Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs ssj ma subst obce priezviská

čaj -u m.

1. sušené mladé lístky a puky čajovníka: ruský, čínsky č.

2. nápoj z nich; odvar z kvetov, plodov, listov, byliek iných rastlín: č. s citrónom; lipový, šípkový č.; podávať č.; č. o piatej popoludňajšia tanečná zábava;

čajový príd.: č-á lyžička malá; č-é pečivo trvanlivé; č. večierok na kt. sa podáva čaj; č-á ruža s farbou slabého čaju;

čajík -a, čajíček -čka m. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
čaj ‑u m.; čajový
Nižný Čaj ‑ého ‑a L ‑om ‑i m.; Nižnočajčan ‑a mn. ‑ia m.; Nižnočajčanka ‑y ‑niek ž.; nižnočajský
Vyšný Čaj ‑ého ‑a L ‑om ‑i m.; Vyšnočajčan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnočajčanka ‑y ‑niek ž.; vyšnočajský

čaj čaju pl. N čaje m. ⟨rus. ‹ čín.⟩ 1. ▶ sušené mladé lístky a puky čajovníka: čínsky, cejlónsky, indický, ruský č.; čierny č. fermentovaný; zelený č. nefermentovaný; aromatizovaný, sypaný č.; č. v záparových vrecúškach; Nechal mi balíček čaju, gruzínskeho, mohlo ho byť zo štvrť kila. [M. Ferko]; Čína je považovaná za pravlasť čaju. [Inet 2002]
2. ▶ sušené lístky, kvety al. iné časti rastlín al. plody ovocia používané na prípravu bylinkového, obyč. liečivého nápoja: šípkový, žihľavový č.; ibišový, jazmínový č.; zaliať č. horúcou vodou; skladovať č. v suchých miestnostiach
3. ▶ (obyč. horúci) nápoj zo sušených lístkov čajovníka, čajovín, liečivých rastlín a pod.: silný, slabý, nesladený, teplý č.; prieduškový, urologický, zdravotný č.; č. na dobrý spánok; dať si č. s citrónom, s medom; naliať do čaju trocha rumu, mlieka; uvariť si, piť bylinkový č.; prineste mi, prosím, dve šálky čaju; Lipový čaj zažehnal každú moju detskú chorobu. [H. Zelinová]; V miestnosti, kde obyčajne popíjame ruský čaj, roztiahla pomocnica veľký stôl. [P. Jaroš]ľadový čaj priemyselne vyrábaný osviežujúci nápoj na báze čaju, ktorý sa pije dobre vychladený
4. ▶ popoludňajšie posedenie, na ktorom sa podáva čaj; popoludňajšie stretnutie pri čaji: V dňoch 20. a 21. decembra sú „primátorské čaje“ na Trojičnom námestí. [Pd 1995]
5. ▶ popoludňajšia tanečná zábava: nedeľný č. o piatej; Vtedy boli ešte študentské čaje a nie diskotéky. [Vč 1980]
fraz. slabý ako čaj a) nekvalitný b) (o výkone človeka) veľmi slabý
čajíček -čka pl. N -čky, čajík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: fľaška na č.; Nech sa páči čajíček, - švitorí gazdinka. [V. Klimáček]


Nižný Čaj -ného Čaja L -nom Čaji m. obec na východnom Slovensku v okrese Košice-okolie juhovýchodne od Košíc;

Nižnočajčan, Čajčan -na pl. N -nia m.;

Nižnočajčanka, Čajčanka -ky -niek ž.;

nižnočajský, čajský -ká -ké príd.

čaj -u m. ‹r < čín›

1. sušené mladé lístky a puky čajovníka

2. nápoj z odvaru z nich al. (najmä ako zdravotný nápoj) aj z iných rastlín: šálka č-u; šípkový č.

3. spoločenská zábava, večierok (pôvodne s podávaním čaju): tancovať na č-och;

čajový príd.: č-á lyžička; potrav. č-é pečivo podávané k čaju; č-é maslo jemné; bot. č-á ruža čajovka 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

čaj, -u m. suché lístie čajovníka al. iných bylín, suché kvety al. plody niektorých rastlín (napr. šípky); odvar z nich: lipový, harmančekový, šípkový, ruský, čínsky č., variť č., piť č.; podávať č. hostiť čajom a zákuskami; chodiť, ísť na č. chodiť, ísť piť čaj

č. o piatej druh spoločenskej zábavy s tancom;

čajový príd.

1. z lístia čaju, z čaju: č-á zmes, č-á vôňa;

2. určený do čaju, na pitie čaju, na podávanie čaju: č. rum, č-á súprava, kanvica, č-é pečivo k čaju

č. večierok na ktorom sa podáva čaj; č-é maslo lepší, jemnejší druh masla;

čajík, -a i čajíček, -čka m. zdrob. expr.

Morfologický analyzátor

čaj podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) čaj; (bez) čaju; (k) čaju; (vidím) čaj; (o) čaji; (s) čajom;

(štyri) čaje; (bez) čajov; (k) čajom; (vidím) čaje; (o) čajoch; (s) čajmi;

čaj
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) čaj nádych bylinky samotnej. Takýto čaj je osviežujúci, do istej miery
G (bez) čaju ňou. Vliala som do seba zvyšok čaju a spálila som si celý jazyk aj
D (k) čaju mladíček. Žartoval so mnou, či si k čaju nedám aj rum, keď je vonku tak
A (vidím) čaj doktora ďalej. Môže si dať s nami čaj .“ Na ženin návrh Jordan odstúpil
L (o) čaji horiacich sviečok na stoloch. V čaji plávali kúsky ovocia. V prítmí
I (s) čajom Irma a skoro sa obarila vriacim čajom . Jim vytiahol z batôžka mobil
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) čaje špeciálne ponuky.” Či sú čierne čaje z takých alebo onakých vrecúšok,
G (bez) čajov využiť aj ako bylinky na varenie čajov , v kuchyni a pod. V poslednom
D (k) čajom zložením i balením bližšie ako k čajom . V štatistike obratu danej
A (vidím) čaje Preto som bol na japonské zelené čaje veľmi zvedavý. Pred návštevou
L (o) čajoch holdoval viac ako káve, vedel som o čajoch skutočne mnoho a aj jeho príprave
I (s) čajmi koláčoch a pripili bylinkovými čajmi z byliniek vypestovaných v našej

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
Čaj p. Nižný Čaj, Vyšný Čaj
1600 Nižný Čaj KS/KI abov.
1773 Alsó-Csáj, Nižny Cžaj, 1786 Alschó-Cschaj, 1808 Alsó-Csaj, 18631913, 19381945 Alsócsáj, 19201938, 1945– Nižný Čaj
2744 Vyšný Čaj KS/KI abov.
1773 Felső-Csáj, Wissny Csaj, 1786 Felschő-Cschaj, 1808 Felső-Csaj, 18631913, 19381945 Felsőcsáj, 19201938, 1945– Vyšný Čaj

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
V obci NIŽNÝ ČAJ (okr. KOŠICE-VIDIEK) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: VANCÁKOVÁ 13×; VANCÁK 11×; AZARIOVÁ 10×; VARGA 8×; AZARI 8×; MATIS 8×; MATISOVÁ 7×; LACOVÁ 6×; SARVAŠOVÁ 6×; LACA 5×; PÁSTOR 5×; ŠTEFUŠOVÁ 5×; SARVAŠ 5×; VÁMOŠ 4×; BALOGOVÁ 4×; KSEŇÁK 4×; VARGOVÁ 4×; MROKOVÁ 3×; KURTOVÁ 3×; KLUČÁROVÁ 3×; ULIKOVÁ 3×; BELUŠOVÁ 3×; PEREŠOVÁ 3×; LOVÁSZ 3×; BAKŠIOVÁ 3×; BÉREŠ 3×; MÉČEŠ 3×; LŐRINCOVÁ 3×; TERPOVÁ 3×; KUŠMÍREK 3×; ULIK 3×; TIRPÁK 3×; BALLOVÁ 3×; KSEŇÁKOVÁ 3×; HEGEDŰŠ 2×; HEGEDŰŠOVÁ 2×; KOŠOVÁ 2×; LEŠKOVÁ 2×; GRAJCIAROVÁ 2×; KURTA 2×; KLAPKO 2×; KLUČÁR 2×; HORVÁTH 2×; KOVÁČ 2×; MAŤAŠOVSKÝ 2×; HRABOVSKÁ 2×; ČESLÁKOVÁ 2×; ŠTEFUŠ 2×; PERÚN 2×; VITEZ 2×; BÉREŠOVÁ 2×; RAGANYOVÁ 2×; MEČEŠ 2×; GRAJCIAR 2×; FODOROVÁ 2×; ONUŠKOVÁ 2×; FODOR 2×; TERPO 2×; PUZDEROVÁ 2×; LACO 1×; KĽUČÁR 1×; FICERIOVÁ 1×; VASIĽ 1×; KOŠA 1×; HEGEDÜŠOVÁ 1×; VÁMOŠOVÁ 1×; BAKŠI 1×; TKÁČ 1×; ZEHER 1×; MEČEŠOVÁ 1×; ČESLÁK 1×; ULÍKOVÁ 1×; LUKAŠÍK 1×; RUŠČÁKOVÁ 1×; MIHALIKOVÁ 1×; DUNOVÁ 1×; BALOG 1×; GAŽOVÁ 1×; LŐRINC 1×; ULÍK 1×; KOVÁČOVÁ 1×; BEĽUŠ 1×; MROK 1×; MEGYESIOVÁ 1×; MAŤAŠOVSKÁ 1×; ZEHEROVÁ 1×; KLÚČAR 1×; HRABOVSKI 1×; KUŠMÍREKOVÁ 1×; FICZERI 1×; KLAPKOVÁ 1×; VAMOŠOVÁ 1×; KOROVÁ 1×; TKÁČOVÁ 1×; OLAJOSOVÁ 1×; BELUŠ 1×; LUDROVSKÁ 1×; HUŠTATYOVÁ 1×; LOVÁSZOVÁ 1×; DUNA 1×; LUKAŠÍKOVÁ 1×; PÁSTOROVÁ 1×; TIRPÁKOVÁ 1×; PERÚNOVÁ 1×; MÉČEŠOVÁ 1×; SELIGOVÁ 1×; KOŠČ 1×; MATEJOVÁ 1×; PEREŠ 1×; GAŽO 1×; LEŠKO 1×; ŠPIŠÁK 1×; SPIŠÁKOVÁ 1×; KĽUČÁROVÁ 1×; VITEZOVÁ 1×; ONUŠKO 1×; HORVATHOVÁ 1×; HEGEDÜŠ 1×; PERUNOVÁ 1×; BAČOVÁ 1×; MIHALIK 1×; BALLA 1×; DOJČÁKOVÁ 1×; ŠOMFAI 1×; HORVÁT
V obci VYŠNÝ ČAJ (okr. KOŠICE-VIDIEK) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: OKOŠOVÁ 15×; OKOŠ 11×; PÓČ 10×; TAKÁČ 8×; PÓČOVÁ 7×; FERKO 6×; POĽÁK 6×; MIHOKOVÁ 6×; PACHOVÁ 5×; POČOVÁ 5×; ČIDEROVÁ 5×; JAKČIOVÁ 5×; VARGA 4×; TROJÁK 4×; FEKETEOVÁ 4×; MEDVE 4×; MEDVEOVÁ 4×; KAŽIMÍROVÁ 4×; GÉCI 4×; TAKÁČOVÁ 4×; VITÉZOVÁ 4×; LACKO 4×; FEKETE 4×; PÓCSOVÁ 4×; FODOROVÁ 4×; KUČINAI 3×; FERKOVÁ 3×; ŠANDOROVÁ 3×; OBŠITOŠOVÁ 3×; SEMANIŠINOVÁ 3×; JAKČI 3×; DANCÁK 3×; PACH 3×; HERTNEKIOVÁ 3×; VITÉZ 3×; PAHULYIOVÁ 3×; MARCINOVÁ 3×; MIHÓKOVÁ 3×; KUČINAIOVÁ 3×; DIANIŠKA 3×; TAKÁCSOVÁ 3×; POLÁČEK 3×; LACKOVÁ 3×; CSONTOFALSKÁ 3×; KAŽIMÍR 3×; MOLNÁR 3×; TÓTH 3×; TÓTHOVÁ 3×; MOLNÁROVÁ 3×; GÉCIOVÁ 2×; POPROCKÝ 2×; GECIOVÁ 2×; HERTNEKI 2×; HALÁSZOVÁ 2×; FLIŤAR 2×; POLÁKOVÁ 2×; ČIDER 2×; GYŐNGYŐŠI 2×; PÓCS 2×; POČ 2×; ADAMJÁK 2×; VARGOVÁ 2×; ADAMJÁKOVÁ 2×; ŠTIPČIČ 2×; PERUN 2×; MARCIN 2×; FERENC 2×; ŠTIPČIČOVÁ 2×; PERUNOVÁ 2×; ŠANDOR 2×; SEMANIŠIN 2×; POLÁČKOVÁ 2×; TROJÁKOVÁ 2×; POĽAK 1×; FICERIOVÁ 1×; ČUPÁKOVÁ 1×; ČUPÁK 1×; POĽÁKOVÁ 1×; OKOSOVÁ 1×; ADAMOVÁ 1×; KRAJŇÁK 1×; DANCÁKOVÁ 1×; MIHÓK 1×; HALÁSZ 1×; GECI 1×; LIPČEI 1×; MATTEUCCIOVÁ 1×; POĽAKOVÁ 1×; ADAM 1×; ŠÁNDOROVÁ 1×; TAKÁCS 1×; KRAJŇAK 1×; POLÁK 1×; MIHOK 1×; GYŐNGYŐŠIOVÁ 1×; KRAJŇÁKOVÁ 1×; PÁSTOR 1×; LHOTSKÝ 1×; POPROCKÁ 1×; MRÁZKOVÁ 1×; HORVÁTHOVÁ 1×; GÉCZI 1×; SILÁDIOVÁ 1×; CSONTOFALSKÝ 1×; OBŠITOŠ 1×; TROJAKOVÁ 1×; PAHULYI 1×; GÉCZIOVÁ 1×; TOTH 1×; FODOR 1×; SILÁDI 1×; PÁSZTOR 1×; BERCÉLYOVÁ 1×; TROJAK 1×; BERNÁTOVÁ

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor