Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs ssj ssn subst obce priezviská

čaj -u m.

1. sušené mladé lístky a puky čajovníka: ruský, čínsky č.

2. nápoj z nich; odvar z kvetov, plodov, listov, byliek iných rastlín: č. s citrónom; lipový, šípkový č.; podávať č.; č. o piatej popoludňajšia tanečná zábava;

čajový príd.: č-á lyžička malá; č-é pečivo trvanlivé; č. večierok na kt. sa podáva čaj; č-á ruža s farbou slabého čaju;

čajík -a, čajíček -čka m. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
čaj ‑u m.; čajový
Nižný Čaj ‑ého ‑a L ‑om ‑i m.; Nižnočajčan ‑a mn. ‑ia m.; Nižnočajčanka ‑y ‑niek ž.; nižnočajský
Vyšný Čaj ‑ého ‑a L ‑om ‑i m.; Vyšnočajčan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnočajčanka ‑y ‑niek ž.; vyšnočajský

čaj čaju pl. N čaje m.

čaj čaju pl. N čaje m. ⟨rus. ‹ čín.⟩ 1. ▶ sušené mladé lístky a puky čajovníka: čínsky, cejlónsky, indický, ruský č.; čierny č. fermentovaný; zelený č. nefermentovaný; aromatizovaný, sypaný č.; č. v záparových vrecúškach; Nechal mi balíček čaju, gruzínskeho, mohlo ho byť zo štvrť kila. [M. Ferko]; Čína je považovaná za pravlasť čaju. [Inet 2002]
2. ▶ sušené lístky, kvety al. iné časti rastlín al. plody ovocia používané na prípravu bylinkového, obyč. liečivého nápoja: šípkový, žihľavový č.; ibišový, jazmínový č.; zaliať č. horúcou vodou; skladovať č. v suchých miestnostiach
3. ▶ (obyč. horúci) nápoj zo sušených lístkov čajovníka, čajovín, liečivých rastlín a pod.: silný, slabý, nesladený, teplý č.; prieduškový, urologický, zdravotný č.; č. na dobrý spánok; dať si č. s citrónom, s medom; naliať do čaju trocha rumu, mlieka; uvariť si, piť bylinkový č.; prineste mi, prosím, dve šálky čaju; Lipový čaj zažehnal každú moju detskú chorobu. [H. Zelinová]; V miestnosti, kde obyčajne popíjame ruský čaj, roztiahla pomocnica veľký stôl. [P. Jaroš]ľadový čaj priemyselne vyrábaný osviežujúci nápoj na báze čaju, ktorý sa pije dobre vychladený
4. ▶ popoludňajšie posedenie, na ktorom sa podáva čaj; popoludňajšie stretnutie pri čaji: V dňoch 20. a 21. decembra sú „primátorské čaje“ na Trojičnom námestí. [Pd 1995]
5. ▶ popoludňajšia tanečná zábava: nedeľný č. o piatej; Vtedy boli ešte študentské čaje a nie diskotéky. [Vč 1980]
fraz. slabý ako čaj a) nekvalitný b) (o výkone človeka) veľmi slabý
čajíček -čka pl. N -čky, čajík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: fľaška na č.; Nech sa páči čajíček, - švitorí gazdinka. [V. Klimáček]


Nižný Čaj -ného Čaja L -nom Čaji m. obec na východnom Slovensku v okrese Košice-okolie juhovýchodne od Košíc;

Nižnočajčan, Čajčan -na pl. N -nia m.;

Nižnočajčanka, Čajčanka -ky -niek ž.;

nižnočajský, čajský -ká -ké príd.

-aj/1629426±2671 11.58: substantíva m. neživ. N+A sg. 47591→47854
+321
−329
predaj/11393→11417
+41
−18
kraj/6693→7130±162 turnaj/6950 čaj/6168 okraj/5007 Dunaj/2313 údaj/2188 raj/2105 odpredaj/558 výdaj/434 výpredaj/414 hurhaj/395 Cabaj/592→394
+98
−118
(22/2381)

-j/5938217±11593 8.20: substantíva m. neživ. N+A sg. 185260→185436
+526
−629
vývoj/19193 rozvoj/17401 pokoj/15507 postoj/13723→13726±2 boj/12910→12916
+6
−4
predaj/11393→11417
+41
−18
zdroj/10302 kraj/6693→7130±162 turnaj/6950 čaj/6168 nástroj/5333 hokej/5196 súboj/5028 okraj/5007 olej/3838 stroj/3810 j/3467 dej/2768→2780
+8
−6
prístroj/2757 Dunaj/2313 údaj/2188 (96/23009)

čaj -u m. ‹r < čín›

1. sušené mladé lístky a puky čajovníka

2. nápoj z odvaru z nich al. (najmä ako zdravotný nápoj) aj z iných rastlín: šálka č-u; šípkový č.

3. spoločenská zábava, večierok (pôvodne s podávaním čaju): tancovať na č-och;

čajový príd.: č-á lyžička; potrav. č-é pečivo podávané k čaju; č-é maslo jemné; bot. č-á ruža čajovka 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

čaj, -u m. suché lístie čajovníka al. iných bylín, suché kvety al. plody niektorých rastlín (napr. šípky); odvar z nich: lipový, harmančekový, šípkový, ruský, čínsky č., variť č., piť č.; podávať č. hostiť čajom a zákuskami; chodiť, ísť na č. chodiť, ísť piť čaj

č. o piatej druh spoločenskej zábavy s tancom;

čajový príd.

1. z lístia čaju, z čaju: č-á zmes, č-á vôňa;

2. určený do čaju, na pitie čaju, na podávanie čaju: č. rum, č-á súprava, kanvica, č-é pečivo k čaju

č. večierok na ktorom sa podáva čaj; č-é maslo lepší, jemnejší druh masla;

čajík, -a i čajíček, -čka m. zdrob. expr.

čajček p. čaj


čajíček, čajík p. čaj


čaj m. sstrsl, szsl (nov. aj inde) suché lístie čajovníka al. suché časti iných bylín určené na odvar; odvar z nich: Ke_to mľiečko ňebolo, nu sä ľen ten čäj dáki (navaril), rumančekoví aľebo i ľipoví (Žaškov DK); Mama stará to volali teja a mi už hovoríme čaj (Návojovce TOP); Vipiťe za hrnčok čaju! (Ozdín LUČ); Žihlavoví čaj máme zas piť pri každéj chorobe (Chocholná TRČ); Potom na oldomáš spravili čaju, dólki a to bolo teda šecko (Ružindol TRN); Navarili čaju z macerinej duški (Nemešany LVO)
L. biélí čaj (Papradno PB) - čaj s mliekom
F. slabi jak čaj (Žakarovce GEL) - veľmi slabý; čajík m. zdrob. expr.: O_toho harmančekového čajíka sa mu potom už uľavilo (Ležiachov MAR); čajček i čajíček m. zdrob. expr.: Čo si si ten čajčeg ňevipila? (Socovce MAR); Uvarim ci čajičku (Kendice PRE)

čaj
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) čaj nádych bylinky samotnej. Takýto čaj je osviežujúci, do istej miery
G (bez) čaju ňou. Vliala som do seba zvyšok čaju a spálila som si celý jazyk aj
D (k) čaju mladíček. Žartoval so mnou, či si k čaju nedám aj rum, keď je vonku tak
A (vidím) čaj doktora ďalej. Môže si dať s nami čaj .“ Na ženin návrh Jordan odstúpil
L (o) čaji horiacich sviečok na stoloch. V čaji plávali kúsky ovocia. V prítmí
I (s) čajom Irma a skoro sa obarila vriacim čajom . Jim vytiahol z batôžka mobil
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) čaje špeciálne ponuky.” Či sú čierne čaje z takých alebo onakých vrecúšok,
G (bez) čajov využiť aj ako bylinky na varenie čajov , v kuchyni a pod. V poslednom
D (k) čajom zložením i balením bližšie ako k čajom . V štatistike obratu danej
A (vidím) čaje Preto som bol na japonské zelené čaje veľmi zvedavý. Pred návštevou
L (o) čajoch holdoval viac ako káve, vedel som o čajoch skutočne mnoho a aj jeho príprave
I (s) čajmi koláčoch a pripili bylinkovými čajmi z byliniek vypestovaných v našej

