Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

číslo -a -sel/-siel s.

1. presné vyjadrenie počtu, množstva, poradia: (ne)párne č.; telefónne č., výrobné, evidenčné, inventárne č.; smerné č. (v plánovaní); poštové smerovacie č.; č. domu, izby; mat. celé, desatinné, kladné, záporné č.

2. výtlačok periodickej publikácie: dnešné č. Literárneho týždenníka, uzávierka č-a

3. časť programu, predstavenia; jedno vystúpenie ap.: hudobné, kabaretné č.;

pren. hovor. expr. to je č.! kto budí pozornosť (obyč. zlými vlastnosťami)

4. číselné označenie veľkosti častí oblečenia al. obuvi: č. košele, topánok

5. lingv. gram. kategória mena na vyjadrenie počtu (jeden – mnoho): jednotné, množné č.

● reč čísel, suché č-a štatistické údaje;

číselný príd.: č. údaj; č-á hodnota; č-á prevaha;

číselne prísl.: č. vyjadriť v číslach

číslo -la čísel/čísiel s.

číslo -la čísel/čísiel s. 1. ▶ číselne vyjadrený počet, číselne vyjadrené určité al. ľubovoľné množstvo jednotiek toho istého druhu: vysoké, nízke, presné č.; jednociferné, viacciferné č.; oficiálne, neoficiálne čísla; štatistické čísla; smerné čísla číselne vyjadrené plánované úlohy; astronomické č. veľmi veľké; kandidát č. jeden s najvyššími predpokladmi; úloha, téma č. jeden prvoradá, prednostná; šťastné, nešťastné č. o ktorom sa predpokladá, že prináša al. neprináša šťastie; podložiť, podoprieť niečo číslami doložiť číselne; škody sú odhadnuté v miliardových číslach; Keď budete počítať s nereálnymi číslami, aj výsledky budú nereálne. [Pc 1995]; mat. celé, desatinné, kladné, záporné, párne, nepárne č.; iracionálne č. reálne číslo, ktoré nie je racionálne a ktoré možno vyjadriť nekonečným, neperiodickým dekadickým rozvojom; racionálne č. reálne číslo, ktoré sa dá vyjadriť v tvare zlomku; reálne čísla množina čísel, ktorá je zjednotením množiny racionálnych a množiny iracionálnych čísel; obyčajné č. neudávajúce presný počet jednotiek, vyjadrené pomocou písmen, napr. a, b, c, x, y, z; určité č. udávajúce presný počet jednotiek; približné č. uvedené s určitou presnosťou; prípustné č. s prípustnou odchýlkou (toleranciou) jeho hodnoty; postupnosť čísel sústava usporiadaná podľa určitého vopred zvoleného predpisu, napr. 2, 4, 6, 8..., 100, 150, 200, 250...; Ludolfovo č. (symbol +pi+) rovnajúce sa obsahu kruhu s polomerom jeden, jeho približné vyjadrenie je +pi+ sa rovná 3‚14; ekon. červené čísla záporná hodnota výsledku hospodárenia, obchodovania podniku, firmy a pod., ktorá ukazuje, že podnik, firma a pod. sú stratové; čierne čísla kladná hodnota výsledku hospodárenia, obchodovania podniku, firmy a pod., ktorá ukazuje, že podnik, firma a pod. sú ziskové; fyz. protónové č. udávajúce počet protónov v atómovom jadre prvku; nukleónové č. udávajúce počet nukleónov, t. j. súčet protónov a neutrónov v atómovom jadre prvku; oktánové č. paliva vyjadrujúce odolnosť palív proti detonačnému spaľovaniu
2. ▶ číselné označenie počítaných jednotlivín, napr. domov, spisov a pod.: výrobné, evidenčné, inventárne, poradové č.; telefónne, faxové č.; služobné, štartové č.; rodné č. slúžiace na identifikáciu osôb; podacie, dodacie č. zásielky; poštové smerové č.; kvalitové č. označenie akosti; dodatkové č. pridané navyše, dodatočne; linka, let č. 71; autobus č. 38; cesta č. 18; dom č. 23; č. dverí; zákon č. 40/1993 Z. z.; založiť, viesť, evidovať niečo pod nejakým číslom; admin. súpisné č. povinné označenie každej samostatnej stavby na území obce s hlavným vstupom z verejnej komunikácie; orientačné č. pomocné číslovanie stavieb slúžiace na lepšiu orientáciu
3. ▶ výtlačok periodickej publikácie: dnešné, najnovšie č. novín; minulotýždňové, januárové č. časopisu; letné, vianočné č. katalógu; monotematické č.; uzávierka čísla; nulté č. ktoré vyjde pred začatím vydávania periodika; ukážkové č. zasielané na ukážku s cieľom získať nových odberateľov
4. ▶ jedna časť programu al. predstavenia; jedno vystúpenie: hudobné, baletné, estrádne č.; vrcholné č. programu; Prvé číslo môjho cirkusu bude tanečnica s hrkálkami. [Ľ. Feldek]; Klaunské čísla a žonglovanie sprevádza živý cirkusový orchestrík. [LT 1998]
5. ▶ číselné označenie veľkosti častí oblečenia, obuvi al. niektorých vecí: č. košele, nohavíc; kúpiť si o č. väčšie, menšie topánky; č. priadze, ihlíc, háčika; č. gitarovej struny
6. lingv. ▶ gramatická kategória mena na vyjadrenie protikladu jeden - mnoho: jednotné, množné č.; dvojné č. duál; správne utvoriť tvar množného čísla
7. slang. ▶ akt sexuálneho spojenia: dať si dve čísla; dlhé nočné číslo [D. Dušek]
◘ fraz. holé/suché čísla štatistické údaje; reč čísel strohé číselné vyjadrenie; ty si [mi ale/teda] číslo! o niekom, kto budí pozornosť svojím zmyslom pre humor, nekonvenčným správaním, ale aj inými, i zápornými vlastnosťami
▷ číselko -ka -liek, čísielko -ka -lok s. zdrob.: Číselká na tachometri sa vynárali a strácali ako pastieri na pohyblivom betleheme. [J. Blažková]; Nechcem tým spochybňovať vážených ekonómov, ktorí ma číslami a čísielkami presviedčajú, že tá moja mzda o čosi už povyskočila. [Pc 1995]; číslisko -ka -lisk s. zvel.: Pozrite sem do knihy, lebo ja to číslisko ani prečítať neviem. [M. Figuli]

číslo, -a, -sel/-siel str.

1. číselne vyjadrený počet, číselne vyjadrené určité al. ľubovoľné množstvo jednotiek toho istého druhu: všeobecné, zvláštne, vysoké, nízke, presné č.; volebné č. udávajúce najmenší počet hlasov potrebných na zvolenie; smerné č. číselne vyjadrené plánované úlohy; mat. (ne)párne, kladné, záporné, relatívne, racionálne, iracionálne, imaginárne, celé, desatinné, zlomkové č.; stále č. konštantné; chem. atómové č. udávajúce hypotetický počet kladných nábojov atómového jadra a zároveň počet elektrónov okolo neho zoskupených;

2. číselné označenie počítaných jednotlivín, napr. domov, spisov, výtlačkov, zväzkov ap.: inventárne, evidenčné, popisné, poradové, bežné, telefónne č; č. auta;

3. číselná jednotka udávajúca veľkosť al. akosť tovaru: č. topánok, č. košele; o č. väčší, menší;

4. časť, bod nejakého programu, slávnosti a pod.: hudobné, spevné, recitačné, programové č.;

5. gram. gramatická kategória na vyjadrenie jedinosti al. mnohosti vecí: jednotné č., množné č.; dvojné č. duál

číslo s.
1. csl presné vyjadrenie počtu, množstva, poradia: Pot chtorím čislom to bívajú teras? (Dol. Lehota DK); Zabudnúl som, kelo majú čislo domu (Roštár ROŽ); Do vitáhóv nepárné číslo, ušla sa mu horšá zem, ale vaččá rola (Brestovany TRN); A jag zahinula krava, ta še rubalo (mäso) na valaľe na kopki podľa čisla hiži (Kokšov-Bakša KOŠ)
2. csl číslom vyjadrená veľkosť al. stupeň, rozmer: Jaké číslo topánog nosíš? (Návojovce TOP); Polla čísla zme nekupuvali šati, oprobuvav na sebe volakeré a zav íh, lebo nezav (Brestovany TRN); Pluhi u naz maľi dobri, zeľezni, dzeľiľi še na čisla pejc, šejsc, šidzem, ošem (Brezina TRB)
3. miest. písomný znak čísla, číslica: Na pondusoví_hoďináh boľi ešťe rímske čísla (Ležiachov MAR); Toto číslo, to je šťiri (Návojovce TOP); Mal som hodzinki, fosforové číslá boli tam (Ružindol TRN)

číslo s čes číselne vyjadrený počet: bude jmieti tuz plnu mocz y tecz plne pravo iako oni sami vierzitele nassy svrchupsanie, a to v jedenaczti stech zlattych uherskych czrvenych dobrych razu a vahy spravedlivey, kterez sme jiz ot nich vzali hotove v plnem a celem czysle (HOLÍČ 1482 E)