Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

čítať -a nedok.

1. vnímať zrakom, príp. i nahlas reprodukovať, čo je napísané, vytlačené, a chápať zmysel textu: č. knihu, noviny, č. nahlas; dieťa už vie č.; umelecké č-nie; č. mapu, z mapy rozumieť mapové zobrazenie; č. noty; č-ný román, autor majúci veľa čitateľov

2. poznávať, domýšľať sa: č. niekomu myšlienky, č. niekomu niečo z očí, v očiach, na tvári

3. hovor. počítať, rátať: č. peniaze

č. medzi riadkami chápať pravý zmysel; hovorí, akoby z knihy č-l múdro;

opak. čítavať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
čítať ‑a ‑ajú nedok.

čítať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok.

čítať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok. 1. (čo; oslash;) ▶ vnímať zrakom text, príp. ho nahlas reprodukovať: č. knihu, noviny, elektronickú poštu; č. pomaly, zreteľne, plynule; celý večer som si čítala; informačné, dôkladné, opakované čítanie; pustiť sa, zahĺbiť sa do čítania; našu stránku práve číta 28 návštevníkov; príbeh je taký pôvabný, že sa číta na dúšok; č. noty poznať ich; č. korektúry kontrolovať, opravovať, dopĺňať text v procese prípravy do tlače; liečebné čítanie podporujúce priebeh liečenia a uzdravovania; čítanie na pokračovanie rozhlasová relácia približujúca umelecké dielo po častiach; čítané správy bez zvukového, obrazového záznamu oznamovaných udalostí; čítaný reklamný oznam len prečítaný redaktorom; Vždy budú ľudia, ktorých koníčkom bude čítanie kníh. [NP 1995]
2. (čo (komu); z čoho/v čom/na čom) ▶ zisťovať z vonkajších prejavov človeka, poznávať, domýšľať sa: č. niekomu z očí, v očiach; č. z tváre; č. na nose; čítala mu na tvári strach; č. niekomu myšlienky, z duše dovtípiť sa, čo si myslí □ čítať z pier vnímať slová sledovaním pier
3. (čo; z čoho) ▶ niečo nejakým spôsobom vnímať, hodnotiť, interpretovať: pravidlo sa dá č. dvojako; spôsob čítania situácie; vedieť č. mapu vedieť sa orientovať podľa nej; Postupne sa učí čítať z črepov, už vie oceniť ich význam a hodnotu toho, čo nám zostalo po predkoch. [V. Ferko]
4. (čo;
oslash;) ▶ hmatom vnímať význam znakov bodového písma: č. bodové písmo; v čítaní Braillovho písma urobil veľké pokroky
5. inform. (čo) ▶ zachytávať rozličné impulzy, znaky, značky, obrazce, kódy, analyzovať a spracúvať ich: č. záznam disku; č. informácie z pamäte počítača; prehliadač číta dokumenty; čítanie magnetických kariet; čítanie dát z CD
6. (z čoho) ▶ hádať životné osudy podľa istých znakov, predpovedať, veštiť: č. z hviezd, z ruky, z dlaní, z kariet
7. hovor. (čo) ▶ zisťovať počet, množstvo; počítať, rátať: č. peniaze; Naráža pivo, do chladničky ukladá malinovku a s obľubou číta poháre a poháriky. [P. Kováčik]
fraz. hovorí, akoby z knihy čítal smelo, múdro; čítať medzi riadkami chápať pravý zmysel; čítať niekomu levity dohovárať mu; za bieleho dňa hviezdy čítať leňošiť
opak. čítavať -va -vajú -val; dok. k 1 – 5prečítať, k 6vyčítať, k 7sčítať

-ať/2080373±257 2.15: verbá inf. nedok. 1192872→1192939
+58
−39
m/95482→95549
+58
−39
hr/21853 pracov/17188 hľad/16750 pokračov/15464 čak/11776 rozpráv/11220 kon/10890 sledov/10170 pís/9649 čít/9215 použív/9192 bojov/8133 (4758/945890)

-tať/139989±143 2.23: verbá inf. nedok. 33637 čítať/9215 tať/3604 tať/3137 počítať/3107 lietať/2072 pamätať/1818 chytať/1155 namietať/951 trestať/942 odmietať/620 premietať/559 narastať/443 vyrastať/418 (147/5596)

čítať p. pozorovať 2


karhať prísne napomínať niekoho za nesprávne konanie • hrešiť: rodičia karhajú, hrešia synavyčítaťdohovárať (karhať miernejším spôsobom): vyčíta mu ľahostajnosť; dohovára mu, že nesplnil sľubnapomínať (mierne karhať) • expr.: krstiťmydliťharušiťharusiťhovor. zastar. štrôfaťzried. hriakaťsubšt. pucovať: krstí, mydlí deti, že narobili neporiadokmentorovaťpoúčať (často nevhodným spôsobom nabádať k dobrému správaniu) • trestať (napomínaním uložiť trest): karhá, trestá ho za neposlušnosťpranierovať (verejne karhať): pranierujú ich za chybyfraz. expr.: hovoriť do dušečistiť niekomu hlavufraz. kniž. čítať niekomu levitynespis. kárať


pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosťsledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákovvšímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasyobracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovcafraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stenehovor.: fixovaťfixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oprotidívať sahľadieť (uprene, sústredene) • striehnuťčakaťčíhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníkahovor. merkovaťdávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú

2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badaťzisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúžiuvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocnývidieťvidnopoznaťcítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaníčítať: číta mu na tvári strachzastaráv. znať: nedá nič na sebe znať


veštiť 1. vyslovovať veštbu podľa istých znakov • predpovedaťhádať: Cigánka mu veštila, predpovedala, hádala z dlane, z karátprorokovať (o starozákonných prorokoch; hovor. expr. vyslovovať predpoveď vôbec): proroci prorokovali príchod Mesiáša; ktosi mu prorokoval dlhý životčítať osudzastar. predzvestovať: jasnovidec mu čítal osud, predzvestoval nešťastiezastar. profetizovať (Škultéty)

2. byť príznakom niečoho • byť predzvesťoupredzvestovať: ťažké mraky veštia, predzvestujú búrku; to je predzvesťou nových čiaspredpovedaťzvestovať: to nezvestuje nič dobrého

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

čítať, -a, -ajú nedok. (čo i bezpredm.)

1. vnímať zrakom, prípadne i nahlas reprodukovať niečo písané al. tlačené: č. knihy, noviny, literatúru, vyhlášku; č. z knihy; č. potichu, nahlas; č. klasikov klasickú literatúru

hovorí, akoby z knihy čítal smelo, plynne; Klameš, akoby z knihy čítal (Gab.) bez rozpakov, bezočivo; č. niekomu kázeň, lekciu karhať, napomínať ho; č. medzi riadkami domýšľať si pravdu, skutočnosť, o ktorej sa priamo nepíše;

2. zisťovať z vonkajších prejavov, poznávať, pozorovať: č. niekomu niečo z tváre, na tvári; č. niekomu v duši; č. niekomu niečo na očiach, v očiach; č. niekomu myšlienky; Vedel čítať na tvárach ľudí. (Ondr.) To mu bolo na konci nosa čítať (Kal.) jeho výzor to zjavne prezrádzal.

3. ľud. rátať, spočítavať: č. peniaze (Heč.); Kto číta tie slzy, čo v samote padajú? (Sládk.) Berta čítala bielizeň do prania. (Jégé)

žart. za bieleho dňa hviezdy č. leňošiť, darebáčiť;

opak. čítavať, -a, -ajú;

dok. k 1 prečítať, k 2 vyčítať, k 3 sčítať, spočítať

čítať nedok.
1. csl vnímať zrakom, príp. i nahlas reprodukovať napísaný text: Ja som tie listi čítala (Kráľ. Lehota LM); Nevím čítad ani písat (Ružindol TRN); Moj ocedz radzi čitaľi a znaľi šumňe hutoric (Rozhanovce KOŠ)
F. tag mu to išlo, ja_kebi s kňiški čital (Brezina TRB) - dobre, plynulo; čítal mu kapitolu (Bošáca TRČ), ľeviti mu čítal (Mošovce MAR) - hrešil ho; darmo somára učit čítat (Bošáca TRČ) - námaha je zbytočná
2. strsl, zsl spoznávať stav podľa vonkajších prejavov, domýšľať sa: Na nose ťi čítam, že zaz voľačo chceš (Socovce MAR); Čítal mu to na čele (Bošáca TRČ); Tuším viéš čítad mišlénki, akurác con to mav na jaziku (Brestovany TRN)
L. z ruki čítat (Bošáca TRČ) - veštiť
3. strsl, zsl, čiast. vsl počítať, rátať: Tam na tom stoľe čítau̯ dukáti (Párnica DK); Vie čítaď už aj do sto (Prievidza); Na ti motáki sme si to pomotaľi, tam nám to čítalo po tricadz ňiciek (Podmanín PB); Manka ždi čítali husi, či son šecki dohnal domo (Brestovany TRN); To zme tak čitaľi dvanazdz harsce (Kokšov-Bakša KOŠ); Čital mi peňeźi (Remeniny GIR)
F. vizerá, ani kobi neveďel do ďeseť šítať (Čierna Lehota ROŽ) - vzbudzuje dojem, že je hlúpy; tod aj peneze šítaď zunuje (Rochovce ROŽ) - rýchlo stráca záujem
4. merať, vymeriavať: To (pradeno) sa čítalo na lakťe (Detva ZVO); čítavať opak. k 1: On aj rúske kňiški čítavau̯ (Ležiachov MAR); Ón mnoho čítavav, tag veďev aj viprávať (Lapáš NIT); Cez Vánoce zme čítávali najma svatovojteskí kalendár (Brestovany TRN)

číst p. čítať


čítať, čes číst(i) ndk
1. potichu al. nahlas reprodukovať niečo napísané: ktož toto czisti aneb cztucze uslyše (ŽK 1451); ktery tento list czitat aneb cztuczi slissati budu (LOMNÉ 1572); znamo čynime psanim tymto wssem čytagicim aneb čitagicy slissycim (VYHNE 1622); Balthasar Miklian s pameti čital (paškvil) (ZVOLEN 1636) vedel naspamäť; od artikulu čzjtanga dukat do lady položiti (CA 1726) od prečítania
2. recitovať, odriekať (o modlitbe): techdj sem se modlil panu Bohu, ocženass wičžitawsse, pocžal sem verim Pana Boha cžitatj (KRUPINA 1675); klekat budu, čitat budu očenass (KC 1791)
3. (o texte) vykladať: kteréžto poslednj slowa některý wýkladači čitagu takto (MP 1718)
4. rátať, počítať: po sto penezych kralouskych na geden kazdy zlatty czitagicze (S. ĽUPČA 1558); k panu richtaru, kdy portiowe penize cžitalj (KRUPINA 1692); uradnik povinen bude čitat križe z vozov (D. N. VES 18. st E)
5. pripočítavať, zaraďovať: (Bože) ráts mnye k nyevernim nyetsitatz (DŽ 1752); -avať frekv k 1,2: ocženass naspatek sme czitawali (SKALICA 1638); k 4: widela a čjtawala, že bjlo 15 klatou čjel (BYTČA 1774); -ovať frekv k 4: (sedliaci) po 15 zlatých do roka platili a čitovali (BOJNICE 1614 U2)

čítať čítať

Zvukové nahrávky niektorých slov

a učí sa čítať et apprend à lire
čítať na dne lire jusqu'au fond
ľahké čítať v srdci facile de lire dans le coeur
mi môžeš roztržito čítať tu peux me lire distrait
otvoril list a čítal ouvrit la lettre, et lut
roztržito čítať a nič lire distrait et ne
som sa bál čítať je craignais de lire
vedel čítať v budúcnosti lire dans l'avenir
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu