať také fígle, aké ľudské oči dosiaľ nevideli. [V. Bednár]
3. expr. ((s) čím; ø) ▶ šikovne narábať s niečím, robiť al. dokázať niečo takmer nemožné: č. hudbou, piesňou, slovami; vedela č. v kuchyni; futbalista priam čaruje s loptou; kreslím, kreslím, maľujem, farbičkami čarujem; pren. mráz čaruje na oblokoch ľadové kvety
▷ dok. k 1 ↗ počarovať, k 2 ↗ vyčarovať

čarovať² -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok. i dok. ⟨maď. ~ slovan.⟩ hovor. 1. (čo; čo za čo; ø) ▶ robiť, urobiť výmenu niečoho za niečo iné, meniť, vymieňať, vymeniť, zamieňať, zameniť; syn. čarať: čarovali drevo za obilie; Za jednu čaptavú kobylu tak chytro vyčarovať toľko železných koní. Darko dobre čaroval, oj, dobre. [L. Ťažký]
2. (s kým) ▶ meniť, vymieňať si postavenie, miesto a pod.; syn. čarať: Nemáte to svoje ja v poriadku. Nechcel by som s vami čarovať. [I. Stodola]
▷ dok. i ↗ vyčarovať

čarať, -á, -ajú i čarovať¹, -uje, -ujú nedok. i dok. hovor.

1. (čo za čo) meniť, vymieňať, zamieňať, vymeniť, zameniť: Čarovali sme úlohy. (Vans.) Čarujte mi ten mlynček za ňu (šabľu). (Dobš.); čarajúc chlieb emigrantský za bírešské posúchy (Min.);

2. (s kým) meniť, vymieňať si, vymeniť si povolanie, postavenie: A veru by ja nečaroval ani s pánom kráľom. (Stod.);

dok. k 1 vyčarať, vyčarovať

|| čarať sa i čarovať sa (s kým) meniť, zamieňať si, vymieňať si, zameniť si, vymeniť si povolanie, postavenie: Ja sa s vami hocikedy čarám. (Kuk.) Nečaroval by sa s hocikým v dedine. (Tim.)

čariť, -í, -ia i čarovať², -uje, -ujú nedok.

1. používať isté prostriedky, ktorým sa pripisuje neobyčajná moc, na dosiahnutie čarovného, neobyčajného účinku; robiť čary, kúzla, bosorovať: Na krížnych cestách sa čarí. (Krčm.) Neviem zmútiť vodu, netoby veštiť, čariť. (Hviezd.) Cigánka vie aj čarovať, aj z dlane osud vyčítať. (Jil.)

2. zried. (komu, čomu) čarovne pôsobiť na zmysly niekoho, okúzľovať: Jak by peknému nečaril zraku! (Sládk.) Vie chlapom čarovať. (Urbk.)

3. (čo) vyvolávať pred oči, vykúzľovať: Napájal fantáziu zjavmi, ktoré čaril oheň. (Vlč.) Na piesčinách pusty záhrady čaruje. (Štítn.);

dok. k 1 počariť i počarovať;

k 2 učariť i učarovať;

k 3 vyčariť

čarovať¹ p. čarať

čarovať² p. čariť

čarať i čarovať¹ nedok. (čeriac, čirac, čerovat) csl vymieňať niečo za niečo: Čaraľi si koňe a jedo_na to doplaťiu̯ (Sebechleby KRU); Ja̋ bi čeroval pšeňicu za žito (Čierna Lehota ROŽ); Čaruvala son chlieb za koláč (Návojovce TOP); Nenšovani sceli mého žrepca čaruvat, praj mi dajú kona, jakého si viberem (Trenč. Závada TRČ); Ja svojeho koňa za tvojo dva ňečaram (Studenec LVO); Budzeme čirac kravi, aľe muśiž doplacic (Sveržov BAR)
L. obručki čeriac (Sobrance) - mať zásnuby

čarať sa i čarovať sa nedok. (čerac śe, čerovat se)
1. čiast. strsl, vsl vymieňať si s niekým miesto al. postavenie: Kim je ľekvá_rietki, omieša a_jedon, aľe keď husňe, treba sa furt čarať (Pukanec LVI); Ja̋ bi se s tebó načeroval ani za svet (Revúca); Mac tak pouni bugeľar, ta še s tobu ňečeram (Breznica STR)
2. gem, vsl (na niekoho al. na niečo, i bezpredm.) vymieňať si objekty rovnakého druhu: Čärujmo sä, ja̋ či dám maj bičag a ti mi dáš tvaj (Brusník REV); Čerajme śe na ženi (Sobrance)

čariť i čarovať² nedok. (šerit)
1. strsl, zsl robiť úkony, ktorým sa pripisuje čarodejný účinok: Pomätám hu, veďela čäriť (Pokryváč DK); Povedaľi mu, že viďí šetke strige, čo čariď veďia (Detva ZVO); Šeríž ani stará bosorka (Slavošovce ROŽ); Tá veru vie čaruvat (Likavka RUŽ); Ona bola taká bosorka, aj čaruvat vedela (Ludanice TOP); Naučela aj Oršuľu čarovac (Prosné PB)
2. čiast. zsl a vsl predpovedať budúcnosť, veštiť: Podľa toho (odliateho útvaru z olova) sebe dziefki čarovaľi, či budze chlop pijak, či budze dobri aji co budze (Jaklovce GEL); čaruvat (Bíňovce TRN, Plav. Mikuláš MAL); čaruvac (Dol. Hričov BYT)

čarovať sa p. čarať sa

čarovať¹ p. čarať

čarovať² p. čariť

čarať¹, čarovať¹ ndk práv robiť výmenný obchod: stalo se medzj nimy cžarowanie, že geho dwogactyhodnost dala P. Buzaku dom, ktereho domu polowicz y geho dwoggectyhodnost kupila (BÁTOVCE 1631); predass nam te woly a nebudess czarad (BARDEJOV 1683); abi statek ciganowi na zawedeni do garmoku, na predania anebo čarowania dati se neopowažil (B. BYSTRICA 1783); biky uhorske sem čaral s gednym podanim (ŠTEFANOVCE 1786); Fero Pjar a Tomáš Ondrejko zaloch magu spolu wimenit a čarowat (PONIKY 1792)
L. dala sem gym, obiwatelum walkowskym čaruwanym spusobem tu mogu lučku (GIRALTOVCE 1753) výmenou; čarať sa: že se onj czaralj a fraumočilj z winiciamj (BÁTOVCE 1661)

čarať², čariť, čarovať² ndk robiť čary, čarovať; škodiť čarami: skrze gmeno geho (Boha) nemame cžarity (BAg 1585); k neg chodiwagj lide a cžaruge gim (PEZINOK 1653); fascinare: cžarit (HD 1706-07)