Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj subst

čaša -e čiaš/čaší ž. kniž. pohár, kalich: strieborná č., č. vína

kniž. vypiť č-u horkosti do dna;

čiaška -y -šok ž.

1. zdrob. k čaša

2. bot. lôžko kvetu v podobe misky, pohára

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
čaša ‑e čiaš/čaší ž.; čiaška ‑y ‑šok ž.

čaša čaše čiaš/čaší ž.

čaša čaše čiaš/čaší ž. 1. kniž. ▶ široká, zväčša bohatšie zdobená nádoba na pitie zhotovená z rozličného materiálu (kovu, dutého skla, keramiky a pod.), často so stopkou; pohár, kalich; jej obsah: zlatá, strieborná č.; filigránska č.; nedopitá č. vína; č. so šampanským; dvíhať čaše; piť z plnej čaše; štrkot kociek v drevenej čaši [Ľ. Zúbek]
2. cirk. ▶ (v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi) obyč. pozlátená nádoba na víno používaná pri eucharistickej bohoslužbe: kňaz žehná čašou prítomný ľud
3.niečo tvarom pripomínajúce čašu na pitie: železobetónová č.; V týchto dňoch už horí pochodeň v čaši na olympijskom štadióne. [Sme 2001]
4. expr. ▶ isté množstvo niečoho, istý počet, rozsah: č. veselosti, šťastia, lásky; č. smútku, hnevu, pochybností; Plní sa, preteká čaša zločinností. [Pd 1994]
fraz. čaša jeho trpezlivosti pretiekla stratil trpezlivosť, už sa neovláda, neovládol; vypiť čašu horkosti do dna odtrpieť si všetko do konca
zdrob.čiaška

čaša p. kalich, pohár 1


kalich kovová nádoba tulipánovitého tvaru so stopkou • kniž. čaša: piť zo strieborného kalicha, zo striebornej čaše


pohár 1. nádoba na pitie, obyč. zo skla; jej obsah: pivový pohár; vypiť pohár džúsukniž. čaša: naliať víno do čiašhovor. krígeľ (väčší pohár s uchom): krígeľ pivahovor. šampuska (pohár na šampanské) • horčičiak (pôvodne nádoba na horčicu používaná ako pohár)

2. symbolická nádoba udeľovaná ako trofej za víťazstvo v súťaži • kniž. zastar. pokál: získať putovný pohár, pokál natrvalo

3. p. fľaša

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

čaša, -e, čiaš/čaší ž. kniž. nádoba na pitie, široký pohár, kalich: krištáľová, brúsená, strieborná č., č. vína; dvíhať plné čaše; vyprázdniť č-u; pren. bás. č. šťastia, č. lásky, č. horkosti hojnosť, plnosť;

čiaška, -y, -šok ž.

1. zdrob. malá čaša;

2. bot. časť kvetu, ktorá vznikla zrastením spodných kvetných obalov: kvetná č.;

3. druh jedlej, málo zbieranej huby; bot. č. pomarančová (Peziza aurantia)

čaša, čes číše ž nádoba na pitie, kalich: czis nowokrstenskich 7 (BECKOV 1643) habánskych, z habánskej keramiky; calix: pohar, kalich, tisse; crater: picy čisse (ML 1779); čissi wina (RG 18. st)

čaša
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) čaša ľúbiť ma ‐ jak ja Teba. Si čaša Si čaša zo zlata po okraj mnou naliata.
G (bez) čaše pomstu, keď ju prinútil piť z čaše zhotovenej z lebky jej otca ‐
D (k) čaši chutnej pečienke na tanieri a čaši vína, ktorú zvieral v trasľavých
A (vidím) čašu pridala chlieb. Vedľa postavila čašu pramenitej vody a dva poháre.
L (o) čaši vína, nemôže v nej držať aj meč. V čaši vína je celý svet so svojimi
I (s) čašou odvetila a siahla za svojou čašou . Bolo v nej tmavočervené víno
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma {case_out}
N (dve) čaše Na spodnej časti vlajky sú tri čaše a dve sviečky postavené na obetnom
G (bez) čiaš si priniesť bohatú večeru, do čiaš doliali víno. Dlhý družný rozhovor,
G (bez) čaší popíjali šampanské z krištáľových čaší . Kráľovské manželky sa pohybovali
{caseletter} - 0
A (vidím) čaše pre Mikuláša z Perína dve čaše zo siedmich hrivien striebra,
L (o) čašiach večne žijú z našej účasti, v tých čašiach naplnených vlastným jedom v
I (s) čašami Dlho sedeli pri stole s drevenými čašami , plnými medoviny. Vonku panovala

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu