čítať -a nedok.
1. vnímať zrakom, príp. i nahlas reprodukovať, čo je napísané, vytlačené, a chápať zmysel textu: č. knihu, noviny, č. nahlas; dieťa už vie č.; umelecké č-nie; č. mapu, z mapy rozumieť mapové zobrazenie; č. noty; č-ný román, autor majúci veľa čitateľov
2. poznávať, domýšľať sa: č. niekomu myšlienky, č. niekomu niečo z očí, v očiach, na tvári
3. hovor. počítať, rátať: č. peniaze
● č. medzi riadkami chápať pravý zmysel; hovorí, akoby z knihy č-l múdro;
opak. čítavať -a
čítať p. pozorovať 2
karhať prísne napomínať niekoho za nesprávne konanie • hrešiť: rodičia karhajú, hrešia syna • vyčítať • dohovárať (karhať miernejším spôsobom): vyčíta mu ľahostajnosť; dohovára mu, že nesplnil sľub • napomínať (mierne karhať) • expr.: krstiť • mydliť • harušiť • harusiť • hovor. zastar. štrôfať • zried. hriakať • subšt. pucovať: krstí, mydlí deti, že narobili neporiadok • mentorovať • poúčať (často nevhodným spôsobom nabádať k dobrému správaniu) • trestať (napomínaním uložiť trest): karhá, trestá ho za neposlušnosť • pranierovať (verejne karhať): pranierujú ich za chyby • fraz. expr.: hovoriť do duše • čistiť niekomu hlavu • fraz. kniž. čítať niekomu levity • nespis. kárať
pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosť • sledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákov • všímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasy • obracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovca • fraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stene • hovor.: fixovať • fixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oproti • dívať sa • hľadieť (uprene, sústredene) • striehnuť • čakať • číhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníka • hovor. merkovať • dávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú
2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badať • zisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúži • uvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocný • vidieť • vidno • poznať • cítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaní • čítať: číta mu na tvári strach • zastaráv. znať: nedá nič na sebe znať
veštiť 1. vyslovovať veštbu podľa istých znakov • predpovedať • hádať: Cigánka mu veštila, predpovedala, hádala z dlane, z karát • prorokovať (o starozákonných prorokoch; hovor. expr. vyslovovať predpoveď vôbec): proroci prorokovali príchod Mesiáša; ktosi mu prorokoval dlhý život • čítať osud • zastar. predzvestovať: jasnovidec mu čítal osud, predzvestoval nešťastie • zastar. profetizovať (Škultéty)
2. byť príznakom niečoho • byť predzvesťou • predzvestovať: ťažké mraky veštia, predzvestujú búrku; to je predzvesťou nových čias • predpovedať • zvestovať: to nezvestuje nič dobrého
čítať, -a, -ajú nedok. (čo i bezpredm.)
1. vnímať zrakom, prípadne i nahlas reprodukovať niečo písané al. tlačené: č. knihy, noviny, literatúru, vyhlášku; č. z knihy; č. potichu, nahlas; č. klasikov klasickú literatúru
● hovorí, akoby z knihy čítal smelo, plynne; Klameš, akoby z knihy čítal (Gab.) bez rozpakov, bezočivo; č. niekomu kázeň, lekciu karhať, napomínať ho; č. medzi riadkami domýšľať si pravdu, skutočnosť, o ktorej sa priamo nepíše;
2. zisťovať z vonkajších prejavov, poznávať, pozorovať: č. niekomu niečo z tváre, na tvári; č. niekomu v duši; č. niekomu niečo na očiach, v očiach; č. niekomu myšlienky; Vedel čítať na tvárach ľudí. (Ondr.) To mu bolo na konci nosa čítať (Kal.) jeho výzor to zjavne prezrádzal.
3. ľud. rátať, spočítavať: č. peniaze (Heč.); Kto číta tie slzy, čo v samote padajú? (Sládk.) Berta čítala bielizeň do prania. (Jégé)
● žart. za bieleho dňa hviezdy č. leňošiť, darebáčiť;
opak. čítavať, -a, -ajú;
dok. k 1 prečítať, k 2 vyčítať, k 3 sčítať, spočítať