Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
cnostný [c(t)n], čnostný [č(t)n-] príd majúci kladné mravné vlastnosti, mravný: wedenj cztnostneho žiwota (BAg 1585); zustaness slepich, sprostich cztnostnim wudczem (ASL 17. st); compositus: cnostný, mráwný, počestný (WU 1750); moralis: čtnostny (KS 1763);
x. pren (René) sa do ctnostňejších a bezpečňejších krajuw odebíral (BR 1785); subst č. m: we swete i čnostnich tupí nemrawni lide; Spasitel, čnostnich pritel (Pie 18. st); -e prísl: aby ctnostně chowana byla (SK 1697)
čechrať ndk rozčesávať vlnu, bavlnu: krámplugem, čechrem wlnu; carminatio: čechrani, krámplowáni (KS 1763); č. sa expr (obyč. o zvieratách) trieť sa povrchom tela o ostrý predmet, škrabať sa: svine o stenu se čechre (LD 18. st)
černidlový príd
L. zool č. ryba: sépia obyčajná Sepia officinalis: černjdlowá ryba, proto tak nazvaná, že kdiž gi kdo prenasleduge, černidlo ze sebe pausstj, a tak se skrýwá (BH 1798)
červenať ndk
1. dostávať červené zafarbenie: gablka granatowe čerwenagu (PR 18. st)
2. farbiť, sfarbovať na červeno: purpurissimum: bárwa, licidlo, s kterym seba ženi ljčá, mascá, čerwenagu (KS 1763); č. sa [-na-, -ňa-]
1. javiť sa, stávať sa červeným: fflaystrug mysto, ktere naywyce čerwenalo by se (HL 17. st);
x. pren (cirkev) gsuc oblečena w (červený) plasst, w nem se čerwenass (PoP 1723-24) skvieš sa
2. mať rumenec na tvári, pýriť sa: twar geg se čerwenala gako ruže (MS 1758); rubeo: čerweňám se (KS 1763); rubesco, rubeo: czerwenati se (AP 1769)
červeniť ndk farbiť, sfarbovať na červeno: gak se dluch od neho pita, twar swogu čerweňi (GV 1755) očervenie; minio: na čerweno bárwjm, čerwenjm; na ssarlát čerwenjm (KS 1763); č. sa sfarbovať sa do červena, javiť sa červeným: nebo se čerwený (SLK 1766-80); hnew, w tem se twár zeleňí a čerweňi (BN 1790)
činiť ndk
1. robiť, konať, vykonávať: zradu wede a cziny (SKALICA 1432 SČL)
L. geho wuoli činili (ASL 1532) konali podľa jeho vôle; Fabian nezdobyzen czyne strzylanym z russnycz (ŽK 1561) robí výtržnosti; násilí a kvalty mi činili (RL 1571); Meser sam swu wolu a prawo czyny nad namy (ŽIAR n. H. 1578) svojvoľne rozhoduje o nás; cechmister prjpowed czinj na zlatych 21, ktere bil dlužen (ŽILINA 1660) sľubuje; na truc činite (SP 1696) robíte napriek; mordi činil (KEVICE 1699) vraždil; odpor činjl (RW 1702) odporoval; newime, co mame činit (ŠTEFANOVCE 1708) sme bezradní; wlasny ruku krisowie snaky (na listinu) činime (LEŠŤ 1715) robíme krížiky miesto podpisov; činj hrjch (KB 1756) pácha; kelčzik činit (T. DVORY 1760) troviť peniaze, robiť výdavky; (čiastku majetku) sesterniczy oddawam a gu w teg panyu cžinim (T. DVORY 1763) dávam jej ju do vlastníctva; pokani činiti kajať sa; poklonu činym klaniam sa (KS 1763); (Ježiš) djky činil (Le 18. st) ďakoval; pohružku činil (BYTČA 18. st) vyhrážal sa; č. smilstvo, zlé skutky smilniť: zle skutky czynyla a lotruwala (DEŽERICE 1638); ty sy smjlstwo činila (BlR 18. st);
x. práv tento list mrtwy czyniem (B. BYSTRICA 1484 E) ruším jeho platnosť; gestlize bych ya tobie natisky czinil neslussne (ŽK 1485) keby som na teba robil nátlak; o roli, o ktere z sebu czyniti mely (ŽILINA 1533) o ktorú mali viesť súdny spor; dielu nemagj (z majetku) cžinith, pokud matka žywie (L. TRNOVEC 1571) nemajú majetok deliť; protestatij nan činim a oznamugem (JASTRABIE 1598) zažalúvam ho; stauku čini na vinohrad (TRNAVA 1618) dáva ho do zálohu; činga počet z kasy s synagogy (BT 1758) účtujú; č. dosť, zadosť komu, čomu vyhovovať požiadavkám: (žena) musyla z prinuczeny prawa dom prodati a Vrbanowi dosti cziniti (S. ĽUPČA 1568); Augusthin swemu slowu dostj neczjny (STREČNO 1575) nedodržiava slovo; zmyslum swojim zadost čyniti mohel (CDu 18. st); č. obligátor, zmluvu vystavovať dlžobný úpis, uzatvárať zmluvu: obligátor se činjl w pritomnosti rychtara (D. STRHÁRE 1750); smlauwu činim (ML 1779); č. poručenstvo, poriadok, konečnú vôľu, dispozíciu robiť testament: konecznu wuly mu czynym (BRATISLAVA 1667 E); dispositiu čzinim (ŽILINA 1674); poruczenstwy cžinim (KRUPINA 1689); v nemoczi postawena suce poradek činim (ORLOVÉ 1694); č. právo, spravodlivosť konať súdny proces: prawo cžjniti (BECKOV 1563); sprawedlnost činily (MB 1701); č. známo (a povedomo), č. známosť, č. a dávať na vedomie (súčasť formúl) oznamovať: znamo cziniem wssem wuobecz (L. JÁN 1480 SČL); na giste wedomy czinime a dawame (RUŽOMBEROK 1574); my richtar a radda mesta znamo a powedomo czinime (JELŠAVA 1595 E);
x. náb kdo činj wúlu Otca mého (KB 1757) kto žije podľa božích a cirkevných ustanovení
F. chcess-li byť bez vady, nečiň nic bez raddy; smrt wssem lidem činj konecz (SiN 1678); láska cožkolwěk činj, rýchle činj (MP 1718) koná bez váhania; ustawyčna kwapka diru na mramory čyňi (GP 1782) opakované pôsobenie prináša výsledky
2. koho/čo akým dodávať niekomu/niečomu istú vlastnosť: wynowatu czynya tuto ženu (OPATOVCE 1573) obviňujú ju; swedek seba čisteho činy (BYTČA 1708-12) pod prísahou sa vyhlasuje za nevinného; č. mocou koho, č. slobodného koho v čom dávať niekomu plnú moc nad niečím: Petr Balažowi duom oddal a (jeho) moczna czinil y kwitowal (RUŽOMBEROK 1550); w laze J. Ssmaha čyny swobodneho M. Mokra (TURANY 1623)
3. byť pôvodcom niečoho, spôsobovať, vyvolávať niečo: rzerycha mdlobu cziny (HL 17. st); piwo nečini podagru (PR 18. st)
4. pri spočítavaní mať hodnotu, sumarizovať: kasda fura czyny fl 6 (ČÁČOV 1720); platí sa za ňu; talent cini 600 korún (KS 1763); penezy z lonejssu restantiu činiczeg 282.10 fl (JACOVCE 1777)
5. s kým smilniť: gu wistrihal, aby z druhim nečinila (BlR 18. st)
6. (o surovej koži) vypracúvať, vyrábať: zadneg kože nemože cžinit (S. TURÁ 1676); -ievať [-ív-] frekv k 1: yako mnozy cžinywagy (BAg 1585); gemu sskodu činijwal (BARDEJOV 1612); zazraky čyniwal (CS 18. st); č. sa
1. tvoriť sa, vznikať: kteremu se nohy otwaragu a rany czinj a (BYTČA 1780); w krwi sa hnew čini (Pie 18. st); hrdza se čini na zboži (PR 18. st)
2. kým vydávať sa za nejakého, pretvarovať sa: mnohý chudobným se činj, ač syc méssek gináč mjni (SiN 1678)
3.
L. č. sa účastný zúčastňovať sa: ucastnj se cinite dobrych skutkuw (PI 1749)
čistiť [-st-, -šť-] ndk
1. zbavovať nečistoty, špiny: czistim, wimiwam (VT 1648); studnu czistily (KRUPINA 1684); telo a ssati čystjme (UD 1775)
2. náb zbavovať od hriechov: skrz spowed srdce čistiti (CC 1655); zle myssleňa pritlačené čisťá dussu (BlR 18. st)
3. hojiť, liečiť: Krisztus malomocnjch čystyl (CS 18. st)
4. zbavovať niečoho nežiaduceho, nezdravého: luky cystyty (MOŠOVCE 1647); kočka čistj dom od myssj (OP 1685); zahradnjk stromy od neužitečnych ratolesti čistj (COB 17. st); woda, oleg a zaft z majoranku čistga mozgj (PR 18. st) bystria rozum; Arriuse w zachodě, když brijcho cistil, zachwatila smrt (SK 1697) keď sa vyprázdňoval, mal stolicu
5. chem (o kovoch) zbavovať nepotrebných prímesí, rafinovať: chrysoplysium: mjsto, kde zlato wymjwagu a čissťa (KS 1763); ohen čistj zelezo, čistj zlato (BlR 18. st); č. sa
1. stávať sa jasným, čistým: caelum discedit: nebe se čistj (KS 1763)
2. uzdravovať sa očisťovaním: (žena) tryczeti a try dni bude se cžistiti (BAg 1585) po pôrode; slepj widěly, malomocny se čistily (CO 17. st); malomocnj sa čistá (Le 1730)
3. ospravedlňovať sa, očisťovať sa: entschuldige mich: čistim, wymlauwam se (ML 1779)
čuť [čuť, čiť] ndk
1. vnímať zmyslami, cítiť: zwjře žige, čuge, hýbá se (OP 1685); w hlawe bolest cugem (RADVAŇ 1714); král gakoby čyl, že se to lstiwe dege (HI 18. st)
2. len čuť vnímať sluchom, počuť: to po morawsky wsseczko czula (SKALICA 1686); sentio sonum: čugem zwoneni (KS 1763); hrmet čugeš (PR 18. st)
3. bdieť, nespať: Petre spiss, nemohol si gednu hodinu cžuti se mnuw (TC 1631); ať což činýme, čugeme nebo spýme, wždy tě chwálime (CC 1655)
4. na čo; za koho bedliť, starať sa o niečo: aby na to matka cžula, kdy bude Beno prodawat (majetok) (P. ĽUPČA 1591); neb se on za nás stara, čzuge (BAg 1585); č. sa v čom cítiť sa: srdce, genž se čuge w zlem (SK 1697); w ničom sa nečugem (PRIEVIDZA 1756); čúvať frekv k 2: od pana Gabora nicz takoweho guž nečuwat (TRENČÍN 1664); czuwal, ze sy mluwily (Kaczerek a sestra jeho) (SKALICA 1686); cžuwal od matki, ze dum y winohrad diedowske su (SKALICA 1727)