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
Čaj p. Nižný Čaj, Vyšný Čaj
1600 Nižný Čaj KS/KI abov.
1773 Alsó-Csáj, Nižny Cžaj, 1786 Alschó-Cschaj, 1808 Alsó-Csaj, 18631913, 19381945 Alsócsáj, 19201938, 1945– Nižný Čaj
2744 Vyšný Čaj KS/KI abov.
1773 Felső-Csáj, Wissny Csaj, 1786 Felschő-Cschaj, 1808 Felső-Csaj, 18631913, 19381945 Felsőcsáj, 19201938, 1945– Vyšný Čaj

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
V obci NIŽNÝ ČAJ (okr. KOŠICE-VIDIEK) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: VANCÁKOVÁ 13×; VANCÁK 11×; AZARIOVÁ 10×; VARGA 8×; AZARI 8×; MATIS 8×; MATISOVÁ 7×; LACOVÁ 6×; SARVAŠOVÁ 6×; LACA 5×; PÁSTOR 5×; ŠTEFUŠOVÁ 5×; SARVAŠ 5×; VÁMOŠ 4×; BALOGOVÁ 4×; KSEŇÁK 4×; VARGOVÁ 4×; MROKOVÁ 3×; KURTOVÁ 3×; KLUČÁROVÁ 3×; ULIKOVÁ 3×; BELUŠOVÁ 3×; PEREŠOVÁ 3×; LOVÁSZ 3×; BAKŠIOVÁ 3×; BÉREŠ 3×; MÉČEŠ 3×; LŐRINCOVÁ 3×; TERPOVÁ 3×; KUŠMÍREK 3×; ULIK 3×; TIRPÁK 3×; BALLOVÁ 3×; KSEŇÁKOVÁ 3×; HEGEDŰŠ 2×; HEGEDŰŠOVÁ 2×; KOŠOVÁ 2×; LEŠKOVÁ 2×; GRAJCIAROVÁ 2×; KURTA 2×; KLAPKO 2×; KLUČÁR 2×; HORVÁTH 2×; KOVÁČ 2×; MAŤAŠOVSKÝ 2×; HRABOVSKÁ 2×; ČESLÁKOVÁ 2×; ŠTEFUŠ 2×; PERÚN 2×; VITEZ 2×; BÉREŠOVÁ 2×; RAGANYOVÁ 2×; MEČEŠ 2×; GRAJCIAR 2×; FODOROVÁ 2×; ONUŠKOVÁ 2×; FODOR 2×; TERPO 2×; PUZDEROVÁ 2×; LACO 1×; KĽUČÁR 1×; FICERIOVÁ 1×; VASIĽ 1×; KOŠA 1×; HEGEDÜŠOVÁ 1×; VÁMOŠOVÁ 1×; BAKŠI 1×; TKÁČ 1×; ZEHER 1×; MEČEŠOVÁ 1×; ČESLÁK 1×; ULÍKOVÁ 1×; LUKAŠÍK 1×; RUŠČÁKOVÁ 1×; MIHALIKOVÁ 1×; DUNOVÁ 1×; BALOG 1×; GAŽOVÁ 1×; LŐRINC 1×; ULÍK 1×; KOVÁČOVÁ 1×; BEĽUŠ 1×; MROK 1×; MEGYESIOVÁ 1×; MAŤAŠOVSKÁ 1×; ZEHEROVÁ 1×; KLÚČAR 1×; HRABOVSKI 1×; KUŠMÍREKOVÁ 1×; FICZERI 1×; KLAPKOVÁ 1×; VAMOŠOVÁ 1×; KOROVÁ 1×; TKÁČOVÁ 1×; OLAJOSOVÁ 1×; BELUŠ 1×; LUDROVSKÁ 1×; HUŠTATYOVÁ 1×; LOVÁSZOVÁ 1×; DUNA 1×; LUKAŠÍKOVÁ 1×; PÁSTOROVÁ 1×; TIRPÁKOVÁ 1×; PERÚNOVÁ 1×; MÉČEŠOVÁ 1×; SELIGOVÁ 1×; KOŠČ 1×; MATEJOVÁ 1×; PEREŠ 1×; GAŽO 1×; LEŠKO 1×; ŠPIŠÁK 1×; SPIŠÁKOVÁ 1×; KĽUČÁROVÁ 1×; VITEZOVÁ 1×; ONUŠKO 1×; HORVATHOVÁ 1×; HEGEDÜŠ 1×; PERUNOVÁ 1×; BAČOVÁ 1×; MIHALIK 1×; BALLA 1×; DOJČÁKOVÁ 1×; ŠOMFAI 1×; HORVÁT
V obci VYŠNÝ ČAJ (okr. KOŠICE-VIDIEK) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: OKOŠOVÁ 15×; OKOŠ 11×; PÓČ 10×; TAKÁČ 8×; PÓČOVÁ 7×; FERKO 6×; POĽÁK 6×; MIHOKOVÁ 6×; PACHOVÁ 5×; POČOVÁ 5×; ČIDEROVÁ 5×; JAKČIOVÁ 5×; VARGA 4×; TROJÁK 4×; FEKETEOVÁ 4×; MEDVE 4×; MEDVEOVÁ 4×; KAŽIMÍROVÁ 4×; GÉCI 4×; TAKÁČOVÁ 4×; VITÉZOVÁ 4×; LACKO 4×; FEKETE 4×; PÓCSOVÁ 4×; FODOROVÁ 4×; KUČINAI 3×; FERKOVÁ 3×; ŠANDOROVÁ 3×; OBŠITOŠOVÁ 3×; SEMANIŠINOVÁ 3×; JAKČI 3×; DANCÁK 3×; PACH 3×; HERTNEKIOVÁ 3×; VITÉZ 3×; PAHULYIOVÁ 3×; MARCINOVÁ 3×; MIHÓKOVÁ 3×; KUČINAIOVÁ 3×; DIANIŠKA 3×; TAKÁCSOVÁ 3×; POLÁČEK 3×; LACKOVÁ 3×; CSONTOFALSKÁ 3×; KAŽIMÍR 3×; MOLNÁR 3×; TÓTH 3×; TÓTHOVÁ 3×; MOLNÁROVÁ 3×; GÉCIOVÁ 2×; POPROCKÝ 2×; GECIOVÁ 2×; HERTNEKI 2×; HALÁSZOVÁ 2×; FLIŤAR 2×; POLÁKOVÁ 2×; ČIDER 2×; GYŐNGYŐŠI 2×; PÓCS 2×; POČ 2×; ADAMJÁK 2×; VARGOVÁ 2×; ADAMJÁKOVÁ 2×; ŠTIPČIČ 2×; PERUN 2×; MARCIN 2×; FERENC 2×; ŠTIPČIČOVÁ 2×; PERUNOVÁ 2×; ŠANDOR 2×; SEMANIŠIN 2×; POLÁČKOVÁ 2×; TROJÁKOVÁ 2×; POĽAK 1×; FICERIOVÁ 1×; ČUPÁKOVÁ 1×; ČUPÁK 1×; POĽÁKOVÁ 1×; OKOSOVÁ 1×; ADAMOVÁ 1×; KRAJŇÁK 1×; DANCÁKOVÁ 1×; MIHÓK 1×; HALÁSZ 1×; GECI 1×; LIPČEI 1×; MATTEUCCIOVÁ 1×; POĽAKOVÁ 1×; ADAM 1×; ŠÁNDOROVÁ 1×; TAKÁCS 1×; KRAJŇAK 1×; POLÁK 1×; MIHOK 1×; GYŐNGYŐŠIOVÁ 1×; KRAJŇÁKOVÁ 1×; PÁSTOR 1×; LHOTSKÝ 1×; POPROCKÁ 1×; MRÁZKOVÁ 1×; HORVÁTHOVÁ 1×; GÉCZI 1×; SILÁDIOVÁ 1×; CSONTOFALSKÝ 1×; OBŠITOŠ 1×; TROJAKOVÁ 1×; PAHULYI 1×; GÉCZIOVÁ 1×; TOTH 1×; FODOR 1×; SILÁDI 1×; PÁSZTOR 1×; BERCÉLYOVÁ 1×; TROJAK 1×; BERNÁTOVÁ

Zvukové nahrávky niektorých slov

a chystal mi čaj et préparait mon thé
čaj a vychutnával med thé et goûté le miel
čašník mu nalial čaj le serveur lui versa le thé
druhý deň priniesla čaj lendemain, apportant le thé
nalial čaj bez prekvapenia versa le thé sans surprise
niekoľko šálok horúceho čaju quelques tasses de thé bouillant
skladajúce sa z čaju, masla composé de thé, de beurre
veľmi vlhké, všetok čaj très humide, tout le thé
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu