Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

čakať nedok.

1. zotrvávať na istom mieste, kým príde očakávaná osoba, dopr. prostriedok ap. al. kým sa niečo stane: č. (na) priateľa, č. na autobus; č. v rade; márne, dlho č.

2. predpokladať, že niekto príde, že niečo nastane, očakávať: č. návštevu, list; č. (na) odpoveď; č. na byt; č. dieťa jeho narodenie; č. na smrť

3. odkladať, odsúvať (nejakú činnosť): č. s odpoveďou, s platením

4. iba v 3. os. (o niečom budúcom, najmä nepríjemnom) javiť sa neodvratným: č-á ho trest, č-jú nás náročné úlohy, č-á nás dlhá cesta; č-á ho šibenica bude obesený

5. vyčkávať: č. na príhodnú chvíľu

(ne)dal na seba dlho č. prišiel (ne)skoro; to sa dalo od neho č. dalo sa predpokladať, že to urobí;

opak. čakávať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
čakať ‑á ‑ajú nedok.

čakať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok. 1. (na koho/koho, na čo/čo; kde; s vedľajšou vetou; ø) ▶ zotrvávať na istom mieste, kým niekto al. niečo príde, kým sa neuskutoční želaná vec: č. na deti, na rodičov; č. na autobus, na prestávku; dlho, trpezlivo, netrpezlivo, túžobne, márne č.; č. na telefonické spojenie, na rozkaz; č. na vrátnici, pri vchode, v rade; čakali na chodníku, kým nebudú mať zelenú; Ešte nikoho som tak boľavo nečakal ako šéfku. [A. Bednár]; Potok od včerajšieho dňa neopadol, ani sa nezdvihol, akoby na niečo čakal. [R. Jašík]; pren. Na stole čakal nakrájaný chlieb. [E. B. Štefan] bol nachystaný
2. (koho, čo; na koho, na čo; čo od koho, od čoho; s vedľajšou vetou; ø) ▶ predpokladať, dúfať, že niekto príde, že niečo nastane; syn. očakávať: č. návštevu; č. nápravu, zlepšenie; č. (na) odpoveď; čakám od neho list, ospravedlnenie; všetci čakali, že sa vyjadrí; prišla dlho čakaná zmena; Som samé čakanie, všetko vo mne na niečo čaká, telo i duša. [L. Ťažký]; Pozerá na vnúčatá, čaká, túži po radosti. [E. Dzvoník]; Keby v noci mrzlo, čo sa dalo čakať, na vode by znovu bolo sklo. [D. Dušek]
3. (s čím; s vedľajšou vetou; ø) ▶ neurobiť niečo hneď, odsúvať niečo na neskorší čas; syn. odďaľovať, odkladať, presúvať: č. s predajom domu, so sťahovaním; čakajú ešte so svadbou; bude tak dlho č., až bude neskoro; na čo čakáš? čakáš, až budeš starší a múdrejší?
4. iba v 3. os. (koho) ▶ javiť sa v budúcnosti neodvratným: čakajú nás nové skúšky; čakala ho robota; čo nás ešte čaká?!
5. (na čo; s vedľajšou vetou) ▶ zotrvávať v očakávaní (aj dlho), s nejakým cieľom, pre nejaký dôvod; syn. vyčkávať, vyčakávať: č. na ďalšiu šancu, príležitosť; rybári nevyšli na more - čakajú na lepšie počasie; Sedíš pri okne a čakáš na vhodnú chvíľu, aby si si presadol ďalej, lebo ti je zima na nohy. [R. Sloboda]; Čakáme hodinu a pol, kým sa autobus nenaplní do posledného miesta. [Inet 2002]
6. (čo; ø) ▶ očakávať narodenie dieťaťa; (o žene) byť tehotná: čakáme dieťatko, maličké; Prečo si mi nedal vedieť, že Zuzana čaká dieťa? [J. Papp]; Magda čaká, pritúľte ju a máte plný dom radosti. [Ľ. Smrčok]
fraz. čakať ako kura na zrno/na sopeľ nedočkavo; čakať ako koza na nôž bezmocne, zmierený s tým, čo príde; čakať ako na spasenie/na (Božie) zmilovanie/na Mesiáša netrpezlivo, túžobne; čakanie na Godota nezmyselné, na niečo, čo nepríde; čakať celú večnosť veľmi dlho; čakať do súdneho dňa márne, zbytočne; čakať na niečo s otvorenými ústami zvedavo; čakať so založenými rukami nečinne, nič nerobiac; dať na seba dlho čakať neskoro prísť, dlho sa neozývať, neohlásiť sa; nedať/nenechať na seba dlho čakať skoro prísť, ozvať sa, ohlásiť sa; to sa dalo od neho čakať dalo sa predpokladať, že to urobí ◘ parem. čo nás čaká, to nás neminie
opak. čakávať -va -vajú -val; dok. k 1, 3 – 5počkať, k 1, 3dočkať


dočkať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kanie dok. 1. (koho, čo; na koho, na čo; kde) ▶ ostať na mieste, kým niekto, niečo príde al. kým sa niečo stane, počkať: dočkajte ma!; obed nedočkám; dočkáme na nich; dočkajte na autobus; Dočkala, kým odkvapká masť, a naložila na tanier. [M. Ferko]; A dočkaj pri zábradlí parku oproti vchodu. [P. Hajdúk]; dočkaj, dočkajte a) platnosť častice s významom nadväzovania na kontext al. situáciu a rozpamätávania: dočkajte, kedy sa to stalo? b) platnosť citoslovca s významom výstrahy, vyhrážania: dočkaj, veď ty dostaneš
2. (s čím) ▶ čakaním niečo oddialiť, odložiť na neskorší čas; syn. počkať: ešte s tým dočkajte!; Dedina sa zaviazala chlapským slovom, aby ešte nejaký ten týždeň dočkali. [J. Domasta]
parem. dočkaj času ako hus klasu buď trpezlivý, nebuď nedočkavý
nedok.čakať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ašpirovať vynakladať úsilie niečo získať (najmä miesto, funkciu) • uchádzať sa: ašpiruje na miesto profesora, uchádza sa o miesto profesorareflektovať (mať záujem niečo dostať): nereflektuje na ponúkané miesto tajomníkakniž. pretendovať (mať požiadavky získať niečo): pretenduje docentúrurobiť si nároknárokovať si: robí si nárok na lepšie postavenie, nárokuje si lepšie postaveniečakať: čaká na funkciu zástupcuusilovať sa: usiluje sa o miesto vedúceho


cítiť 1. vnímať zmyslami, prežívať cit • pociťovať: cítil, pociťoval v hlave bolesť; pociťuje veľký žiaľ

2. mať pocit, že sa niečo stane • tušiťpredvídaťpredpokladať: cítil, tušil, predvídal, že sa vec neskončí dobreexpr. šípiť: šípil nešťastieexpr.: ňuchaťvetriť: ňuchal, vetril zradupoľov. istiť (o zveri, o psoch): vetril, istil nebezpečenstvozastar.: predvidieťpredcítiť: predcítiť niečo zléčakaťočakávať (mať pocit, že sa niečo stane): v podvedomí čaká, očakáva zradu

3. p. spolucítiť 4. p. zmýšľať 1 5. p. páchnuť


čakať 1. ostávať na mieste, kým sa neuskutoční želaná vec • vyčkávať: čakáme, vyčkávame na autobusvyčakávaťvyčakúvaťobčakávaťobčakúvať (dlhšie, netrpezlivo a pod.): vyčakávala, občakávala muža celý deň

2. predpokladať, že niečo nastane • očakávať: čakala na list, očakávala list; čakali sme, očakávali sme skorú svadbustriehnuť (ostražito, dychtivo a často s cieľom využiť situáciu vo svoj prospech): čakali, striehli na dedičstvo

3. (s niečím) nerobiť s niečím nič, ale prekladať danú činnosť, vec na neskorší čas • stáťodsúvaťodkladať: čakať, stáť so sejbou, s termínom; sejbu, termín odkladaťodďaľovať: rozhodnutie stále odďaľujeotáľaťváhať (počínať si nerozhodne): s pomocou ešte čakali, otáľali, váhali


pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosťsledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákovvšímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasyobracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovcafraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stenehovor.: fixovaťfixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oprotidívať sahľadieť (uprene, sústredene) • striehnuťčakaťčíhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníkahovor. merkovaťdávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú

2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badaťzisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúžiuvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocnývidieťvidnopoznaťcítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaníčítať: číta mu na tvári strachzastaráv. znať: nedá nič na sebe znať


predvídať mať predstavu o budúcnosti, o tom, čo sa stane: predvídať dobrý koniec akcietušiťcítiť (na základe predtuchy, pocitov): tuší, cíti, že dom bude prázdnyzastar.: predvidieťpredcítiťexpr.: šípiťvetriťňuchať: šípil, vetril v mužovi nepriateľaprognózovať (vedecky predvídať): prognózovanie hospodárskeho vývinupredpokladaťčakaťočakávať (myslieť si, že sa niečo konkrétne stane): mohol predpokladať, čakať, že sa veci vyvinú taktoanticipovať: vedec anticipuje vývin


striehnuť 1. ostražito niekoho, niečo pozorovať (obyč. nenápadne, skryto) s cieľom využiť danú situáciu vo svoj prospech • kniž. striezťčíhať: striehnuť, číhať na niekoho za rohom; mačka striehne, číha na myš; strežie, číha na každú príležitosťvyčkávať (čakať na uskutočnenie niečoho): vyčkáva, aby mohol udrieťčakať (s istým cieľom zotrvávať na mieste al. v istej situácii): čakajú na vhodný okamihexpr. pásť: pasie za dievčaťom, za výhodným miestomočakávať: trpezlivo očakával svoju príležitosť

2. p. pozorovať 1 3. p. strážiť 4. p. sliediť


tušiť mať predstavu o niečom na základe pocitov, predtuchy a pod., a nie na základe nezvratných faktov a racionálneho uvažovania • predvídaťcítiť: tušili, predvídali, cítili blízke nebezpečenstvozastar.: predvidieťpredcítiťexpr.: šípiťvetriťňuchať: šípil, vetril, že niečo nie je v poriadku; ňuchal, že sa situácia obrátizastar. trúfať: trúfal, že za tým čosi nesedíhádaťdohadovať sadomýšľať sa (intuitívne zisťovať): mohol iba hádať, dohadovať sa, ako sa to skončí; domýšľal sa, že všetko je ináčpredpokladaťčakaťočakávať (domnievať sa, že sa niečo stane): dalo sa predpokladať, čakať, že nebude dlho žiť


vyzerať2 1. chvíľami sa dívať odniekiaľ von • hovor.: vykúkaťvykukovaťvykukávať: vyzerá, vykúka z úzkeho oblôčikapozerať: pozerá (chvíľami) na oblohuexpr.: vyzízaťvyzizovať: deti zvedavo vyzízajúzastar. vyhliadať (Rázus)

2. hľadieť v očakávaní niečoho • čakaťočakávať: túžobne vyzerá, čaká, očakáva syna

3. p. trčať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

čakať, -á, -ajú nedok.

1. (koho, čo, na koho, na čo) očakávať príchod, objavenie sa dakoho, dačoho: č. brata, sestru na stanici, č. na vlak, na autobus, na električku, č. návštevu, č. balík, č. na výsledok, na odpoveď; nečakaj (na) zázrak, zázraky niečo mimoriadneho, neobyčajného; bibl. č. Mesiáša, Krista; č. rodinu, rodinku narodenie dieťaťa

čaká na smrť je veľmi chorý al. starý; dať na seba dlho č. prísť neskoro; nedať na seba dlho č. prísť načas, skoro; hovor. žart. čaká ako kura na zrno, na sopeľ je nedočkavý; hovor. č. ako na spasenie, na Mesiáša túžobne, nedočkavo;

2. (bezpredm., čo i so spoj. že) predpokladať, že sa v dohľadnom, v určitom čase dačo stane; tráviť čas očakávaním, vyčkávaním, vyčkávať: č. dve hodiny, márne, dlho č.; č. v rade; to som nečakal to som nepredpokladal, nebol som na to pripravený; č. ako na ihlách netrpezlivo; č. so založenými rukami nečinne;

3. (s čím) odkladať, odsunovať niečo na neskoršie: č. s platením, s odpoveďou;

4. (koho) byť prichystaný, pripravený pre dakoho (obyč. o veciach): čaká ho prekvapenie, čakajú nás povinnosti, úlohy; čaká ho guľka, šibenica smrť zastrelením, obesením;

opak. čakávať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 dočkať, počkať, vyčkať, k 1 i dočkať sa, k 3 počkať


počkať, -á, -ajú dok.

1. (koho, čo, na koho, na čo i bezpredm.) stráviť nejaký čas čakaním, zotrvať istý čas v očakávaní niekoho al. niečoho, vyčkať: p. chvíľu, p. deň-dva; Počkali sme na starého drotára. (Tomašč.) Hej, no len ma počkaj! (J. Kráľ); p. na lepšiu príležitosť; Počkaj, kým všetci budeme spolu. (Kuk.); to počká možno to odložiť, nesúri to; urobiť niečo na počkanie (napr. opraviť obuv) hneď; p. na dievča, na chlapca vyčkať vhodný čas k sobášu;

2. (s čím i bezpredm.) vyčkať, neprenáhliť sa, mať strpenie: Počkajte s chválou. (Zúb.) Počkám ešte so ženbou. (Jes.) Musí počkať s vilou (Vaj.) s kúpou al. so stavbou vily. Počkaj, nemiešaj sa mi do reči. (Bedn.); počkať, počkať! počkaj, počkaj! výrazy nabádajúce k trpezlivosti;

3. (komu) pozhovieť s nárokmi na peniaze al. odmenu, nesúriť: I pánu švagrovi počkáme. (Vaj.) Nie je taký človek, aby mu nepočkal. (Taj.);

nedok. čakať

|| počkať si (na koho, na čo, nár. i za kým) čakať dlhší al. kratší čas: Na to si počkáte! (Zúb.) to tak ľahko nebude. Ona si na ňu počkala. (Ráz.) Za tými si počkáme. (Jes.)

Morfologický analyzátor

čakať nedokonavé sloveso
(ja) čakám VKesa+; (ty) čakáš VKesb+; (on, ona, ono) čaká VKesc+; (my) čakáme VKepa+; (vy) čakáte VKepb+; (oni, ony) čakajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) čakal VLesam+; (ona) čakala VLesaf+; (ono) čakalo VLesan+; (oni, ony) čakali VLepah+;
(ty) čakaj! VMesb+; (my) čakajme! VMepa+; (vy) čakajte! VMepb+;
(nejako) čakajúc VHe+;
čakať čakať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor