čľup, čľups cit. napodobňuje zvuk špliechajúcej vody, keď do nej niečo spadne: č., skočil do vody
čľup, čľups cit.
čľup, čľups cit. 1. ▶ napodobňuje zvuk pri páde do vody, do blata, pri náraze vody al. mokrých predmetov: Zrazu čľup! Skočil z brehu rovno do najväčšej vody. [A. Habovštiak]; Čľup, čľup, čľup, padajú do veľkej nádoby obielené zemiaky. [A. Devečková] 2. vo funkcii prísudku ▶ vyjadruje rýchle al. neočakávané padnutie do vody, do blata: kameň č. do vody; Julo sa rozbehol a čľups do mora. [R. Moric]; Zavýskol si Mokrý Ďurko, na päte sa zvrtol a čľup on do tej Oravy ani do perín. [M. Ďuríčková]
čľap 1. napodobňuje zvuk, ktorý vzniká nárazom vody, vyšpľachnutím vody al. tekutiny, spadnutím niečoho do vody, blata a pod.; naznačuje špľachnutie, vyšpľachnutie • čľaps • čľup • čľups: čľap, čľaps, niečo spadlo do jazera; čľup, čľups, a už bol vo vode • čap • čaps: čap, čaps do blata • špľach • šplech: špľach, šplech mu vodu za golier • chľus • chľust • chrst (naznačuje vyšpľachnutie): chľus, chrst hrnčekom vody medzi oči • čvach: čvach, čvach, ozývalo sa spod čižiem v riedkom blate
2. p. bác 1
čľup, čľups p. čľap 1
čľup i čľups cit. napodobňuje zvuk špliechajúcej vody, obyč. pri padnutí niečoho do vody: A čľup, už bol vo vode. (Vans.) Zhodil som kabát a čľups! Skočil som do vody. (Jes.)